Vasil Lipitsky

Zdá sa, že nie všetci správne ohodnotili podstatu konania našich českých bratov v súvislosti s tzv. kauzou Vrbětíce. Aby sme to pochopili, nezabúdajme, že tu ide o národe, ktorý vdýchol život legendárnemu Josefovi Šveikovi.

Slávny hrdina knihy Jaroslava Hašeka (1883.-1923.) „Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války“ (1921.- 1923.) svojou zdanlivou hlúposťou urobil cirkus z vojny. Terajšie české vedenie asi chcelo pokračovať v tejto tradície, aby pochabými obvineniami proti Rusku vysmialo rusofóbiu a špionomániu.

Čakali až sedem rokov, aby odhalili informácie, im už dávno známe (ako to tvrdia). Nepovieme, že sa ponáhľali. Ale, keď začnú vyšetrovať aj stredoveké pražské defenestrácie – či aj tam nie sú aj ruské stopy – to by asi bolo príliš.

Novinkou, dôstojnou Švejka sa stal prístup našich susedov k medzinárodným vzťahom. Najprv obvinili Rusov, hneď ich aj potrestali, vyhostili cely dav ich diplomatov, a až potom ústami svojho prezidenta upovedomili svet, že… nemajú žiadne dôkazy účasti ruských agentov v kauze Vrbětíce a ešte to len budú vyšetrovať. Klobúk dole, aj sám Hašek by to lepšie nepremyslel.

V tom sa nezastavili. Českí poslanci za toto vyhlásenie obvinili svojho prezidenta z vlastizrady. Naozaj títo ľudia nešetria nikoho a nič za dobré pobavenie sa!

Komickým je aj výber miesta konania. Muničný sklad vo Vrbětících bol podľa niektorých zdrojov v podstate „stará stodola za deravým plotom“. Nebol ani klasifikovaný, ani dobre strážený. A čo tam vlastne bolo uložené, aby ho sa Rusy rozhodli sabotovať? Keď naozaj v dôsledku dvoch výbuchov bolo zničených 150 ton streliva, to je iba niekoľko železničných vagónov. Skutočnosť, že Rusko sa tak toho zľaklo, že tam vyslalo celú kopu agentov, je tiež zábavný vtip.

Ale vrcholom iste Švejkovského humoru vyzerá byť to, koho presne Česi menovali ako vinníkov výbuchu v stodole. Asi sa dozvedeli, že Petrov a Boširov, údajní trávnici Skripalovcov v Anglicku, sú dnes pre Rusov… postavy početných obscénnych anekdot (napríklad: https://versia.ru/luchshie-shutki-i-memy-ob-otravitelyax-skripalej-petrove-i-boshirove-v-nashej-podborke).

V týchto žartoch sú títo dvaja zosmiešňovaní ako netradičný pár, robiaci všetko cez za…, prepáčte, všelijako, ako slávni Pat a Mat (v Anglicku namiesto Skripalovcov zomrela nešťastná bezdomovkyňa). Preto, keď poviete Rusom, že Petrov a Boširov spáchali ešte nejaký čin, ako odpoveď počujete veselý smiech a otázku: zase zlyhali?

V kauze Vrbětíce nie je smiešne len to, že v jeho dôsledku zomreli ľudia. Je to neopraviteľné a neospravedlniteľné. Preto treba pochopiť, kto je reálny vinník a prečo sa to stalo možné. Tomu môže zabrániť iba jedna vec – ak vyšetrovatelia dostanú politickú úlohu hľadať výlučne ruskú stopu. Vyzerá, za sa to už stalo. Český prokurátor včera oznámil, že zastaví vyšetrovanie, ak nedostane príležitosť na výsluch dvoch podozrivých Rusov (https://tass.ru/mezhdunarodnaya-panorama/11306711). Je jasné, že to nedostane. A iné verzie jeho ani nezaujímajú.

Vlastne všetko, čo české orgány majú k dispozícii, to sú informácie, že nejaký Rusi, bez jasných dôvodov považovaní za tajných agentov, v tej dobe boli prítomní v Česku – ako aj tisícky iných Rusov a ďalších cudzincov. Preto český prezident udal dve verzie: nedbalosť personálu alebo konanie zahraničných špeciálnych služieb.

Ale experti aktívne diskutujú aj o tretej verzii, spojenej s businessom: útok, cielený osobne proti majiteľovi vybuchnutej munície, bulharského obchodníka so zbraňami Emiliana Gebreva.

Takýto obchod nie je bezpečná činnosť, konkurencia môže byť krutá. Ohľadom Gebreva sa hovorí, že sa ho údajne už dvakrát pokúšali otráviť notoricky známym „Nováčikom“ („Новичок“). Znamená to, že niekomu dosť prekáža. Ten niekto sa asi mohol pokúsiť ho aj vyhodiť do vzduchu.

To tiež skúsili pripísať ruským agentom. Jednoduchší a pravdepodobnejší variant však sú jeho nespokojní obchodní partneri alebo konkurenti, ktorým „prešiel cez cestu“ pri akejkoľvek dohode. Nie je jasné, či ho chceli zavraždiť, alebo iba varovať, alebo mu len vniesť škody na majetku. Hlavná vec je, že sa to úplne mohlo stať bez žiadnej účasti tajných orgánov akýchkoľvek štátov.

Ešte jedným argumentom v prospech tejto business-verzie je skutočnosť, že Gebrev je až do dnes, o mnoho rokov neskôr, v dobrom zdraví. To môže znamenať, že sa nejako dohodol s nepriateľmi. S vládnymi agentmi by sa to nepodarilo.

Najzaujímavejšie je, že v čase, keď v Česku vybuchlo strelivo, Gebrev bol v… Moskve, kde sa liečila jeho manželka (https://echo.msk.ru/blog/insider_1/2828888-echo/). Keby Rusy naozaj niečo mali proti nemu, ani nemuseli nikam smerovať.

Teraz, asi podľa vzoru Čechov, aj Bulharsko obvinilo ruských agentov z výbuchov na muničných skladoch za posledné desaťročie. „Je dobré, že ešte nie sme zabili arcivojvodu Ferdinanda, ale zjavne k tomu smerujeme,“ – melancholický k tomu uviedol ruský minister zahraničných veci Sergej Lavrov (https://tass.ru/politika/11263921). Ale hádajte, kto povedal, že obvinenia bulharských prokurátorov sú nepravdivé? To bol opäť Gebrev – ktorý asi lepšie iných vie, čo a ako to bolo naozaj, a ktorý stále sprava ako dobrý priateľ Rusov (https://ria.ru/20210429/bolgariya-1730411409.html).

Experti poukazujú aj na inú možnosť: za výbuch môžu byť tiež zodpovední vlastní zamestnanci Gebreva – ak jeho strelivo kradli a potom sa rozhodli nedostatok týmto spôsobom skryť. Nie je to zriedkavý jav, keď v rôznych skladoch vznikajú podozrivé požiare, po ktorých je ťažké zistiť osud toho, čo v nich bolo uložené.

Samozrejme, to sú iba odhady, hoci založené na expertných posudkoch. Ani obchodníci so zbraňami, ani spravodajské služby nie sú ochotné odhaľovať svoje tajomstvá.

Ruská Zahraničná spravodajská služba (СВР) a Hlavne spravodajské riaditeľstvo ministerstva obrany (ГРУ) už nie sú také hrozný sily, akými boli v sovietsku dobu. Po páde ZSSR stratili dosť skúsených zamestnancov a s nimi aj bývalé možnosti a tradície. Ale zjavne nie až do takej miery, aby na každom kroku robili detské chyby. Úlohy týchto služieb sa tiež zmenili. Po celom svete sa vojenská špionáž a ešte viac sabotáží na cudzom území stáva minulosťou. Štátne spravodajské orgány sa oveľa viac venujú priemyselnej a finančnej špionáži. Výbuch na neveľkom sklade – je to čin na úrovni zločineckých skupín, nie štátov.

Tak prečo slovenská vláda tak rýchlo a nadšene podporila protiruské kroky susedov, ktorí aj sami ešte nevedia, čo a ako sa u nich stalo (toto nedávno potvrdila česká ministerka justície Maria Benešová – https://www.novinky.cz/domaci/clanek/benesova-verzi-ve-vrbeticich-je-dokonce-jeste-vic-40358630)? Bol to prejav solidarity? Alebo cítime od Rusov nejakú hrozbu? Alebo to bola snaha sa pripojiť k trendu viniť Rusko vo všetkom, čo je vo svete zlé?

Je zaujímavé, že ešte západnejšie (nielen geografické) Rakúsko hneď odmietlo diplomatický demarš voči Moskve. Asi tamojšia vláda nepotrebuje dokazovať EU svoju lojalitu. Hoci to presne Viedeň, nie Bratislava ani Praha, má pochybnú česť byť nazývanou hlavným mestom medzinárodnej špionáže.

Fungujú na ruských veľvyslanectvách spravodajskí dôstojníci? Samozrejme áno, ako aj na všetkých iných. Zber informácií je jednou z úloh diplomatov. Ich vyhostenie sa obyčajne uskutočňuje nie z dôvodu neočakávaného odhaľovania nelegálnej činnosti, ale ako politické gesto, symbolizujúce, že odteraz táto krajina už nepatrí do priateľských a jej zástupcom už nebude dovolené to, čo predtým kľudne robievali.

Nemusíme hľadať nové špiónske hrozby, idúce z ruského veľvyslanectva – naše orgány len zmenili názor na jeho obyčajné (a dosť nevinné) činnosti. Teraz je hlavná otázka, či z toho dostaneme aspoň nejaké výhody. Presnejšie povedané, aké veľké budú nevýhody, ktoré určite dostaneme…

Smiech je veľká sila. Potrebujem poďakovať Čechom, že prišli s takýmto vtipným príbehom, ktorý len zdôrazňuje absurdnosť viacerých obvinení proti Rusku. Utešujem som sa myšlienkou, že dlhý život v spoločnom dome s Čechmi pomohol Slovákom oceniť ich humor lepšie, ako ostatní. Len chceli podporiť ich veselý žart…

Žiaľ že v Kremli neuverili, že to bola iba zabáva, a nevďačné vyhostili aj našich diplomatov. Spálená stodola sa nadlho stala symbolom nezmyselné pokazených vzťahov s Ruskom.