Vasil Lipitsky

História má byť nielen pamäťou a poučením. Keď si ju vážiš a vieš ako ju používať, môže byť aj veľmi zisková.

Kedysi Bavorský kráľ Ludwig (Ludwig II. Otto Friedrich Wilhelm von Bayern; 1845.-1886.) minul štátne prostriedky na stavbu zámku Neuschwanstein. Podriadení ho vyhlásili za duševne chorého a potom ho v tichosti utopili v blízkom jazere.

Neskoršie jeden autor (nepamätám presne kto) smutne poznamenal, že nešťastný monarcha bol potrestaný za… najúspešnejšiu investíciu v dejinách Bavorska. Cena stavby sa veľanásobné preplatila masovým cestovným ruchom. Ľudia z celého sveta prichádzajú aby videli rozprávkový hrád.

Takýchto je v priemere 1.3 mil. ročne. Každý z nich si kupuje vstupenku za 15.50 euro a ešte aj suveníry, platí ubytovanie a občerstvenie, miestnu dopravu, parkovanie atď. Toto naplní rozpočet celému regiónu.

Nemáme predstavu, aká drahá bola stavba anglického Stonehengu – peniaze ešte neexistovali. Súčasne ho každý rok navštevuje približne milión turistov. Riadna vstupenka pre dospelú osobu stojí (ak sa to prepočíta z libier) 23 euro, vstup do centra kruhu až 60. Plus, zase hoteli, reštaurácie, doprava a parkovisko. Môžeme predpokladať že Angličania odtiaľ získavajú najmenej 50 mil. eur. ročne. A to trvá už dlho…

Samozrejme, sú aj náklady. Ale základné investície netreba vracať – je to urobené predkami navždy. Ohromné kamene nevyžadujú drahú starostlivosť, ako kúrenie, ventilácia, osvetlenie atď. Čistý zisk by mál byť pôsobivý.

Teraz pozor: rozpočet slovenského mesta Holič na rok 2020 počíta s príjmami vo výške 12,84 mil. eur. (https://myzahorie.sme.sk/c/22276790/rozpocet-mesta-je-prebytkovy.html).

Možno sa pýtate: čo s tým má spoločne Holič? Skoro nič. Ale mohol by.

Je dosť známe, ako v roku 1988. v Holiči pri stavbe sídliska boli objavené monumentálne kamene (megality, alebo menhiry). Vyzeralo to, že spolu vytvárali kromlech (od kelt. crom – “kruh”, lech – “kameň”) – pravekú svätyňu, pripomínajúcu Stonehenge. Vek celého komplexu sa odhadoval na cca 5 500 rokov. V celej kontinentálnej Európe neexistuje nič podobné.

Bohužiaľ, teraz sa to už nedá poriadne skúmať. Ak tam kromlech bol, tak ho hneď zničili. Stavebné práce neboli zastavené. 22 kameňov sa podarilo evakuovať, ostatné záhadne zmizli – asi boli rozbité a použité v základoch stavajúcich sa budov. Hlavne – bola zrušená celostnosť a sakrálny význam údajnej pravekej svätyne.

Teraz megality sú umiestnené na obyčajnom dvore, pri panelákoch. Kresby a ornamenty sú na nich vo väčšine pokazené vandalmi. Dnes je to iba skupina špinavých kameňov, pri ktorých je pár vyblednutých tabuliek s ich popisom.

Tento príbeh už je veľa krát dosť podrobne povedaný, najmä jeho účastníkmi (https://cestovanie.pravda.sk/cestovny-ruch/clanok/477476-stonehenge-v-holici-najvacsi-historicky-poklad-slovenska-alebo-obycajne-kamene/). Až do dnes trvá diskusia: či to je naozajstné historické dedičstvo? Niektorí odborníci, najmä cudzinci, sú si istí, že sme tu mali unikátny objekt pravekej kultúry. Iní tvrdia, že kamene majú prirodzený pôvod.

Ohľadom Stonehengu tiež znejú pochybnosti. Nazývajú ho aj najväčším historickým podvodom (napríklad: https://fishki.net/2254964-istorija-vsemirnogo-naduvatelystvakak-stroili-stounhendzh-stonehenge.html). No… počet návštevníkov od toho neklesol. Slávny medzník prosperuje a obohacuje miestnych obyvateľov.

Najviac nadšene odmetali pravosť megalitov… vtedajší holičské úradníci. Pred 16 rokmi novinár po rozhovore s nimi bol zmätený a pýtal sa: „Prečo však nevyužiť čosi, čo iné mestá v ponuke nemajú? Prečo sa Holíč tak úporne bráni vyťažiť z niečoho, čo mu padlo z neba? A je jedno, či to ponúkla príroda alebo história, pretože už samé kamene sú fascinujúce” (https://www.sme.sk/c/1665233/bol-v-holici-nas-stonehenge.htm).

Súhlasím, to bolo hlúpe. A nielen. Asi sa takto správali aby nemuseli byť zodpovedný za stratu potenciálne najcennejšej starovekej rarity. Preto sa skrývali za posudkami expertov, negujúcich objavenie kromlechu, a iných vôbec nepočúvali. Obávali sa nárokov na ušlý zisk. Hoci by nebol rovnaký, ako v Stonehenge, avšak by mohol, pri dobrom marketingu, už 30 rokov značne zvyšovať príjmy mesta Holič.

Terajšie holičské orgány odmietli názor svojich predchodcov a snažia sa zdôrazniť pravosť megalitov. Bohužiaľ, už nemajú, ako a čím prilákať turistov. To, čo sa podarilo zachrániť, nie je plnohodnotný historický objekt – je to viac pamätník ľudskej hlúposti, nekompetentnosti a nezodpovednosti.

Dá sa ešte niečo urobiť? Na to treba úplne zmeniť spôsob exponovania menhirov. Napríklad, umiestniť ich v ľahkom múzejnom pavilóne, očistiť, zdôrazniť zachované zobrazenia – petrogramy (od starogréc. πέτρος – „kameň“ a γλυφή – „rezba“), doplniť expozíciu inými archeologickými nálezmi a rekonštrukciami… A, samozrejme, nastaviť vstupný poplatok. Nikdy to nebude tak, ako by mohlo vyzerať, ale… niečo je lepšie ako nič.

Bolo by pekné sa poučiť z osudu Slovenského kromlechu. V tom istom Holiči aj palác Márie Terézie mohol by sa stať atraktívnejšou turistickou atrakciou. Nie Neuschwanstein, ale mal by potenciál – ak by vyzeral aspoň trošku lepšie. Chápem že sa na to potrebujú investície, náročné pre mestský rozpočet. Ale druhý raz z neba už nič nespadne…

Na Slovensku sú tiež veľmi staré objekty, nazývané rondely – v niečom podobné ako kromlechy, len urobené bez použitia megalitov – z pôdy a dreva. Nie sú také unikátne, ale sú dosť zaujímavé. Bolo by dobré zrekonštruovať aspoň jeden z nich do stavu turistického zariadenia, vytvoriť potrebnú infraštruktúru a reklamu. Určite by to upútalo pozornosť mnohých zahraničných a domácich milovníkov starožitností a bolo to by užitočné pre vzdelávanie.

Minulosť môže byt veľmi rentabilnou. Len netreba strácať šance, ktoré nám poskytli naši predkovia.