Vasil Lipitsky

Nedávno jeden Minister vypracoval plán boja proti pandémii. Jeho šéf, Predseda vlády, mu ponúkol, aby ho poslal do Mongolska. Súcitím s pánom Predsedom – mení návrhy niekoľkokrát denne a preto ani nemá predstavu, načo by bol použiteľný akýkoľvek plán (asi len na hygienicky účel – ale neviem, či by mu to povolil hlavný hygienik, ktorý teraz o všetkom rozhoduje). Okrem toho asi mal na mysli, že rozumní Mongoli lepšie pochopia dobré nápady, ako členovia jeho vládnej koalície.

Potom som nič nepočul o tom, či ten dokument naozaj bol prevedený do Mongolska. Asi Minister znova neposlúchol šéfa. Následkom toho Mongoli zostali bez plánu. Nie je to fér – keď im to už sľúbili, mali by dostať aspoň niečo.

Ale… aj bez našej pomoci našli správne riešenia. Ako susedia Číny, zaviedli preventívne opatrenia skoršie, ako Európania. Chorých na COVID-19 momentálne tam je približne 550 ľudí (číslo sa mení) a 2 (dve!!) úmrtia na 3,3 mil. obyvateľov. Nechcem ani porovnávať so Slovenskom.

Nie, radšej by sme Mongolom nemali odporúčať niečo z našich skúseností. Inak začnú nakupovať milióny neúčinných testov a prenasledovať svojich Arátov (kočovných roľníkov) po stepiach, aby im strčili paličku do nosa. Okrem všetkého, urobiť to pri rýchlej jazde na koni je dosť problematické, až traumatizujúce.

Alebo, chráň Boh, by hneď zatvorili malé prevádzky v jurtách (stanoch) pri cestách, kde miestny obyvatelia sú zvyknutí piť arak (alkoholický napoj na základe mlieka od kobyly) a tradičný čaj (so masťou a soľou)…

Bude oveľa lepšie požiadať Mongolov, aby pomohli našej vláde a uskutočnili pre ňu doškoľovacie kurzy. Je to asi posledná nádej, preto urgentne začínam študovať mongolčinu. Би Монголын амжилтыг хүсч байна! Prajem Mongolsku úspech!