Založ si blog

Keby bol Hitler zničený v roku1918. ..

Ako si myslíte: bolo by skvelé popraviť Hitlera kým bol mladý a ešte neurobil ľudom nič zlé, kým mal na pláne iba sa venovať maliarstvu a architektúre? Jeden Angličan skutočne mal takúto príležitosť…

Údajné v roku 1918. na fronte 1. svetovej vojny anglický bojovník Henry Tandey (Private (Pte) Henry Tandey, narodený Tandy, VC, DCM, MM, 1891 – 1977) – uznaný hrdina, vykonavší veľa slávnych činov – do slova narazil na zraneného Nemca, ktorý ani nemal silu sa brániť. Mohol by zabiť nepriateľa. Ale Tandeymu  ho prišlo ľúto (alebo uznal že aj tak zomrie) a nestrelil (ušetril guľku). Ako ste už asi uhádli, to bol Adolf Hitler (1889 – 1945) – budúci vodca nacistickej „Tretej ríše“ („The Man Who Didn’t Shoot Hitler: The Story of Henry Tandey VC and Adolf Hitler, 1918, by Johnson, David, 2014).

Nie všetci veria že toto sa naozaj stalo. Ale aj Tandey, aj hlavne, sám Hitler to potvrdzovali! V bavorskej rezidencii „Führera“ visel obraz, zobrazujúci scénu jeho záchrany anglickým vojakom. Táto epizóda sa stala známou kvôli tomu, že Hitler v roku 1938. ju povedal vtedajšiemu britskému premiérovi Nevillovi Chamberlainovi (Arthur Neville Chamberlain, 1869 – 1940). Ten bol tak ohromený že sa pokúšal zavolať Tandeyovi aby sa ho opýtal na detaily a odovzdal mu pozdrav od Hitlera – no preslávený hrdina nemal telefón (Tamtiež).

Tandeyov prípad dáva dôvod sa zamyslieť nad tým, ako môže jeden dej jednej osoby (v podstate – absencia deja) ovplyvniť priebeh histórie. Tu sa musíme zaoberať otázkou, ktorú si často kladieme, skúmajúc minulosť: čo a ako by sa stalo, keby… Keby Tandey zastrelil Hitlera – predišlo by sa to 2. svetovej vojne?

Asi všetci počuli že história neuznáva konjunktívnu formu (od lat. modus conjunctivus – podmienkové, hypotetické vety) – to, čo sa stalo, nemôže byť inak. Ale to málo koho brzdí, ľudia radi špekulujú nad touto témou.

Keď Luftwaffe v 1940. bombardovala Coventry a zničila aj Tandeyov dom, novinár sa ho opýtal, čo si mysli teraz o svojom stretnutí s Hitlerom. Tandey odpovedal: „Keby som len vedel, na čo sa otočí… Odpusť mi Bože že som ho nechal ísť“ („If only I had known what he would turn out to be… I was sorry to God I would let him go.“ – https://www.bbc.com/news/uk-england-28593256). Môžeme pochopiť jeho ľútosť, ale nemohlo to zmeniť minulosť.

Mimochodom: známy maliar českého pôvodu Oscar Kokoschka (1886 – 1980) údajne vyjadroval analogické poľutovanie pri takmer podobnej príležitosti. V roku 1905, súčasne s Hitlerom, rozhodol sa ísť študovať na viedenskú umeleckú školu (Universität für angewandte Kunst Wien). Bol prijatý, ale Hitler – nie (toto určite je fakt). Potom Kokoschka hovoril že keby predpokladal ako to sa obráti, uvoľnil by Hitlerovi svoje miesto (https://thebest.d3.ru/kak-kokoshka-obstavil-gitlera-1713783/?sorting=rating). No aj to už nič nezmenilo.

Avšak milovníci konjunktivizmu dostali nečakanú pomoc od… modernej teoretickej fyziky. Stephen Hawking (Stephen William Hawking, CH CBE FRS FRSA, 1942 – 2018) a mnoho ďalších serióznych vedcov podporujú koncepciu paralelných vesmírov alebo multivesmíru (Carr, Bernard. Universe or Multiverse. 2007). Podľa jednej z interpretácií, na každom rázcestí histórií vzniká až niekoľko realít, ktoré sa potom rozvíjajú nezávisle.

Inak povedané, okrem nášho sveta hypoteticky existuje aj taký, kde Tandey zastrelil Hitlera, a ešte milióny iných vesmírov, spolu uskutočňujúcich všetky možné varianty rozvoja. Znie to prekvapivo, zato poskytuje aspoň nejaké zdôvodnenie diskusiám o historických alternatívach. No, aj keď áno, stále nemôžeme zistiť ako presne sa vyvíjal príbeh v týchto realitách, pretože tam nevieme preniknúť.

Podozrievam však že, keby sme aj boli schopní nahliadnuť do takého paralelného sveta, vôbec by sme tam neuvideli veľký rozdiel s obvyklou skutočnosťou.

Predpoklady, že jednotlivé deje môžu dramaticky zmeniť príbeh, sú založené na tzv. „motýľom efekte“ alebo „efekte motýlieho krídla“ („The Butterfly Effect“): malý vplyv na systém môže mať veľké a nepredvídateľné dôsledky.

Francúzsky matematik Henri Poincaré (Jules Henri Poincaré, 1854 – 1912) ako prvý opísal tento jav. Ale názov vznikol neskoršie – od iného vedca, Edvarda Lorenza (Edward Norton Lorenz, 1917 – 2008), vytvorivšieho krásnu, skoro poetickú predstavu: motýľ, mávajúc krídlami v Brazílii, spúšťa lavínu účinkov, ktorá vyvrcholí v tornádo v Texase (Lorenz, E. N. „Predictability: Does the Flap of a Butterfly’s Wings in Brazil Set off a Tornado in Texas“. 1972).

No ešte pred ním podobnú metaforu použil slávny spisovateľ Ray Bradbury (Raymond Douglas Bradbury, 1920 – 2012) v poviedke 1952. r. „Burácanie hromu“ („A Sound of Thunder“), v ktorej náhodná záhuba motýľa v hlbokej minulosti úplne zmenila súčasnosť. Tak upozornil na extrémne nebezpečenstvo ľudských omylov .

No nie je to fakt že ľudská spoločnosť je taký systém, kde platí koncept Poincaré, ktorý, ako aj Lorenz, skúmal prírodné, nie spoločenské javy. Keď pozeráme na minulosť, častejšie vidíme iný trend: efekt aj obrovských udalostí sa postupne oslabuje, mizne, vymazávajúc sa nielen z pamäti ľudí, ale aj z praxe ich života. Už za niekoľko storočí, čo pre históriu nie je veľká doba, môže byť ťažké objaviť dôsledky výjavov, považovaných súčasníkmi za zlomové.

Ide o to že v historickom procese sa zúčastňujú miliardy ľudí a ten má preto veľkú inerciu. Kardinálne ho otočiť sa nikomu nedarí. Je reálne iba vytvoriť nejaké turbulencie, ktoré budú nevyhnutne odplavené vlnou následných príhod.

To znamená že, keby Tandey zastrelil Hitlera v 1918., nevylúčilo by to hlavnú drámu 20 st.. Po vojnovej porážke, v Nemecku museli vzniknúť revanšistické nálady. Na takomto pozadí tam určite mala dostať dopyt fašistická (od lat. „fasces“- „zväzok“, „zväz“) ideológia, narodená v Taliansku. Miesto Hitlera by obsadil niekto iný – napríklad jeho súper v nacistickom hnutí Ernst Röhm (Ernst Julius Günther Röhm, 1887 – 1934) alebo ešte ktokoľvek z fašistických lídrov, majúcich rovnaké postoje. Rozdiel by bol iba v detailoch a nemusel by ísť nutne k lepšiemu.

Tandey sa až do konca života mučil výčitkami svedomia kvôli jeho činu (presnejšie – nečinnosti). Mohol by spávať kľudne – je najpravdepodobnejšie že jeho strela by sa nezabránila obetiam a utrpeniam 2. svetového masakru.

Winter Is Coming, alebo Koniec gretinizmu

02.03.2021

Počas posledných pár týždňov zároveň niekoľko odborníkov – klimatológov prednieslo senzačné vyhlásenia. Najskôr ruskí experti uviedli, že si všimli jasné známky prístupu ďalšej malej doby ľadovej (https://ria.ru/20210223/period-1598690538.html). Potom to nemeckí vedci zdôvodnili: zaznamenali rekordné spomalenie Golfského prúdu, ktoré je typické pre doby [...]

Pandémia vládnej demencie

17.02.2021

Keď niekto stále opakuje to isté a čaká na iné výsledky – to je typický symptóm šialenstva. Údajne niečo podobne povedal Albert Einstein. Ak mal pravdu, svet je ohrozený pandémiou vládnej demencie. Všade vidíme, ako vlády rôznych krajín opätujú reštriktívne opatrenia, očakávajúc, že to tak zvládnu s COVID-19. Ešte nikomu sa to nepodarilo. No znova a znova [...]

Masové protesty a policajné násilie

10.02.2021

Téma utláčania protestov a štátneho (policajného) násilia sa príležitostne aktualizuje v súvislosti s udalosťami v rôznych krajinách. Konfrontácie medzi občanmi a orgánmi v poslednej dobe prebiehali vo viacerých štátoch EU, v Rusku, v USA atď., a v Bielorusku trvajú už niekoľko mesiacov po sebe. Preto ten problém stále je v centre verejnej pozornosti. Vývoj [...]

Charkov

"Vymeníme Slovensko za Krym". Vandali posprejovali slovenský konzulát v Charkove

05.03.2021 10:31

Nápis bol odkazom na výrok premiéra Matoviča o výmene Zakarpatskej Ukrajiny za ruskú vakcínu Sputnik V, ktorý na Ukrajine vyvolal pobúrenie.

Covid-19, koronavirus, testovanie, zdravotnictvo,

Počet obetí covidu vzrástol o 105, hospitalizácie po dvoch dňoch stúpli

05.03.2021 10:00

Celkovo už koronavírusu podľahlo na Slovensku 7 665 osôb.

Vatican Pope TED Talk

Pápež František odletel na historickú návštevu Iraku

05.03.2021 09:27

Ide o jeho pápežovu zahraničnú cestu po vyše ročnej prestávke, ktorú si vynútila súčasná pandémia koronavírusu.

Testovanie v Košiciach

Na testy minie štát 140 miliónov. Zaplatilo by to ročnú prevádzku sanitiek

05.03.2021 09:00

Hoci sa pred týždňom odborníci zhodli, že je potrebná nová stratégia testovania, štát ide nakúpiť 35 miliónov testov za takmer 140 miliónov eur.