Založ si blog

Po 100 rokoch emancipácii

Nedávno sme oslávili storočné jubileum od získania volebných práv slovenskými ženami – ich politickej emancipácie (od lat. emancipatio – zrovnoprávnenie, oslobodenie zo spoločenskej závislosti).

Média zreagovali na tuto udalosť, ale verejné reakcie vyzerali predovšetkým trošku formálne. Málo kto skúsil analyzovať terajší stav a perspektívy procesu nastolenia rovnosti medzi ženami a mužmi v rôznych sférach verejného života. Preto máme priestor na to, aby sme sa vrátili na túto vždy aktuálnu tému.

Takmer vo všetkých krajinách ženy dnes majú možnosť voliť a byť zvolenými do akýchkoľvek zastupiteľstiev a iných orgánov. Ale neskončili boj za svoje politické práva. Terajší ciel ženských hnutí a organizácií – dosiahnuť s mužmi rovného predstavenstva v parlamentoch, vládach, samosprávach aj v riadeniach iných verejných inštitúcií a firiem.

Najkratší smer k tomu – určenie kvót pre ženy, aby garantované boli prítomné v kandidátkach politických strán a v volených orgánoch (33% z celkového počtu obyčajné sa považuje za dostatočnú úroveň). Niekde je tá prax už zavedená. Avšak nie všetky ženské aktivistky podporujú ten prístup, pozerajúc na neho ako na ponižujúci, a nazývajú ho „pozitívna diskriminácia“ – podľa nich takým smerom ženy sami uznajú, že nie sú schopné konkurovať s mužmi a preto si vyžadujú špeciálne výhody.

Pokiaľ ide o ekonomické práva žien, situácia je oveľa horšia. Skoro všade ženy dostávajú nižšiu priemernú mzdu ako muži. Požiadavka rovnakej odmeny za rovnakú prácu zostáva relevantná v mnohých krajinách a priemyselných odvetviach. Jeden z problémov je v tom, že zamestnávatelia dobre vedia maskovať už dávno zakázanú ekonomickú diskrimináciu prostredníctvom rozdielov v podmienkach práce alebo vo funkciách, tak manipulujúc s personálnym obsadením.

V poslednej dobe sa verejnosť venuje čoraz viac pozornosti právu žien na osobnú bezpečnosť a ochranu (nedotknuteľnosť). Tak, domáce násilie nad ženami je dosť typické aj v najrozvinutejších moderných spoločnostiach, hoci je zakázane zákonmi a verejne odsúdené. Počas epidémie COVID-19 a nútenej domácej izolácie sa tento problém náhle a neočakávane zhoršil (na Slovensku, podľa GP, počet s tým spojených trestných konaní stúpol za štyri posledné mesiaci až na 49 %).

Na to, aby sa zjednotil medzinárodný prístup k boju proti násiliu, bol určený tzv. Istanbulský dohovor, ktorý, kvôli neočividným terminologickým a ideologickým rozporom, nedostal verejnú podporu a pochopenie na Slovensku   (https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/478000/istanbulsky-dohovor-pohlavie-a-gender.html).

Relatívne novou je téma harassmentu – sexuálneho zneužívania a morálneho násilia, ktoré tiež vyvolávajú u žien pocit nebezpečnosti. Táto kategória zahŕňa nielen prinútenie k sexu, ale aj dotyky, gestá, pohľady a slová so sexuálnym podtónom. Obvinenia z harassmentu sú v niektorých krajinách dosť časté a dosť ovplyvňujú verejnosť – sú schopné zničiť povesť aj kariéru politikom, top manažérom, umelcom.

V tom istom rade je sexizmus – správanie, založené na myšlienke nerovnosti pohlaví. Mnohé ženy sú citlivé na podobné prejavy a prudko na nich reagujú, vidia ich ako porušenie svojich občianskych práv. Hoci tu je ťažké nájsť kritéria, umožňujúce rozlíšiť objektívne hodnotenie činností alebo vlastností osoby od sexistického.

Boj za rovnosť v tomto prípade znamená odmietnutie mužského pohľadu na žien ako na sexuálne objekty. To by malo byť nahradené rovnocenným partnerstvom pri plnení úloh v spoločnosti. Podľa mienky odborníkov, týmto smerom idú aj súčasné zmeny, tykajúce sa intímnej sféry medziľudských vzťahov (https://www.noveslovo.sk/c/Bude_sex_aj_za_feminizmu).

Tu sme sa priblížili k ďalšej nerovnosti – prirodzenej, biologickej, spojenej s rozdielmi medzi mužskými a ženskými organizmami.

Uskutočnenie akýchkoľvek pracovných alebo sociálnych funkcií mužmi priamo nezasahuje do ich fyziologickej role. Pre ženy je to komplikovanejšie – plnenie prirodzenej úlohy im môže čiastočne ovplyvňovať aj obmedzovať účasť vo výrobe a verejnom živote.

Pokrok smerom k rovnosti je tu možný prostredníctvom rôznych kompenzačných opatrení, vytvorenia podmienok pre ženy, zodpovedajúcich ich fyziológii. Najdôslednejšie feministky aj v tom vidia „pozitívnu diskrimináciu“, tvrdiac že ženy musia a môžu prekonať svoje slabosti bez almužny od mužov.

Avšak niektorí experti si myslia, že ženské vlastnosti nie sú slabé stránky, ale naopak, sú schopné zabezpečiť tomuto pohlaviu dôležitejšiu úlohu v spoločnosti. V súvislosti s tým nevylučujú aj návrat matriarchátu.

Matriarchát je forma spoločnosti, v ktorej hlavná úloha patrí matkám rodín. Niektorí odborníci ho považujú za štádium vývoja celého ľudstva počas novej kamenej doby (neolit). Iní o tom pochybujú a poukazujú, že neexistujú dôkazy o dlhodobom (tisícky rokov!) ženskom vodcovstve.

Vznik matriarchátu sa zvyčajne spája s dvoma okolnosťami. Po prvé, zatiaľ čo vzťahy medzi ženami a mužmi boli chaotické (promiskuita), alebo žena mala niekoľko manželov (poliandry), bola známa len matka každého dieťaťa. Preto konala v mene rodiny a mala vplyv na spoločné záležitosti.

Po druhé, po vzniku poľnohospodárstva, sa zvýšila úloha žien vo výrobe. Práce, súvisiace s prípravou pôdy, zhromažďovaním a chránením zberu, mohli robiť lepšie ako muži, vtedy gravitujúci na poľovníctvo a vojnu.

Neskôr typické sa stali monogamia a inštitúcia manželstva, ktoré až doteraz určujú sociálne postavenie mužov a žien. Ale dnes zmeny vo verejnej mravnosti spôsobili, že rozvody a mimomanželské vzťahy, privilégiá pre osamelé matky a výchova detí v nekompletných rodinách sa stali bežné. Opäť vzniká základ na zvýšenie vplyvu žien na život spoločnosti. A ich účasť vo výrobe sa neustále rozširuje, čo znižuje ich závislosť na mužoch – živiteľoch. Trend je jasný.

To znamená návrat matriarchátu? Samozrejme, nie v jeho pravekej podobe. Môžeme si byť istý len, že uvidíme viac žien na vedúcich pozíciách a menej rodovej nerovnosti a diskriminácie.

Nebude to iba z dôvodu vplyvu feministiek a hollywoodskych hviezd, ale skôr dôsledkom nových objektívnych sociálno-ekonomických podmienok. Potrebuje sa však veľa času, kým sa tieto zmeny stanú viditeľnými vo všetkých krajinách a kultúrach.

Winter Is Coming, alebo Koniec gretinizmu

02.03.2021

Počas posledných pár týždňov zároveň niekoľko odborníkov – klimatológov prednieslo senzačné vyhlásenia. Najskôr ruskí experti uviedli, že si všimli jasné známky prístupu ďalšej malej doby ľadovej (https://ria.ru/20210223/period-1598690538.html). Potom to nemeckí vedci zdôvodnili: zaznamenali rekordné spomalenie Golfského prúdu, ktoré je typické pre doby [...]

Pandémia vládnej demencie

17.02.2021

Keď niekto stále opakuje to isté a čaká na iné výsledky – to je typický symptóm šialenstva. Údajne niečo podobne povedal Albert Einstein. Ak mal pravdu, svet je ohrozený pandémiou vládnej demencie. Všade vidíme, ako vlády rôznych krajín opätujú reštriktívne opatrenia, očakávajúc, že to tak zvládnu s COVID-19. Ešte nikomu sa to nepodarilo. No znova a znova [...]

Masové protesty a policajné násilie

10.02.2021

Téma utláčania protestov a štátneho (policajného) násilia sa príležitostne aktualizuje v súvislosti s udalosťami v rôznych krajinách. Konfrontácie medzi občanmi a orgánmi v poslednej dobe prebiehali vo viacerých štátoch EU, v Rusku, v USA atď., a v Bielorusku trvajú už niekoľko mesiacov po sebe. Preto ten problém stále je v centre verejnej pozornosti. Vývoj [...]

Charkov

"Vymeníme Slovensko za Krym". Vandali posprejovali slovenský konzulát v Charkove

05.03.2021 10:31, aktualizované: 11:06

Nápis bol odkazom na výrok premiéra Matoviča o výmene Zakarpatskej Ukrajiny za ruskú vakcínu Sputnik V, ktorý na Ukrajine vyvolal pobúrenie.

Covid-19, koronavirus, testovanie, zdravotnictvo,

Počet obetí covidu vzrástol o 105, hospitalizácie po dvoch dňoch stúpli

05.03.2021 10:00

Celkovo už koronavírusu podľahlo na Slovensku 7 665 osôb.

Vatican Pope TED Talk

Pápež František odletel na historickú návštevu Iraku

05.03.2021 09:27

Ide o jeho pápežovu zahraničnú cestu po vyše ročnej prestávke, ktorú si vynútila súčasná pandémia koronavírusu.

Testovanie v Košiciach

Na testy minie štát 140 miliónov. Zaplatilo by to ročnú prevádzku sanitiek

05.03.2021 09:00

Hoci sa pred týždňom odborníci zhodli, že je potrebná nová stratégia testovania, štát ide nakúpiť 35 miliónov testov za takmer 140 miliónov eur.