Vasil Lipitsky

Svet sa nedávno dozvedel, že 77. ročnej profesorke Harvardskej univerzity Claudie Goldinovej je tento rok udelená Nobelova cena za ekonómiu. Toto nie je žiadne prekvapenie – je dosť známa medzi odborníkmi. Rešpektovaná vedkyňa je iba tretia v histórii žena, ktorá dostala podobne ocenenie.

Jej hlavné diela („Understanding the Gender Gap: An Economic History of American Women“, 1990; „The Quiet Revolution That Transformed Women’s Employment, Education, and Family“, 2006) sa zameriavajú na úlohy žien na trhu práce, najmä rodový rozdiel v odmeňovaní mužov a žien. Ide o obľúbenú tému feministiek, ktoré vidia v tom dokaz diskriminácii žien zo strany zamestnávateľov aj celkovo mužov. Snaží sa nová laureátka pomôcť utláčaným sestrám? Ale neunáhlime sa k záverom…

Problém rodového mzdového rozdielu je naozaj dôležitý. Ženy na celom svete dostávajú za rovnakú prácu v priemere o 20 % menej ako muži. Ten jav je pozorovaný v každej krajine, aj keď v rôznych mierkach: napríklad od 1,2 % v Belgicku do až 31,2 % v Južnej Kórei.

Ten problém existuje aj na Slovensku. Pred rokom, 4. novembra 2022 sme si pripomenuli Deň rovnosti v odmeňovaní žien a mužov. Ide o symbolický deň, ktorý sa každý rok mení. Ak to premeníme na odpracované dni, tak v predchádzajúcom roku od 4. novembra pracovali ženy na Slovensku až do konca roka zadarmo. Podľa štatistík, bol vtedy rodový mzdový rozdiel  (ide o priemerné hodinové hrubé zárobky) 15,8 % v neprospech žien. To znamená, že tam kde muž zarobil jedno euro, dostala žena len 84,2 centov. Priemer EÚ bol 13 %, čo tiež nie je málo (https://ivpr.gov.sk/dnes-si-pripominame-den-rovnosti-v-odmenovani-zien-a-muzov-hoci-data-naznacuju-zlepsenie-ide-skor-o-stagnaciu/).

Goldinová si preštudovala podstatu problému a dospela k záveru: tu nejde o sexistické predsudky a diskrimináciu! Rodový rozdiel z ekonomického hľadiska odzrkadľuje predovšetkým vysoké náklady na „flexibilný pracovný čas“, keď ženy z objektívnych dôvodov (fyziologické vlastnosti, tehotenstvo, starostlivosť o rodinu atď.) pracujú menej hodín (alebo podľa iného rozvrhu) ako muži (https://www.nobelprize.org/uploads/2023/10/popular-economicsciencesprize2023.pdf).

Podľa autorky sa rodový rozdiel najčastejšie vyskytuje len pri narodení prvého dieťaťa ženy. Dovtedy zvyčajne majú zamestnanci rôznych pohlaví rovnaké finančné príjmy (https://www.nobelprize.org/uploads/2023/10/fig4_ek_en_23.pdf).

Hlavným prekvapením tu nie je samotný fakt (celkom zjavný), ale skutočnosť, že sa to niekto odvážil verejne vyhlásiť a Nobelov výbor to podporil. V dnešnej dobe to nie je ani zďaleka bezpečné. Vedkyňa odôvodnene, na základe ekonomickej analýzy tvrdí, že ženám platia menej ako mužom len preto, že pracujú menej ako muži! A je to tak preto, že sú vďaka prírode iné ako muži! Ide o vážnu hrozbu pre základy feminizmu. Je nepravdepodobné, že by to jeho aktívni priaznivci nechali bez žiadnej reakcie.

Ale zase sa neponáhľajme. Goldinová ešte má čím ochromiť čitateľov. Ponúkla tiež spôsob, ako situáciu napraviť. Chvála Bohu, toto nie je operácia k zmene pohlavia ani to nie sú antikoncepčné pilulky. Na odstránenie rodového mzdového rozdielu  navrhla vytvoriť aj pre mužov flexibilné rozvrhy a príležitosti, aby venovali viac času rodine a osobným problémom – a teda tiež pracovali menej. Inak povedané, všetko takto zariadiť… aby muži dostavali menej peňazí!

Ani tie najzarytejšie feministky to nenapadlo. Švédskej kráľovskej akadémie vied sa podarilo jedným rozhodnutím prekvapiť obidve pohlavia. Dúfam že len prekvapiť, nie príliš nahnevať.