Založ si blog

Čierna diera zdravotníctva

Predstavte si že hasiči vyhlásia: budeme v dostupnosti od 8 do 15.00 aj to iba cez pracovné dni. A keď ich zavoláme k požiaru, dostaneme odpoveď: už máme obsadené, prihláste sa na budúci mesiac. Nemá to zmysel? Ale stále počúvame podobné odpovede od lekárov a nevidíme v tom nič divné.

V spoločnosti každý človek, vykonávajúci svoju prácu, slúži druhým, vo väčšine prípadov neznámym a ďalekým ľuďom (https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/480371/kto-komu-sluzi.html). Služba lekára nie je menej dôležitá ako hasičská, aj od nej závisí ľudské zdravie a život. No skúste poprosiť doktora o pomoc mimo ordinačných hodín – stretnete sa s úprimným rozhorčením: prečo?? to ako?? choďte na pohotovosť!! (ešte dobre keď nie oveľa ďalej). Obľúbený argument: čo keď to každý bude chcieť?

No milý pán doktor (alebo milá pani doktorka), sami ste si vybrali odbornosť, vyžadujúcu neustále slúžiť ľuďom, a prisahali pomáhať každému, kto to potrebuje: „Spôsob svojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých…“ (https://lekom.sk/slovenska-lekarska-komora/hippokratova-prisaha). Dajte pozor: spôsob celého života, nielen ordinačných hodín!

Nehovorím zle na všetkých lekárov. Ale niektorý z nich rýchlo strácajú empatie pre chorých. Začnú sa pozerať na svoju prácu ako na rutinu, snažiť sa uvoľniť viac času na osobné záležitosti. Preto vidia v každom dodatočnom pacientovi mimoriadne bremeno a hrozbu pre svoje osobné plány. Je charakteristické že keď zákon umožnil lekárom brať pacientov mimo ordinačných hodín za poplatok, veľa z nich to nechce robiť aj tak.

Okrem toho, pretože ich potrebuje každý, začínajú pozerať na pacientov zhora. Nesúhlasia slúžiť – majú misiu, skoro božskú. Od nich sme závislý, oni od nás nie sú. Podobná nálada je najhorší produkt súčasného systému verejného zdravotníctva, základom ktorého je stály deficit medicínskych služieb.

János Kornai presvedčivo ukázal ako deficit tovarov a služieb deformuje ekonomické aj medziľudské vzťahy (János Kornai. „Economics of Shortage“, 1980). Od tej doby sme už zabudli ako to vyzerá vo všetkých oblastiach života – okrem zdravotníctva. Dnes iba tu, aby sme dostali to čo potrebujeme, musíme čakať v dlhom rade – ani peniaze nie vždy garantujú urýchlenie príjmu služby.

Prečo sa vlastne deficit uchránil presné tam, kde sa môže stať príčinou straty najcennejších vecí, ktoré máme: zdravia a života? Štandardná odpoveď – moderná medicína je strašné drahá a preto zdravotníctvu stále chýba financovanie. Dalo by sa tomu uveriť, ak by nie jednej okolnosti.

Prekvapujúco že, na pozadí nedostatku lekárskych služieb, zdravotné poisťovne sú dosť ziskové podujatia (https://ekonomika.sme.sk/c/22132212/zdravotne-poistovne-dosiahli-vlani-zisk-vyse-135-milionov-eur.html). Pozor: pred rokom mali menší zisk, ale podarilo sa im ho zvýšiť …viac ako dvojnásobne!! (https://www.aktuality.sk/clanok/587275/zdravotne-poistovne-minuly-rok-dosiahli-zisk-vyse-58-milionov-eur/). Dovolím sa opýtať: to je vlastne z akých zdrojov? Dostavajú od nás viac, ako strácajú v náš prospech? Zase vidíme čiernu dieru, kde miznú naše peniaze.

Financujem medicínu sami: každý pracujúci a jeho zamestnávateľ platia odvody zdravotnej poisťovne, naše odvody sociálnej poisťovne zabezpečujú služby pre dôchodcov, dotácie zo štátneho rozpočtu tiež majú v základe naše vlastné peniaze – dané občanov a firiem, zisk od spoločného majetku.

Poisťovne môžu dostávať zisk, keď ponúkajú nadštandardné služby za príplatok. Môžem sa mýliť, ale nikdy som nepočul nič o podobných ponukách, schopných priniesť až 135 mil. za rok.

Existuje aj iná možnosť. Odvody sú v podstate platba vopred za zdravotnícke služby. Platia ich všetci, ale, Bohu chvála, nie všetci hneď potrebujú liečenie, a to je základom zdravotného poistenia. Keby zároveň závažne ochoreli všetci, poisťovne by krachovali.

Pre každého klienta ma poisťovňa v pláne nejakú priemernú sumu nákladov. Keď tento rok niekto nepoužije „svoju“ sumu, tieto peniaze musia „odísť“ na liečenie iných pacientov, potrebujúcich drahé vyšetrenia a (alebo) operácie, cena ktorých je vyššia ako priemerné náklady, pokryté ich odvodmi.

Keď poisťovňa dostáva zisk, to môže znamenať že …uhradila menej služieb, ako to bolo naplánované. Je zaujímavé, ako je to možné pri existujúcom dopyte na medicínu. Stali sme sa dvojnásobné zdravšími ako pred rokom? Nevyzerá to tak. Viac sa to podobá na to že poisťovatelia šetria naše peniaze, ale nie v náš prospech.

Poisťovne sa tvária ako komerčné zariadenia, vôbec nie ako služobníci všetkých občanov. To pre biznis zisk je miera úspešnosti, no pre zdravotne poistenie je to naopak príznak slabého výkonu a nesplnenia jeho cieľov.

Tak poisťovne prísne limitujú počet pacientov, liečenie ktorých uhradia každému doktorovi. Načo? Aby zvýšiť svoj zisk? Vzniká otázka, či nie je spomenutý deficit umelý? Možno to vyhovuje zdravotníctvu, aby zachránilo svoj výnimočný stav ako odvetvie, na ktoré všetci majú dopyt?

Ale hlásia aj inú príčinu neprístupnosti medicínskych služieb – deficit lekárov a sestier. Na Slovensku momentálne chýba viac ako 3 000 lekárov, približne 2 000 ďalších doktorov je v dôchodkovom veku (https://www.etrend.sk/ekonomika/na-slovensku-chybaju-tisicky-lekarov-a-sestier-hrozi-zatvaranie-oddeleni.html). Ak  vezmete do úvahy že celkom mame (na konci roka 2018.) 19178 evidovaných lekárov, takýto deficit vyzerá dosť pôsobivo http://www.nczisk.sk/Statisticke_vystupy/Zdravotnicka_rocenka/Pages/default.aspx).

Pokiaľ ide o zdravotné sestry, je situácia ešte horšia. Nie je to prestížna odbornosť- predovšetkým z dôvodu nízkeho platu. Kvôli deficitu lekárov často musia spĺňať aj ich prácu. Pritom sú nespokojný svojim postavením a často to ukazujú pacientom.

Medicínske školy a fakulty absolvuje ročne približne 640 mladých doktorov. To by malo stačiť na udržanie potrebného počtu personálu nemocníc a kliník. Avšak je tu ďalší problém: až do 70-80 % z nich hneď ide pracovať do zahraničia (https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/417823-kto-nas-bude-liecit-o-desat-rokov/)

Nebude rozumnejšie strácať peniaze nie na to, aby učiť lekárov pre iné krajiny, ale na zlepšenie domácich podmienok pre absolventov? Alebo značne zvýšiť počet študentov na lekárskych špecializáciách?

Je aj iná cesta. V Maďarsku, napríklad, platí zákon, podľa ktorého musí absolvent odpracovať dĺžku svojho štúdia vo vlasti, má však na to dvadsaťročnú lehotu. Kvôli tomu dokonca novelizovali ústavu, obmedzili právo na slobodný výber zamestnania (Tamtiež). Administratívne donucovanie samozrejme nie je najlepším riešením, ale v kritickej situácii (a je taká!) to môže byť opodstatnené, aspoň dočasne.

Aj bez toho sa môžeme obísť. Ukazuje sa, že chýbajúci lekári aj sestry už sú na Slovensku. Ide o cudzincov, vzdelaných vo východnej Európe alebo v Ázii. Zahraniční doktori, žijúci a pôsobiaci na Slovensku, často nie sú v oficiálnych registroch, preto ich presný konečný počet nikto nepozná, ale určite sú ich stovky, ak nie tisíce. No väčšina z nich pracujú nie ako lekári, ale ako sanitári, maséri či kozmetičky, alebo vôbec mimo zdravotníctva (https://slovensko.hnonline.sk/1969240-ukrajinski-lekari-u-nas-robia-aj-sanitarov-maserov-ci-kozmeticky).

Prečo je to tak? Kvôli formalitám, nemôžeme uznať ich diplomy. Hoci všetci vedia, že medicínske vzdelanie vo východnej Európe nie je horšie ako slovenské, tvárime sa že nie sú zhodné nás liečiť. Tak chránime pracovné miesta pre vlastných lekárov, …ktoré nie sú. Keď doktor, pochádzajúci zo zahraničia (mimo EU), chce pracovať vo svojej špecialite, musí sa podrobiť rekvalifikácii, inak povedané – zase sa učiť, aj keby bol vynikajúci odborník. Je to pre nás nepraktické a pre neho ponižujúce. Úplne by stačilo, keby zložil iba skúšku v slovenčine.

Vidíme celý zoznam opatrení, schopných dosť rýchlo skoncovať s deficitom zdravotníckych služieb: zintenzívniť prácu existujúcich lekárov, dať do poriadku zdravotné poisťovne, značne zvýšiť počet študentov na lekárskych odboroch, legislatívne ustanoviť povinnosť ich absolventov pracovať určitý čas vo svojej krajine a dokonca aj vo svojom regióne, významne uľahčiť uznávanie diplomov, vydávaných lekárskymi a zdravotníckymi školami v iných krajinách.

Takéto opatrenia vôbec nie sú objavom autora – verejnosť ich už dávno rokuje. Ale skoro nič z toho sa nedeje, alebo sa deje strašne pomaly. Obyčajne to znamená že terajší stav niekomu vyhovuje. Určite nie chorým ľudom, platiacim za to svojím zdravím a konečne životmi, ktoré tiež miznú v čiernej diere zdravotníctva.

Myslím si že odstránenie nedostatku medicínskych služieb je veľmi dôležitý spoločenský (aj politický) cieľ. Keď ho dosiahneme, už nebudeme musieť hľadať lekárov a dlho čakať na pomoc – to oni budú mať záujem v každom pacientovi a konečne slúžiť ľudom tak, ako na to prisahali.

Keby bol Hitler zničený v roku1918. ..

01.11.2019

Ako si myslíte: bolo by skvelé popraviť Hitlera kým bol mladý a ešte neurobil ľudom nič zlé, kým mal na pláne iba sa venovať maliarstvu a architektúre? Jeden Angličan skutočne mal takúto viac »

Mŕtvi a zločinci vládnu svetu

26.10.2019

Výraz „mŕtvi vládnu svetu“ je dosť známy. Vôbec tu nejde o zombie-apokalypsu v štýle populárneho seriálu. A nielen o prípade Severnej Kórey, kde, podľa ústavy, schválenej v roku 1998., viac »

Putinizmus ako globálne poučenie

19.10.2019

Nedávno na vplyvnej ruskej webovej stránke „Aktuálne komentáre“ (http://actualcomment.ru/) bola spustená nová rubrika „Putinizmus“, kde budú publikované články, rozhovory a recenzie, viac »

parlament,

Prieskum: Voľby by vyhral Smer, Kiskova strana na druhom mieste

14.11.2019 22:51, aktualizované: 23:04

Prieskum na vzorke 1 111 respondentov sa uskutočnil od 9. do 13. novembra.

Benátky / povodeň /

Talianska vláda vyhlásila v Benátkach stav núdze

14.11.2019 22:00

Taliansky premiér Giuseppe Conte po tom, čo v Benátkach, kde mimoriadne zaplavilo známe pamiatky, domy i obchody, strávil noc, označil rozsiahle povodne za „ranu do srdca krajiny“.

BRICS

Lídri BRICS podporili parížsku dohodu, odmietli vojenské riešenie v Sýrii

14.11.2019 21:26

Na výročnom stretnutí lídrov BRICS privítal brazílsky hostiteľ, prezident Jair Bolsonaro okrem Putina a Siho aj indického premiéra Módího a juhoafrického prezidenta Ramaphosu.

Auschwitz, Osvienčim

Pri bývalom tábore smrti v Treblinke našli neznámy masový hrob

14.11.2019 20:47

Ide o priestor s rozmermi 4,5 na 3,4 metra, v ktorom boli len desať až pätnásť centimetrov pod zemou zahrabané ľudské ostatky. Koľko obetí tam môže byť, zatiaľ nie je jasné.

Vasil Lipitsky

Len ďalšia Blog.Pravda.sk stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 19
Celková čítanosť: 32233x
Priemerná čítanosť článkov: 1696x

Autor blogu

Kategórie