Vasil Lipitsky

Zdá sa že budúca parlamentná volebná kampaň nebude v takej miere bojom medzi ľavicou a pravicou, ako konfrontáciou starých („tradičných“) a nových strán.

V roku 2002. George Lucas (George Walton Lucas, Jr.) vydal Epizódu II kultového filmu „Hviezdne vojny“ („Star Wars“), – „Klonovaní útočia“ („Attack of the Clones“). Odvtedy sa však ľudské klonovanie nestalo realitou, pretože je zakázané vo väčšine krajín.

Ale je oblasť, kde je klonovanie dovolené a ide úspešne. To je založenie politických strán. Ideologické odvetvia, v ktorých fungujú politici, sú už dávno obsadené. To znamená že začiatočníci straníckeho budovania sú odsúdený ponúkať verejnosti klony existujúcich organizácií – rovnaký genetický materiál s inými tvarmi.

Už sa narodili liberálne klony, chystajú sa aj ľavicové. Doteraz nie sú klonované iba extrémne pravicové a kresťanské hnutia, ale je ťažké úplné vylúčiť že aj tam nevznikne niečo podobné. Niektorí politici zničujúco volajú súperov „klonmi“, napriek tomu, že sami patria do rovnakej kategórie.

Vo filme Lucasa klonovaní nakoniec porazili Jediov, hoci nemali ich mystickú Silu. V našom prípade je analógom Sily podpora voličov, ktorá nikomu nie je garantovaná navždy, ktorú je ťažké dostať ale jednoduché stratiť, ktorá sa dokáže rýchlo presťahovať k iným politickým činiteľom.

Dnes niektoré parlamentné strany stále odhaľujú svojich politických oponentov, obviňujú ich zo všetkých druhov priestupkov a dokonca aj z trestnej činnosti. Politickú kroniku je už ťažké odlíšiť od kriminálnej: obe informujú len o tom, kto aké zákony porušil, a kto čo ukradol. Prirodzenú a nevyhnutnú konkurenciu ideí strany nahradzujú osobnými útokmi na konkurentov.

Vyzerá to tak, že porážka na miestnych a prezidentských voľbách nič nenaučila parlamentné strany. Ako keby sa nič nestalo, pokračovali vo vzájomných útokoch. Dnes s vytržením a absolútne vážne používajú na tento účel nahrávky rokovaní pána, ktorého sami považujú za podvodníka a vraha. To by bolo smiešne, keby to nebolo také hlúpe a nechutné.

Je to určite samovražedná taktika – jej výsledkom je kompromitácia nielen súperov, ale celého politického systému, vrátane autorov odhalení. Verejnosť už je z toho unavená a reaguje úplne podľa Shakespeara: „Nech mor porazí oba vaše rody!“ („A Plague on Both Your Houses!“), vyjadrujúc mrzutosť z nezmyselných svárov. Takto „staré“ strany strácajú Silu.

Preto občania si všímajú na politickej scéne hercov, ktorí sa ešte nezapojili do „bojov bez pravidiel“ (https://www.noveslovo.sk/c/Ako_vytvorit_uspesnu_stranu). V takejto situácii sa zdá, že úspech sám o sebe spadá do rúk nových strán.

Bohužiaľ, ako sa blížia voľby, aj tieto sa nemôžu vysporiadať s pokušením vydať sa na cestu očierňovania súperov namiesto propagovania vlastných nápadov a programov.

Keď vzniklo „Progresívne Slovensko“, dal som pozor na jeho podrobnú a dobre rozpracovanú „Platformu“ (https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/470211/progresivne-slovensko-poznamky-na-okrajach-platformy.html). Ale stalo sa presne to, na čo som vtedy upozorňoval: PS sa zapojil do svárov a bitky kompromátov. Zblíženie s druhým klonom – stranou Andreja Kisku, ktorý si aj ako prezident dovolil zúčastniť sa hádok medzi stranami, naznačuje, že ide o stály trend.

V takýchto podmienkach slogan Tomáša Druckera – „normálna politika“ – je schopný získať pozornosť voličov. Normálnosť nie je častý jav v súčasnom politickom živote. Okrem toho, téma zdravotníctva, ktorú vidíme v popredí manifestu strany „Dobrá voľba“, doslova vzrušuje každého (https://dobravolba2020.sk/). Je však príliš skoro hovoriť o tom, čo príde z tohto projektu – nech ho Sila sprevádza! („May the Force be with him!“)

Nepochybujem že v budúcom roku uvidíme v parlamente dosť nových tvárí a združení. Je to typické pre mladé demokracie, kde systém politického zastúpenia záujmov občanov ešte nedosiahol stabilitu. Nezabudneme na to, že strany, ktoré teraz voláme „starými“ alebo „tradičnými“ sú takéto iba relatívne, že aspoň niektoré z nich tiež začínali ako klony svojich predchodcov.

Dúfam že terajší klonovaní budú efektívnejšími, ako ich „originály“. Aby to bolo užitočné pre krajinu a slúžilo na zlepšenie nášho spoločného života, musíme byť pozorný a opatrný v našom výbere. Iba my, občania, sme zdrojom Sily, len my rozhodujeme, kto ju bude mať.