Založ si blog

Oslobodenie alebo okupácia?

8 septembra 1944 sovietska („Červena“) armáda, bojujúc proti Nemecku a jeho vtedajším spojencom, vstúpila na územie Bulharska bez toho, aby čelila odporu. Už 9. septembra tzv. „Bulharská operácia“ bola dokončená. Podľa oficiálnych údajov neboli žiadne obete. V sovietskej a ruskej historickej literatúre, ako aj v bulharskej, patriacej do „socialistického“ obdobia, bol tento fakt jednoznačne interpretovaný ako oslobodenie tejto krajiny od hitlerovského fašizmu.

Nedávno bulharskí predstavitelia v oficiálnom vyhlásení uviedli, že pojem „oslobodenie“ je nekorektný, a činy sovietskej armády boli okupáciou, negatívne ovplyvnivšej ďalší rozvoj krajiny (https://www.mfa.bg/bg/news/22725). Vyvolalo to ostrú reakciu ruských orgánov, ktoré obvinili Bulharov zo snahy sfalšovať príbeh.

Tak aké sú vlastne fakty za postojmi strán a či tu naozaj existujú skutočné znaky falzifikácie?

1. Počas druhej svetovej vojny bolo Bulharsko spojencom nacistického Nemecka a nielen symbolicky sa zúčastnilo v bitke proti krajinám antihitlerovskej koalície. Iba tesne pred príchodom sovietskych vojsk bulharská vláda vyhlásila neutralitu.

Dnes bulharskí úradníci tvrdia, že sovietska invázia bola zbytočná, pretože v tejto chvíli sa krajina už bola neutrálnou a mala demokratickú vládu. Áno, je to historický fakt. Avšak to sa stalo možné len vďaka nátlaku koaličných krajín a priblíženiu „Červenej“ armády. Treba mať na pamäti aj to, že sa vtedy za 4 mesiace v Bulharsku vymenili 4 vlády, a z vonku bolo ťažké pochopiť rozdiely medzi nimi.

Vláda Konštantína Muravieva (Константин Владов Муравиев; 1893 – 1965), ktorú asi majú na mysli bulharskí predstavitelia, na túto chvíľu existovala do slova pár dni. Rozhodla vyhlásiť vojnu Nemecku, ale… posunula na 72 hodín zverejnenie tohto riešenia, čo pobudilo sovietske velenie podozrievať ju z dvojitej hry.

V bojujúcom ZSSR videli že táto z nedávna neutrálna krajina nezasahuje do pohybu nemeckých vojsk, ktoré v tom čase na jej území mali počet približné 30 tisíc ľudí (R. Ernest Dupuy, Trevor N. Dupuy. „The Harper Encyclopedia of Military History“, 1993), a jej ozbrojené sily bojujú v Grécku a Juhoslávii (Srbsko) na strane nacistov. Iba keď sovietska armáda už prišla, Bulharsko stiahlo vojská z Grécka a Srbska, a vyhlásilo vojnu Nemecku a Maďarsku.

Najmä vadila Moskve dosť početná nemecká flotila v bulharských prístavoch Burgas a Varná. Zahraničná vojenská prítomnosť v Čiernom mori až do dnes zostáva citlivá pre Rusko (https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/477161/co-sa-deje-v-ciernom-mori.htm), a počas vojny sa v ZSSR považovala za vážne nebezpečenstvo.

2. Z vtedajšieho hľadiska antihitlerovskej koalície, „Červena“ armáda obsadila územie nepriateľa. De jure – vstúpila do teritória čerstvo upečenej neutrálnej krajiny. Diskusia ide len o tom, ako máme volať to, čo sa tam vtedy stalo. Slovo „oslobodenie“ má pozitívny zmysel, preto Rusko na ňom trvá. Pojem „okupácia“ v súčasnom lexikóne znie odsudzujúco. No tak to nebolo vždy.

Po vojne na území Nemecka boli vytvorené a dosť dlho existovali tzv. „okupačné zóny“ („occupation zones“) víťazných krajín – Americká, Anglická, Francúzka a Sovietska, takto menované na základe medzinárodných dohôd. Nikto nevidel v takom názve nič zlé a odsudzujúce. Nikoho vtedy nenapadlo že aj Nemecko bolo oslobodené od fašizmu (napriek tomu, že to tak naozaj bolo) a to treba odraziť v názve stavu území, podmanených spojencami. Keď to platilo pre Nemecko, neviem prečo to nemôže platiť pre jeho vtedajších partnerov.

Netreba zabúdať aj na to, že Bulharsko bolo jednou zo 6 krajín, v ktorých sa konala Spojenecká kontrolná komisia (Allied Control Commission), vytvorená víťaznými krajinami na reguláciu vzťahov s bývalými nacistickými spojencami. Umiestnenie Bulharska v oficiálnom zaznáme nepriateľov ukazuje že nielen ZSSR ho nepočítal ako neutrálne a demokratické – to bol spoločný postoj antihitlerovskej koalície.

V realite komisia bola niečím dosť podobným okupačnej administrácie. Bola zložená z reprezentantov Anglicka, USA, Francúzska a ZSSR. Značne obmedzovala suverenitu kontrolovaných krajín aj mala úlohu ich potrestať. Určite všade, najmä v Bulharsku, mala veľký vplyv na ekonomický a politický život. V tomto tvrdom povojnovom období sa to považovalo za normálne a spravodlivé. Pojem „okupácia“ vtedy vôbec nepálil uši víťazov.

3. Teraz bulharskí úradníci vidia v okupácii príčinu následných deformácií rozvoja svojej krajiny. Neodmietajúc to, chcem sa opýtať: či sa nestalo ich primárnou príčinou rozhodnutie bulharskej elity pripojiť sa k Hitlerovi v roku 1941.? Alebo politika cára Borisa III Sasko-cobursko-gothajskeho (1894 — 1943), zameraná na zblíženie s fašistickými Nemeckom a Talianskom už od 30. rokov? Veď všetky ďalšie udalosti stali výsledkami presne týchto skutočne osudných krokov.

Vidím výsmech histórie v tom, že túžba panovníka nemeckého pôvodu si nájsť najsilnejších priateľov a podieľať sa na redundancii sveta, nakoniec priviedla Bulharsko k postaveniu sovietskeho satelitu. Je to aj národná tragédia, aj poučenie do budúcna…

4. Myslím si že bulharský prípad umožňuje dvojitú interpretáciu. V širokom zmysle to nepochybne bola časť (etapa) procesu oslobodenia Európy od hitlerovského fašizmu. No pre krajinu, sa zúčastnivšiu vo vojne na prehravšej strane, to bolo dobytie a následná dočasná okupácia víťazmi.

Je možné pochopiť prečo terajšia bulharská vláda sa chce cítiť dedičom demokratickej tradície, vraj spojenej z pár dni vlády Muravieva. Ale to bolo také krátke obdobie, že žiadna tradícia sa nemala šancu objaviť. Preto, keď odmietajú „oslobodenie“, vzniká dojem že sa asociujú z nacistickou minulosťou.

Nechápem načo ruské orgány takto bolestivo reagujú na bulharský postoj. V ZSSR vylúčili z príbehu pojem „okupácia“ aby nedráždiť partnerov zo „socialistického“ tábora. Ale terajšia ruská moc nemusí byť solidárna s tou ideológiou. Keď sa niekto v Bulharsko preferuje rátať za okupovaných – nech sa páči!

Nemôžem súhlasiť že tu je pokus o falšovanie histórie. Falzifikácia sa obyčajne definuje ako úmyselné skreslenie informácií, sledujúce určité ciele. V tomto prípade nikto nespochybňuje fakty – ide len o ich hodnotenia. Právo historika, rovnako ako aj každého občana, mať vlastný názor na minulé udalosti. Musíme to rešpektovať a rozlišovať to od falšovania príbehu.

Winter Is Coming, alebo Koniec gretinizmu

02.03.2021

Počas posledných pár týždňov zároveň niekoľko odborníkov – klimatológov prednieslo senzačné vyhlásenia. Najskôr ruskí experti uviedli, že si všimli jasné známky prístupu ďalšej malej doby ľadovej (https://ria.ru/20210223/period-1598690538.html). Potom to nemeckí vedci zdôvodnili: zaznamenali rekordné spomalenie Golfského prúdu, ktoré je typické pre doby [...]

Pandémia vládnej demencie

17.02.2021

Keď niekto stále opakuje to isté a čaká na iné výsledky – to je typický symptóm šialenstva. Údajne niečo podobne povedal Albert Einstein. Ak mal pravdu, svet je ohrozený pandémiou vládnej demencie. Všade vidíme, ako vlády rôznych krajín opätujú reštriktívne opatrenia, očakávajúc, že to tak zvládnu s COVID-19. Ešte nikomu sa to nepodarilo. No znova a znova [...]

Masové protesty a policajné násilie

10.02.2021

Téma utláčania protestov a štátneho (policajného) násilia sa príležitostne aktualizuje v súvislosti s udalosťami v rôznych krajinách. Konfrontácie medzi občanmi a orgánmi v poslednej dobe prebiehali vo viacerých štátoch EU, v Rusku, v USA atď., a v Bielorusku trvajú už niekoľko mesiacov po sebe. Preto ten problém stále je v centre verejnej pozornosti. Vývoj [...]

Charkov

"Vymeníme Slovensko za Krym". Vandali posprejovali slovenský konzulát v Charkove

05.03.2021 10:31

Nápis bol odkazom na výrok premiéra Matoviča o výmene Zakarpatskej Ukrajiny za ruskú vakcínu Sputnik V, ktorý na Ukrajine vyvolal pobúrenie.

Covid-19, koronavirus, testovanie, zdravotnictvo,

Počet obetí covidu vzrástol o 105, hospitalizácie po dvoch dňoch stúpli

05.03.2021 10:00

Celkovo už koronavírusu podľahlo na Slovensku 7 665 osôb.

Vatican Pope TED Talk

Pápež František odletel na historickú návštevu Iraku

05.03.2021 09:27

Ide o jeho pápežovu zahraničnú cestu po vyše ročnej prestávke, ktorú si vynútila súčasná pandémia koronavírusu.

Testovanie v Košiciach

Na testy minie štát 140 miliónov. Zaplatilo by to ročnú prevádzku sanitiek

05.03.2021 09:00

Hoci sa pred týždňom odborníci zhodli, že je potrebná nová stratégia testovania, štát ide nakúpiť 35 miliónov testov za takmer 140 miliónov eur.