Založ si blog

Európsky nápad Vladimíra Putina

V auguste 1999. bol Vladimír Putin menovaný ako dočasne vykonávajúci funkcie predsedy ruskej vlády a de facto sa umiestnil na čele krajiny. Riadi už 20 rokov a nie je jasné kedy sa skonči.

Početní slovenskí, ruskí a iní experti sa už vyjadrili k tomuto jubileu. Nebudem ich opakovať a sústredím sa iba na jednu krátku etapu Putinskej doby – keď (dokým) bol naklonený k európskej integrácii Ruska.

Keď sa „komunistický“ systém rozpadal v 90. r. 20. st., Rusom sa zdalo, že konečne dosiahli otvorený svet a stali sa súčasťou rodiny civilizovaných národov. Eufória však netrvala dlho. Ukázalo sa, že Európania a Severoameričania, ktorí dôrazne podporovali demokratické hnutie v ZSSR, sa neponáhľali otvoriť objatia novému Rusku. Na Západe prevládali obavy, že milióny ruských emigrantov zaplavia rozvinuté krajiny a destabilizujú ekonomickú a politickú situáciu.

Nie je jasné, prečo takéto obavy nevznikli v súvislosti s prisťahovalcami z moslimských krajín predtým, ako im Európa otvorila dvere. V skutočnosti, na rozdiel od súčasnej krízy, emigrácia z Ruska nemohla byť taká masívna: pokrýva takmer výlučne kvalifikovaných odborníkov a zabezpečených ľudí, ktorí vytvárajú pracovné miesta a nepotrebujú peniaze európskych daňových poplatníkov.

Kosovská kríza a bombardovania Juhoslávie ozbrojenými silami NATO (tzv. „Operation Allied Force“) v marci – júni 1999., nielen zrušili režim S. Miloševiča, ale aj silno obmedzili proeurópske nálady v Rusku. Na chvíľu sa však vo verejnom vedomí a v štruktúrach moci ešte zachovala ilúzia európskej budúcnosti.

Možnosť požiadať o vstup do EÚ bola široko diskutovaná, a to aj v Kremli, na konci 90. a začiatkom 2000. Vtedy v obklopení prezidenta Borisa Jeľcina (1931. – 2007.) bolo dosť prozápadne orientovaných vplyvných ľudí (niektorí z nich sa zúčastnili aj vo výberu jeho nástupcu).

Na tomto pozadí prišiel nový, relatívne mladý, progresívny líder, akým vtedy vyzeral Putin. Napriek jeho pôvodu z KGB, dostal podporu aj od demokratickej verejnosti. Jeden z jej vtedajších činiteľov Boris Nemcov (o ňom pozeraj: https://www.noveslovo.sk/c/Boris_Nemcov_ako_zrkadlo_ruskej_demokracie) vyhlásil, že je „najvhodnejší zo všetkých kandidátov“ na prezidenta Ruska (https://echo.msk.ru/programs/beseda/11031/).

Mnohí už zabudli, že jednou z prvých ideí Putina bola úloha… dohnať Portugalsko v HDP na obyvateľa. To zaznamenal v decembri 1999 v programovom článku „Rusko na prelome tisícročí“: „Aby sme dosiahli produkciu HDP na obyvateľa na úrovni moderného Portugalska alebo Španielska – krajín, ktoré nie sú lídrami svetového hospodárstva – bude nám to trvať asi 15 rokov s mierou rastu HDP najmenej 8% ročne“ („Россия на рубеже тысячелетий“ – http://www.ng.ru/politics/1999-12-30/4_millenium.html)

Táto téza spôsobila vlnu výsmechu. „Čo to je za ciel pre veľkú krajinu?“ – pýtali sa nielen nacionalisti. Málo kto pochopil zmysel – Portugalsko bolo vtedy najmenej ekonomicky rozvinutou krajinou v EÚ a jej úroveň bola považovaná za vstupenku do Únie. Putin úplne závažne ponúkol stratégiu európskeho smeru pre Rusko.

Bola v tom aj historická paralela. Španielsko a Portugalsko boli v stredoveku superveľmocami, medzi ktorými pápež Alexandr VI v roku 1494. rozdelil celý svet   (tzv. Tordesillaská zmluva; port. Tratado de Tordesilhas; špan. Tratado de Tordesillas). Rusko bolo tiež podobnou mocnosťou, a tiež už strácalo tuto pozíciu.

Je zaujímavé že až do dnes sa diskutuje otázka, či bol naozaj dosiahnutý ciel „dohnať“ Portugalsko. Existujú rôzne spôsoby počítania HDP. Podľa jedného z nich Rusko už prekročilo portugalskú hladinu, podľa iného – rozdiel ešte stúpol v prospech pyrenejskej krajiny…

Ale v reálnych vzťahoch medzi Ruskom a EÚ až do takýchto výpočtov nikdy neprišlo. Už len teoretická možnosť prihlášky Ruska na pripojenie do Únie tam vyvolala ľahkú paniku: už mali bolesť hlavy kvôli Turecku, ktoré sa prihlásilo v 1987. a oficiálne sa stalo kandidátom na vstup iba v 1999., ale, čím viac času plynie, tým tento vstup je menej pravdepodobný. Úplne odlišné tradície a hodnotové systémy spôsobujú vážne problémy vo vzájomnom porozumení (https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/484451/eurazia.html).

Keď Turecko získalo status kandidátskej krajiny na summite EÚ v Helsinkách v 1999., to určite bolo pre Rusko inšpirujúcim príkladom. Rusi sa pýtali: keď to je možné pre nich, prečo aj mi nemôžeme ísť tou cestou? Ukázalo sa, že je uzavretá.

Rusko-európske vzťahy nikdy neboli jednoduché (pozeraj o tom aj: https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/473355/europa-a-rusko.html). Krátky no úprimný nápad Putina havaroval kvôli zrážke s nielen ekonomickými, ale najviac s politickými prekážkami. Okrem toho, neochota európskych krajín vidieť Rusko v ich klube sa pre neho stala urážkou. Odvtedy venoval čoraz väčšiu pozornosť myšlienke „osobitnej“ historickej cesty a misii Ruska.

Idea európskeho smeru Ruska nakoniec zomrela po udalostiach v Osetsku, Kryme a Donbasu, aj po vzájomných sankciách. Nemyslím si že iba Západ môže za takýto priebeh udalostí. Avšak, keď by nápad Putina pred 20 rokmi dostal aspoň nejakú podporu v Európe, terajší svet by vyzeral inak.

Za 20 rokov sa Putin veľa zmenil. Ako nedávno poznamenal jeden z poradcov vtedajšej Administrácie (štátny orgán, zabezpečujúci činnosť prezidenta a monitorujúci výkon jeho rozhodnutí), známy politológ Gleb Pavlovsky, „…už je iný človek… Nevidím ani jediný prejav osoby, ktorú som poznal…“ (https://echo.msk.ru/programs/personalno/2480853-echo/).

Nebude ľahké vrátiť proeurópske nálady do Kremľa. Jedna vec je jasná: aby sa obnovila spolupráca a zblíženie medzi Európou a Ruskom, je potrebné výrazné preukázať Rusom, že ešte môžu mať európsku budúcnosť.

Winter Is Coming, alebo Koniec gretinizmu

02.03.2021

Počas posledných pár týždňov zároveň niekoľko odborníkov – klimatológov prednieslo senzačné vyhlásenia. Najskôr ruskí experti uviedli, že si všimli jasné známky prístupu ďalšej malej doby ľadovej (https://ria.ru/20210223/period-1598690538.html). Potom to nemeckí vedci zdôvodnili: zaznamenali rekordné spomalenie Golfského prúdu, ktoré je typické pre doby [...]

Pandémia vládnej demencie

17.02.2021

Keď niekto stále opakuje to isté a čaká na iné výsledky – to je typický symptóm šialenstva. Údajne niečo podobne povedal Albert Einstein. Ak mal pravdu, svet je ohrozený pandémiou vládnej demencie. Všade vidíme, ako vlády rôznych krajín opätujú reštriktívne opatrenia, očakávajúc, že to tak zvládnu s COVID-19. Ešte nikomu sa to nepodarilo. No znova a znova [...]

Masové protesty a policajné násilie

10.02.2021

Téma utláčania protestov a štátneho (policajného) násilia sa príležitostne aktualizuje v súvislosti s udalosťami v rôznych krajinách. Konfrontácie medzi občanmi a orgánmi v poslednej dobe prebiehali vo viacerých štátoch EU, v Rusku, v USA atď., a v Bielorusku trvajú už niekoľko mesiacov po sebe. Preto ten problém stále je v centre verejnej pozornosti. Vývoj [...]

Charkov

"Vymeníme Slovensko za Krym". Vandali posprejovali slovenský konzulát v Charkove

05.03.2021 10:31, aktualizované: 11:06

Nápis bol odkazom na výrok premiéra Matoviča o výmene Zakarpatskej Ukrajiny za ruskú vakcínu Sputnik V, ktorý na Ukrajine vyvolal pobúrenie.

Covid-19, koronavirus, testovanie, zdravotnictvo,

Počet obetí covidu vzrástol o 105, hospitalizácie po dvoch dňoch stúpli

05.03.2021 10:00

Celkovo už koronavírusu podľahlo na Slovensku 7 665 osôb.

Vatican Pope TED Talk

Pápež František odletel na historickú návštevu Iraku

05.03.2021 09:27

Ide o jeho pápežovu zahraničnú cestu po vyše ročnej prestávke, ktorú si vynútila súčasná pandémia koronavírusu.

Testovanie v Košiciach

Na testy minie štát 140 miliónov. Zaplatilo by to ročnú prevádzku sanitiek

05.03.2021 09:00

Hoci sa pred týždňom odborníci zhodli, že je potrebná nová stratégia testovania, štát ide nakúpiť 35 miliónov testov za takmer 140 miliónov eur.