Vasil Lipitsky

Výraz „mŕtvi vládnu svetu“ je dosť známy. Vôbec tu nejde o zombie-apokalypsu v štýle populárneho seriálu. A nielen o prípade Severnej Kórey, kde, podľa ústavy, schválenej v roku 1998., je Kim Il-sung (Kim Ir-sen, Kim Song-džu, коr. 김일성, 金日成, 1912 −1994) vyhlásený za „večného prezidenta“, a preto je stále v čele KĽDR. Toto je jediná na svete nežijúca hlava štátu (aspoň de jure).

Skutočný zmysel výrazu je v tom že nie málo platných zákonov a noriem vzniklo ešte pred našim narodením, a boli vytvorené ľuďmi, ktorí už dávno opustili naše svetlo. Umretí neustále ovplyvňujú náš život. V „socialistickej“ ére poučenia mŕtvych vodcov a teoretikov boli povinné k ich splneniu (hoci často iba formálne) (pozeraj: https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/474364/kaplnka-sv-lenina.html). Ale aj v iných spoločenských podmienkach nepretržite znejú hlasy z rakiev.

To je najviac jasne vidieť v krajinách, kde funguje tzv. precedentné právo (súdy konajú na základe predchádzajúcich analogických riešení). Osud súčasného človeka tam môže byť určený podľa rozsudku sudcu 19. alebo dokonca 18. st..

Avšak aj inde, kde platí iný súdny systém, vplyv zomrelých je často rozhodujúci. Napríklad, hoci slovenské právo nie je založené na precedensoch, pôsobia spravidla silou presvedčivosti. Súdy a správne úrady sa od nich odchyľujú len zriedka.

Je možné volať to „generačná kontinuita“ alebo „záväzok k tradícii“. Ale to má aj iný názov: „nekrokracia“ (od starogréc. „νεκρός“ – “mrtvý”‎ +‎ „κρατία“ -“moc”‎) – moc mŕtvych.

Známy kanadský vedec William Munro (William Bennett Munro, 1875 – 1957) povedal: “To čo nazývame demokracia je do značnej miery nekrokracia, alebo forma vlády cintorínov. Staré pravidlá a frázy sa odovzdávajú z generácie na generáciu…“ („What we call democracy, therefore, is to a considerable extent necrocracy, or a form of government by the graveyards. Old precepts and phrases are handed down from one generation to another…“, – „The Invisible Government“, 1926).

Milujeme tradície a vážime si historické skúsenosti, ale je ťažké poprieť že pri dnešnom tempe zmien staré normy, pochádzajúce z cintorína, niekedy bránia pokroku. Legislatíva a morálka sú konzervatívne a nestíhajú za rozvojom verejnej mienky. Množia sa prípady, keď počúvame zomretých viac ako hlas súčasnosti a preto zaostávame pri riešení naliehavých problémov.

Je ešte jeden zmysel, v ktorom sa dá hovoriť o moci mŕtvych. Údajne Ježiš povedal svojim oponentom: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty!„ („Οὐαὶ ὑμῖν, γραμματεῖς καὶ Φαρισαῖοι ὑποκριταί, ὅτι παρομοιάζετε τάφοις κεκονιαμένοις, οἵτινες ἔξωθεν μὲν φαίνονται ὡραῖοι ἔσωθεν δὲ γέμουσιν ὀστέων νεκρῶν καὶ πάσης ἀκαθαρσίας·“, – Mt. 23, 27).

Poznáme aj svetových, aj národných politikov, ktorých je možné porovnať s „obielenými hrobmi“. Vyzerajú zvonka nie zlé, no vnútri už všetko v nich zomrelo, žiadna čerstvá myšlienka sa nenarodí v ich hlavách. Živé mŕtvoly tiež vládnu svetu, ale od toho beda je viac nám, ako im. Spolu s cintorínom, brzdia progres a škrtia všetko nové.

To nie oni však sú zločinci, uvedení v názve. Existuje aj iný divný zdroj práva – to je väzeň. Toto je možné volať „aítiokracia“ (od starogréc. „αἴτιος“- „zločinec“, „κρατία“ – “moc”‎) – moc zločincov. Je potrebné zdôrazniť, že tu nejde iba o skorumpovaných politikoch alebo mafiánoch. Problém je oveľa širší. Naivne si myslíme že keď sú kriminálnici izolovaní od spoločnosti, už neovplyvnia náš život. Nie je to tak, basa pôsobí na nás nie menej ako cintorín.

Keď niekto spácha čin, ubližujúci iným ľudom alebo inštitúciám, štát hneď vyvíja nové normy na predchádzanie podobného správania. Tvorcovia zákonov a pravidiel s cieľom prevencie sa snažia vylúčiť všetky pokusy na porušenia právnych predpisov. Je to pochopiteľné. Problém však je v tom, že podľa takýchto noriem musia žiť nielen porušovatelia zákonov, ale všetci občania. Inak povedané, sú vždy potrestaní nielen vinníci, ale navyše – väčšinou nevinný.

Prečo musíme stále mať pri sebe identifikačné preukazy (občiansky, vodičský, technický atď.)? Pretože niekedy nejaký podvodník sa preukázal cudzím menom a (alebo) si chcel privlastniť cudzí majetok. Prečo by odtlačky prstov, ktoré pred tým odberali iba od kmínov, majú teraz odovzdávať všetci? Pretože niekto si vie vyrábať falošný osvedčenia. Prečo v internet-bankingu nám viac a viac komplikujú prístup k vlastnému účtu? Pretože nejakí zlodeji ukradli peniaze z banky. Prečo úrady chcú od nás početné potvrdenia a správy na každé kýchnutie? Pretože kedysi niekto oklamal úradníkov. Prečo by sme mali prejsť dlhou a ponižujúcou kontrolou na letisku? Pretože nejakí hnusní teroristi pár krát priniesli zbraň do lietadla, atď. Preboha, ale to sme neboli my!

Pokiaľ ide o terorizmus, situácia vyzerá veľmi paradoxné. Teroristická hrozba vo svete výrazne slabne. V roku 2017 (posledné zverejnené oficiálne údaje) úmrtia v dôsledku terorizmu sa znížili o 27%, pritom absolútna väčšina z nich bola v tzv. „hotspotoch“ – „horúcich bodkách“ planéty, ako Afganistan, Irak, Sýria atď.. V 67 krajinách vôbec nezaznamenali v danom roku obete terorizmu. V Európe celkové podobné úmrtia klesli o 75% („Global Terrorism Index report“, 2018). Ale médiá nešíria takéto informácie, no oproti – stále strašia občanov terorizmom, a veľmoci vyrábajú proti tomu ďalšie opatrenia, komplikujúce život normálnym ľudom.

Pravdepodobnosť stať sa obeťou terorizmu pre bežného Európana je, podľa štatistiky, 1 ku 9,3 milióna. Na porovnanie: pravdepodobnosť zabitia bleskom je 1 ku 576 tisíc (16-krát väčšia) a zahynutia pri autonehode 1 ku 18 tisíc (500-krát väčšia) (https://takiedela.ru/2017/04/terakt-statistika/). Teroristov sa však bojíme viac ako všetkých iných ohrození a súhlasíme s akýmikoľvek opatreniami proti nim, a to im dáva príležitosť ovplyvňovať naše životy.

Je veľmi smutné že po tisíc rokov ľudstvo neprišlo s iným spôsobom boja proti zločinu, okrem obmedzovania práv a slobôd úprimných občanov. Nie je to náhoda – každá veľmoc sa snaží maximálne kontrolovať obyvateľstvo, a preto jej vyhovuje pozerať na nás všetkých ako na potenciálnych páchateľov trestných činov. V dôsledku toho je možná aítiokracia, gauneri riadia svet rovnako ako mŕtvi.

Ich vplyv je oveľa väčší ako od skorumpovaných politikov a biznismenov, ktorých nahrávky rozhovorov teraz dosť nahnevali verejnosť. Ale, čo je úplne pravdepodobné, keď budú odsúdený, zákonodarcovia určite budú chcieť takéto prípady vylúčiť v budúcnosti, a preto sa zavedú nové obmedzenia, zákazy a kontroly… pre všetkých občanov. Zase budeme potrestaný za to, proti čomu bojujeme.

Čí je možné sa zbaviť od vlády cintorína a basy? Nie je to jednoduché. Celý systém práva mal by byť prerobený, a to sa nedá uskutočniť hneď. Dôležité je vidieť a chápať tento problém, diskutovať ho, skúmať možnosti inej cesty rozvoja spoločnosti. V tomto prípade môžeme dúfať že budúce generácie sa konečne uvoľnia od moci mŕtvych a zločincov.