Vasil Lipitsky

Nedávno som prečítal dva komentáre k úplne odlišným témam. Niečo ich však spája.

Prvý je napísaný Danielom Kaiserom a je venovaný dôsledkom pandémie. Autora inšpirovali štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), najmä počet úmrtí, prevyšujúce dlhodobý priemer, v „covidových“ rokoch 2020 a 2021 v rôznych krajinách (https://echo24.cz/a/SwMrm/vyhralo-svedsko-tabulka-nadumrti-dokazuje-ze-lockdowny-byly-na-nic). Je to presný indikátor reálnych ľudských strát kvôli pandémii.

Švédsko je nesporným víťazom tejto pochmúrnej súťaže: prekročilo viacročnú priemernú úmrtnosť o 56 osôb na 100-tisíc obyvateľov. Západné krajiny (Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, či Španielsko) prišli o dvojnásobne viac krajanov. Stredoeurópania na čele s Českom a Slovenskom – až na štvornásobok.

Ak je to pravda, to znamená, že táto európska krajina, ktorej vláda odmietla lockdowny a skoro všetky iné opatrenia, nenútila občanov k ničomu a len im radila pravidlá správania, bola jedinou, ktorá si zvolila správnu cestu. Ostatní, prebravší z Číny prax lockdownov, reštrikcií a zákazov, sa vážne pomýlili a zaplatili za to životmi obyvateľov, ani nehovoriac o ekonomických stratách. Pritom švédsky prístup európske aj naše médiá celý čas ututlávali, bagatelizovali alebo zdôrazňovali, že sa k nám nehodí, používajúc na to aj falošné argumenty.

Druhý komentár patrí známemu expertovi Vladimírovi Pálkovi, ktorý analyzuje výsledky prieskumu verejnej mienky – koho Európania považujú ako zodpovedného za vojnu na Ukrajine (https://dennikstandard.sk/205274/paradoxy-prieskumu-o-zodpovednosti-za-vojnu-na-ukrajine/).

Autor konštatuje, že len menšina respondentov uznala jednostrannú zodpovednosť Ruska, ale toto menšinové stanovisko má drvivo väčšie mediálne zastúpenie. Verejné vyjadrenie iného názoru, hoci je to postoj väčšiny, je takmer nemožné. Minimálne sa stretne s ničiacim odmietnutím, až po obvinenia z vlastizrady.

Čo to má spoločné s prvým komentárom? Podľa mňa obidva odhaľujú zásadné problémy súčasného spoločenského systému:

• v komplikovaných aj kritických situáciách majú vlády tendenciu rozhodovať na základe neúplných a jednostranných údajov a bez akejkoľvek verejnej diskusie;
• média nespĺňajú funkcie zdroja všestrannej informácie a diskusnej tribúny, skreslené odrážajú realitu – a tak dezorientujú aj vlády aj obyvateľstvo;
• občania sú zbavení nástrojov na korekciu štátnej politiky aj keď s ňou väčšinou nesúhlasia.

Vládne omyly stoja ľudu draho. Počas pandémie ich cena bola tisícky životov. Nedajbože, aby si opatrenia ohľadom Ukrajiny vyžiadali podobnú cenu.