Vasil Lipitsky

Fráza v názve článku nie je konštatovaním, ale len prianím. Bol by som rád, keby to tak bolo, lebo podľa mňa by to bolo v prospech nás všetkých. Aj keď si to mnohí, samozrejme, nikdy nepriznajú…

Stretnutie nášho premiéra v Moskve a bezprecedentný tlak, ktorý vyvinul na Kyjev neskôr spolu s maďarským kolegom, priniesli výsledky. Ukrajinský líder sa odrazu stal konštruktívnym a sám navrhol nahradiť ruský plyn v k nám vedúcich potrubiach, analogickým azerbajdžanským palivom. Len by ten nebol ruský!

Je tu, pravda, háčik. O myšlienke „nahradenia“ ruského plynu azerbajdžanským alebo kazašským plynom sa diskutovalo už dlho. Pre Ukrajincov bola hlavná prekážka, že takáto výmena je čisto virtuálna ak nie falošná: z technických a ekonomických dôvodov by sa toto cudzie palivo využívalo najmä v Rusku a stále by sme dostávali ten istý ruský produkt, len o niečo drahší ako predtým.

Teraz sa ukázalo, že Ukrajina si tak môže zachrániť tvár ako aj vzťahy s najbližšími susedmi. Jej súhlas na to je jasným víťazstvom Roberta Fica, ktorý v národnom záujme Slovenska zariskoval a eskaloval svoju rétoriku voči Kyjevu do extrému.

Mnohí tu vykríknu: „Ale dovoľte, veď do Kyjeva išiel opozičný politik a Fico bol len v Moskve s Putinom! Prečo toto je práve jeho úspech?“

Pretože plyn bez ohľadu na jeho pôvod bude prúdiť ruskými potrubiami cez ruské územie. Bez podpory a účasti Ruska je celá táto kombinácia jednoducho nemožná. Náš premiér si vybral správny kľúčový odkaz a navštívil presne to miesto, ktoré bolo najdôležitejšie.

Čo sa týka cesty jedného z domácich opozičných poslancov do Kyjeva, netreba preháňať jej význam. Bola to čisto propagandistická akcia. Vtedy sa ma moji zmätení kyjevskí priatelia pýtali: kto to je a prečo prišiel? Povedali mi, že poradcovia sotva presvedčili ich lídra, aby sa s ním stretol a dovolil ich sa spolu fotiť a kamerovať. Išlo iba o produkciu pre médiá.

Situácia v dodávkach plynu sa stále vyvíja. Ale nášmu premiérovi sa darí napredovať aj v domácej politike. Ústavnú reformu, ktorú navrhol, možno považovať za ponuku k najväčšej politickej transformácii za posledné roky. Takáto reforma je nepochybne oneskorená. Nedokonalosti našej ústavy neustále vytvárajú zbytočné problémy a napätia vo vnútropolitickom systéme.

Pozrime sa napríklad na prebiehajúcu parlamentnú krízu. Jej dôvodom je, že poslanci, zvolení na straníckych listinách, nemajú voči svojim stranám a voličom žiadne formálne záväzky a po voľbách môžu zmeniť svoju platformu. Morálnu povinnosť nepovažujú za prekážku. Preto existuje v mnohých krajinách „imperatívny mandát“ – tam poslanci musia vykonávať rozhodnutia svojej frakcie, alebo rezignovať, ak s ňou nesúhlasia. Bolo by dobrá keď takéto pravidlo fungovalo aj u nás.

Ústavná reforma je dôležitá a široká téma, ktorá si zaslúži podrobnú analýzu. Ale jasno, že ak ju Fico uskutočni, bude to jeho veľké víťazstvo.

Teraz však náš premiér čelí ďalšej naliehavej výzve – masovým protestom, organizovaným opozíciou. Je to znepokojujúce, pretože táto technológia už proti nemu raz bola úspešná. Myslím si, že vtedy urobil chybu, keď podľahol tlaku neprajníkov. Dôsledkom toho sa k moci dostali nekompetentní, náhodní ľudia, ktorí nezvládli situáciu počas pandémie. Krajina na to doplatila životmi tisícich našich spoluobčanov.

Rovnako ako naposledy, protesty sú živené podvodom a pokrytectvom. Fakt, že náš premiér priamo hovoril o možnosti prevratu, nasvedčuje že vyvodil potrebné závery z doterajších skúseností. Dúfam že už viac nepodľahne únikovým náladám a tentoraz zvíťazí!

Veľa ľudí na Slovensku nemá Roberta Fica radi. Ak prehrá, budú spokojní. Potom si však nevyhnutne uvedomia, že aj oni prehrali – ako sa to už párkrát stalo.