Ohrozuje svet hladomor?

17 júla vypršal termín dohody, ktorá zaručovala vývoz obilia z Ukrajiny cez Čiernomorské prielivy. Rusko v tom odmietlo pokračovať. Média v tejto súvislosti šíria predpovede hladomoru, ktorý by mohol postihnúť chudobné krajiny. Pokúsme sa na základe dostupných zdrojov (vrátane ruských) pochopiť, či je svet skutočne ohrozený hladom.

Kto sa s kým dohodol a o čom?

Čiernomorská iniciatíva (ako sa tento súhrn dokumentov tiež nazýva) bola podpísaná v júli minulého roku Ruskom, Tureckom, Ukrajinou a OSN v Istanbule (https://www.un.org/sites/un2.un.org/files/black_sea_grain_initiative_full_text.pdf). Dajme pozor: Rusko a Ukrajina neuzavreli žiadnu zmluvu priamo medzi sebou – každá z týchto krajín podpísala príslušné dohody s OSN a Tureckom.

To malo zabezpečiť bezpečný vývoz ukrajinského obilia a potravín, ako aj hnojív. Rusko sa zaviazalo, že nebude brániť plavbe lodí, ale musí ich v Istanbule skontrolovať spoločný tím na prítomnosť zbraní a munície. Ukrajina prisľúbila, že nebude využívať obchodné koridory na vojenské účely.

Okrem toho iba Rusko a Sekretariát OSN podpísali memorandum  (https://news.un.org/pages/wp-content/uploads/2022/09/MOU_21_July_UN-Secretariat86.pdf), podľa ktorého OSN prisľúbila, že sa „pokúsi prispieť“ k zmierneniu sankcií proti ruskému vývozu potravín a hnojív, k obnoveniu dodávok poľnohospodárskych strojov, náhradných dielov a služieb do Ruskej federácie atď.

Presné tu Rusi vidia hlavný problém (https://www.mid.ru/ru/foreign_policy/news/1895306/). Pretože OSN sa možno snaží pomôcť, ale zatiaľ nič nedokázala. Najmä preto, že množstvo „sankcií“ sú zavedené jednotlivými firmami a korporáciami, ktoré sa domnievajú, že kontakty v akejkoľvek oblasti s ruskými protistranami sú „toxické“ pre ich obchodnú povesť. OSN nemôže prinútiť súkromné ​​podniky, aby prehodnotili tento prístup.

Preto Rusko zo zmluvy nedostalo všetko to, čo chcelo. Obviňuje z toho Západ, hoci ani USA, ani EÚ, ani iné západné krajiny sa na tejto dohode vôbec nezúčastnili.

Kto a čo dostal zo zmluvy?

Pred tým ak bola dohoda uzavretá, ceny obilia a potravín vrcholili, v médiách sa zdvihla poplašná vlna. Hovorilo sa, že bez ukrajinského exportu obyvateľstvo chudobných krajín zomrie od hladu. „Obilnú“ zmluvu v Rusku kritizujú práve za to, že hlavné objemy potravín, ktoré sa cez ňu vyvážali, smerovali väčšinou do bohatých krajín a chudobní dostali iba takmer 3 %.

Formálne to je tak – aj napriek tomu, že je na prvom mieste v poradí podľa množstva dovezeného obilia Čína, nasledovaná Španielskom, Tureckom, Talianskom a Holandskom. Dohoda však neurčila, aké objemy majú kam ísť. Ale zohrala dôležitú úlohu z hľadiska znižovania cien potravín, a to je rozhodujúce najmä  pre chudobné krajiny. Teraz sa ceny vrátili na „predvojnovú“ úroveň a ukázalo sa, že ich minuloročný rast bol z veľkej časti spôsobený čisto devízovými špekuláciami (https://www.fao.org/worldfoodsituation/foodpricesindex/en/).

Počas pôsobenia Čiernomorskej iniciatívy Ukrajina vyviezla viac ako 30 mil. ton obilia (hlavne kukurice a pšenice) a iných potravín. Takže dobre zarobila na exporte svojej produkcie. Ale hlavným príjemcom je však nepochybne Turecko. Okrem toho, že zarába na lodnom tranzite, stalo sa jedným z najväčších nákupcov ukrajinského obilia (so zľavou minimálne 25 %) a obsadilo prvé miesto na svete vo vývoze múky.

Ruskí lídri tvrdia, že ich krajina nedostala z tej zmluvy nič. Nie je to celkom pravda, aj keď možno, že práve pre ťažkosti so sankciami majú Rusi stále v skladoch 25 mil. ton zozbieraného obilia, ktoré si nenájde odbytisko. Zároveň však vývoz obilia z Ruska od júla 2022 do apríla 2023 stále predstavoval rekordných 50,7 mil. ton. Prognóza na poľnohospodársky rok ako celok (do novej úrody) je asi 60 mil. ton. Vývoz pšenice z Ruska v júli až apríli zároveň dosiahol 41 miliónov ton, čo je o 10,7 mil. ton viac ako rok predtým (https://www.gazeta.ru/comments/column/bovt/17280470.shtml?updated).

Prečo sú Rusi nespokojný?

Zistili sme, že Rusko hoci aj nedostalo všetko čo chcelo, tiež malo z dohody určite výhody. A to, čo sa mu nepodarilo, s „obilnou“ zmluvou ani nebolo spojene.

Tak prečo ju Rusi odmietli? Faktom je, že okrem ekonomickej zložky má dohoda aj  politickú podstatu – je dôležitým faktorom vo vzťahoch medzi Ruskom a Tureckom.

Nedávno prezident Turecka v rozhovore s prezidentom Ukrajiny vyjadril nádej, že dohoda bude predĺžená, a tešil sa na rokovania s Vladimírom Putinom. Na to ruská strana dosť chladne odpovedala, že stretnutie Putina a Erdogana ani ich telefonický kontakt nie je na pláne ruského prezidenta.

Pred rozhodujúcim kolom prezidentských volieb v Turecku 18. mája Moskva opäť predĺžila dohodu (napriek skorým ubezpečeniam o neochote tak urobiť) ako úprimný predvolebný dar Erdoganovi. Očakávali jeho vďačnosť, ale dostali opak. Podnikol niekoľko nie veľmi priateľských krokov: prepustil veliteľov, ktorí bojovali proti Rusom, stretol sa s Bidenom a Zelenskym, podporil vstup Ukrajiny do NATO a odstránil blokádu vstupu tam Švédska.

Niektorí experti preto v odmietnutí Rusmi zmluvy uznali predovšetkým túžbu potrestať Erdogana. Vzhľadom na výhody, ktoré Turecko získalo z čiernomorskej iniciatívy, ako aj zo svojej výhradnej pozície sprostredkovateľa medzi bojujúcimi stranami, ide o citlivé kliknutie po nose.

Rusko je však veľmi závislé od Turecka, pokiaľ ide o organizáciu paralelných dovozov a logistiku. Spáliť mosty vo vzťahu s ňou teda zjavne nie je rozumné. Strany preto pokračujú v diplomatických manévroch. Dohoda s obilím má stále šancu na oživenie.

Či príde hlad?

No čo sa stane, ak sa nepodarí žiadna nová dohoda? Naozaj zaplatíme za to početnými životmi – a to hlavne v krajinách, ktoré nemajú nič spoločné s konfliktom na Ukrajine?

Až donedávna niektorí experti naznačovali, že dohoda by mohla fungovať aj bez Ruska – keby sa Turecko pokúsilo pôsobiť ako garant bezpečného tranzitu lodí s obilím.  Pripomenieme si, že ich flotila je najsilnejšia v Čiernom mori. To by ale znamenalo priamu konfrontáciu s Ruskom, ktorej sa Turecko zatiaľ úspešne vyhýba.

Ale aj keby sa vývoz obilia z Ukrajiny a Ruska po mori naozaj zastavil, nič strašné sa nestane. Pred vojnou dodávali Rusko a Ukrajina do celého sveta asi tretinu objemu exportovanej (ale nevyprodukovanej) pšenice. Na pozadí celkovej svetovej produkcie pšenice – viac ako 700 mil. ton – ide však o zanedbateľný objem, ktorý sa dá nahradiť inými dodávateľmi.

Okrem toho Ukrajina aktívne exportuje obilie nielen vodnou dopravou, ale aj cez pozemné hranice kamiónmi. Určite v tom pokračuje. Obilie bolo tiež odoslané z Ruska bez zohľadnenia tejto dohody a naďalej bude prúdiť rovnakým spôsobom.  Chudobné krajiny obilie nakupujú v Európe, v Rusku, v Turecku a budú ho kupovať aj naďalej – či už s dohodou alebo bez nej. Možno sa ceny mierne zvýšia, ale to nepovedie k hromadnému hladovaniu (https://novayagazeta.ru/articles/2023/07/20/bez-zerna-v-golove).

Preto, ak sa počujete, že Rusko vydiera celý svet, vyhrážajúc sa mu kostnatou rukou hladu, majte na mysli, že ide buď o neznalosť a nepochopenie situácie, alebo o primitívnu propagandu.

Niekto už chystá zbrane. ..

13.02.2025

V ZSSR koloval vtip: Brežnev dorazil do Tbilisi a privítali ho delostreleckým pozdravom 20 sálv. Starý Gruzínec počul streľbu a spýtal sa vnuka: čo sa deje? Odpovedal: „Brežnev prišiel!“ Dedko sa rozhorčil: netrafili naši pri prvom výstrele? Táto anekdota ma však svoje pozadie. V roku 1969 (ale v Moskve) sa naozaj uskutočnil pokus o atentát na Brežneva. Útočník [...]

Kde na Zemi je napísané: Afrika?

01.02.2025

Nedávno Donald Trump v jednom zo svojich prvých prezidentských dekrétov premenoval Mexický záliv na Gulf of America. Google okamžite zmenil ten názov na svojich mapách, pritom Mexika a ďalších tamojších krajín sa nikto ani nepýtal. To mi pripomenulo rozprávku ruského básnika Korneja Čukovského. Jej hlavná postava – krokodíl – odletel z Petrohradu do svojej [...]

Kde je Fico, tam ma byť víťazstvo!

28.01.2025

Fráza v názve článku nie je konštatovaním, ale len prianím. Bol by som rád, keby to tak bolo, lebo podľa mňa by to bolo v prospech nás všetkých. Aj keď si to mnohí, samozrejme, nikdy nepriznajú… Stretnutie nášho premiéra v Moskve a bezprecedentný tlak, ktorý vyvinul na Kyjev neskôr spolu s maďarským kolegom, priniesli výsledky. Ukrajinský líder sa odrazu stal [...]

Moulin Rogue

A opäť sa točí... Lopatky veterného mlyna na kabarete Moulin Rouge sa opäť otáčajú

11.07.2025 17:53

Lopatky červeného veterného mlyna na kabarete Moulin Rouge v Paríži sa opäť krútia. Slávnostne sa roztočili viac rok po tom, ako sa zrútili.

Sardínia, požiar

Cesta na dovolenku sa zmenila na zlý sen. Slováci ostali bez jedla či klimatizácie hodiny uväznení v lietadle

11.07.2025 17:15

Slovenskí dovolenkári majú za sebou cestu na Sardíniu, na akú tak skoro nezabudnú.

dieťa, znásilnenie, týranie, únos

Znásilnil šesťročné dievčatko, súd nariadil doživotie a kastráciu

11.07.2025 16:33

V ostrovnej krajine ide o prvé opatrenia tohto druhu.

Bosna Srebrenica Genocída 30. Výročie

Bosna si pripomína 30. výročie genocídy mužov a chlapcov zo Srebrenice

11.07.2025 16:23

Vojna v Bosne, ktorá sa odohrala v rokoch 1992 - 1995 medzi chorvátskou, moslimskou a srbskou komunitou, si vyžiadala približne 100.000 ľudských životov.