Vasil Lipitsky

Pred pár dňami Donald Trump potvrdil záujem kúpiť Grónsko (https://edition.cnn.com/2019/08/18/). Medzinárodná verejnosť je vzrušená. Už bol obvinený z imperiálnych ambícií, neprimeranosti, nedostatku vzdelania atď. Média hneď urobili z toho veselý vtip aj internetový mem. Ale nič vtipné tu nevidím.

Nákup území od inej krajiny nie je vôbec nič neobvyklé. Napríklad, v roku 1768, podľa Compiegneovej zmluvy, Janov, ktorému predtým skoro 500 rokov patril ostrov Korzika, previedol ho Francúzsku „za dlhy“ (čo je skoro rovnaké ako predal).

V 1803. Francúzsko predalo Spojeným štátom územia Louisiany – obrovské teritóriá Severnej Ameriky, na ktorých je teraz umiestnených celkom 6 amerických štátov a ešte 9 čiastočné. V 1867. USA kúpilo od Ruska Aljašku – až do teraz najväčší americký štát. Keby sa neuskutočnili tieto nákupy, USA by neboli dnes takou veľkou krajinou.

Grónsko zaujíma USA dosť dávno. Prvý pokus na jeho nákup bol urobený v roku 1868, tesne po akvizícii Aljašky. To sa opakovalo aj po druhej svetovej vojne, v 1946., keď Harry Truman (Harry S. Truman, 1884 – 1972, 33. prezident USA), ponúkol Dánsku, ktorému je formálne podriadené Grónsko, predať ho Spojeným štátom. Dánsko o to však neprejavilo záujem.

Môže vzniknúť otázka: načo niekto môže potrebovať Grónsko – jedno z najnepríjemnejších miest na zemeguli?

V čase svetovej vojny komunikácie medzi USA a Európou boli väčšinou námorné, a cesty konvojov, prepravujúcich vojenské a humanitárne náklady, sa často konali pri pobreží Grónska. Takto uznali strategickú dôležitosť severného regiónu: keď by tam vtedy USA mali vlastnú infraštruktúru, a ešte by vytvorili potrebnú výrobu, to by dovolilo optimalizovať zásielky do Európy.

No načo je to teraz Trumpovi? Áno, tam sú minerálne usadeniny, ale kvôli podnebiu a nepočetnému obyvateľstvu (menej ako 60 tis. ľudí – 0,027 osôb / km²) ich použitie nejde príliš aktívne…

Odpoveď môže byť trošku neočakávaná. Na Severe, najmä v Grónsku, sa objavil silný konkurent. A to nie je Rusko, ako by bolo možné si pomyslieť. To je Čina.

Peking má vo všeobecnosti rastúci záujem o Arktídu, jej minerály a neuveriteľné dopravné príležitosti, ktoré sa pri roztopení ľadu čoraz viac otvárajú. Číňania sa aktívne zapájajú do ruských polárnych projektov, ich výskumné lode sa už objavili na Severnom morskom smere.

Ministerstvo obrany USA upozorňuje, že Čína navrhla grónskej autonómnej vláde za výhodných podmienok vybudovať satelitnú komunikačnú stanicu a zmodernizovať letisko. Samozrejme to vyvolalo podozrenia, že tieto objekty môžu byť použité na vojenské alebo spravodajské účely.

Trump vedie obchodnú vojnu s Čínou a nie bez dôvodu ju považuje za hlavnú výzvu pre Ameriku. Idea dostať sa pred súperov a získať väčšiu kontrolu nad severnými komunikáciami nevyzerá ani smiešnou, ani hlúpou.

Iná vec, nakoľko je realistická. Aj v Dánsku, aj v Grónsku už povedali, že vôbec nie je – nič nemajú na predaj. V porovnaní s časom historických amerických územných nákupov, svet sa oveľa zmenil. Vtedy sa nikto ani neopýtal obyvateľov Louisiany alebo Aljašky do akej krajiny chcú patriť. Teraz je to pravdepodobne nemožné. Minimálne by sa potrebovali referendá.

Grónsko má širokú autonómiu, Dánsko ovplyvňuje iba jeho obranu, medzinárodné vzťahy a peňažnú politiku. „Grónsko nie je dánske. Grónsko je grónske“ („Grønland er ikke dansk. Grønland er grønlandsk“) – vyhlásila dánska premiérka Mette Frederiksen v reakcii na návrh Trumpa (https://sermitsiaq.ag/mette-frederiksengroenland-ikke-salg).

Okrem toho, ostrov nepatri ani do EU, nie je jej členom, pri tom že tam má osobitné postavenie – pridružená cudzia krajina s colnými privilégiami. Niektorí experti pozerajú na neho ako na model vzťahov medzi EU a Britániou po Brexitu.

Dánska vláda už vyhlasovala že nebude proti, keď Grónsko požiada o nezávislosť. To znamená že si môže slobodne vybrať cestu. Keď Trumpov nápad bude mať rozvoj, rozhodovať budú miestny obyvatelia, nie Dáni a nie EU. A keďže existuje úplne málo Grónčanov, každý z nich môže dostať takú výhodnú ponuku, ktorú nezvládne odmietnuť.

Keď hovoríme o peniazoch: experti už počítali možnú cenu Grónska. Truman ponúkal iba 100 miliónov dolárov (v súčasnosti zodpovedá 1,5 miliarda), čo vtedy bolo 0,006 % od HDP USA. Dnes, keď mať v základe aktuálnu predajnú cenu za kilometer štvorcový na niektorých severných ostrovoch, získate astronomickú sumu – 10 biliónov dolárov – ostrov je strašne veľký! Americký HDP na tento rok je naplánovaný vo výške 21,344,6 biliónov dolárov, tak to je skoro o jeho polovici. Neviem či Grónsko toľko reálne stojí.

Ale trh sa ešte nezačal. Hlavný problém Grónska je depopulácia – zomiera viac ľudí ako sa rodí a migrácia smeruje z ostrova, nie k nemu. Keď sa nič nezmení, v dohľadnej budúcnosti tam nezostane žiadne obyvateľstvo. Dánsko nie je chudobná krajina, ale nemá dosť prostriedkov na jeho údržbu a najmä rozvoj, hoci sa na tom každoročne stráca viac ako pol miliarda eur. Zmeny sú nevyhnutné.

A tak, kritici Trumpa v tomto prípade nemajú pravdu. Nákup území nie je najhorší spôsob riešenia medzinárodných problémov. Nevieme, ako dopadnú rozhovory ohľadom Grónska, no principiálne táto možnosť vôbec nie je absurdná.

Možno by sme aj mi mali zvážiť si kúpiť Burgenland (Slováci tam už veľa čoho zakúpili), alebo Podkarpatskú Ukrajinu, alebo aspoň 250 štvorcových kilometrov Zemplína, odlúčených v 1945.?