Vasil Lipitsky

Nedávno Donald Trump v jednom zo svojich prvých prezidentských dekrétov  premenoval Mexický záliv na Gulf of America. Google okamžite zmenil ten názov na svojich mapách, pritom Mexika a ďalších tamojších krajín sa nikto ani nepýtal.

To mi pripomenulo rozprávku ruského básnika Korneja Čukovského. Jej hlavná postava – krokodíl – odletel z Petrohradu do svojej vlasti a našiel ju ľahko, pretože na nej je napísané – Afrika! Deti, ktoré sa s geografiou ešte len zoznamujú, si často myslia, že kontinenty a krajiny na Zemeguli sú naozaj označené obrovskými nápismi ako to je na glóbuse alebo na mape.

Nie je to tak, ale pri súčasnej úrovni techniky by asi nebolo veľmi náročné všade umiestniť takéto nápisy. Nie je však jasné, kto (okrem krokodílov) a načo to potrebuje. No hlavné by bolo ťažko sa dohodnúť, aké názvy uvedieme a v akom jazyku?

Skutočne, obyvatelia každého štátu môžu nazývať cudzie územia a vodné plochy podľa vlastného uváženia. Pre príklady nemusíte lietať ani do Afriky, ani do Ameriky. Benátky, Drážďany, Lipsko, Janov, Kodaň – tak voláme veľké európske mestá napriek ich domorodcom, ktorý tieto toponimá v živote nepočuli. A susednú krajinu nazývame Rakúskom, hoci sa jej sebamenovanie vôbec nepodobá na toto slovo.

Cudzinci nám platia tou istou mincou. Raz sa moji ruský priatelia rozhodli cestovať po železnici z Budapešti do Bratislavy. Zmätene mi volali zo stanice, pretože nemohli nájsť svoj vlak: ten, ktorý odchádzal v hodinu, určenú v cestovnom poriadku, šiel nie do Bratislavy, ale do Pozsony. Musel som im vysvetliť, že toto je to isté mesto…

Trump teda neurobil nič zvláštne. Ale predsa by bol život jednoduchší, keby sa ľudia medzi sebou dohodli a, aj keby nenapísali názvy na kontinenty a krajiny, aspoň by ich rovnako volali.