Vasil Lipitsky

Rusko je zase v centre pozornosti. Na Sibíri vypukli obrovské lesné požiare. Jeden z miestnych úradníkov povedal že hasiť ich bude drahšie, ako dostať možné ohnivé škody. „Zelená“ verejnosť v Rusku aj v zahraničí odreagovala hystericky a už vyhlásila ekologickú katastrofu. Vláda bola vynútená začať boj proti požiarom. A ešte ich napadla paranoidná idea – vyšetriť, či to nie je sabotaž.

Tento prípad dobre vysvetľuje aké divné pohľady na prírodu majú niektorí jej obrancovia. Už som písal že ich hlavný ciel – zastaviť v nej všetky zmeny, najmä také, ktoré sú jej časťou (https://program2.blog.pravda.sk/2019/07/05/zachranime-dinosaurov/). No, keď toto sa im podarí, to už nebude príroda, ktorú milujeme – len nejaká umelo vyrobená konzerva. Ako zoo v porovnaní s džungľou.

Dovolím si pripomenúť niektoré základné informácie. Lesné požiare boli stovky tisíc rokov jediným spôsobom vylepšenia a obnovenia lesov, pritom najúčinnejším. Iba vďaka im lesy prežili dodnes. O tom v detailoch napísal slávny americký vedec Eugen Odum (Eugene Pleasants Odum, „Fundamentals of Ecology“ (with Howard Odum), 1953, alebo: „Základy ekológie“. Praha, 1977).

Ako to funguje? Požiar má viac šance vzniknúť tam, kde je veľa suchých (starých alebo chorých) stromov. Samozrejme, oheň zničí nielen ich, ale dezinfikuje prostredie a očistí ho od škodcov a baktérií, uvoľní priestor pre nové rastliny. Semená stromov, ktoré už sú umiestnené v pôde, nebudú ovplyvnené požiarom, dostanú hnojivo (popol) a začnú intenzívne rásť.

Za niekoľko desaťročí vznikne nový les, nie horší ako bol starý. Nie je to rýchlo, ale príroda sa nemá kam ponáhľať. Keď les zase zostarne, všetko sa opakuje. Na Zemi sú lesy, ktoré prežili tisícky podobných cyklov. Pritom na to nepotrebovali žiadne sabotéri – zdrojom ohňa vždy boli blesky. Údery bleskov do stromov je častý jav, ale, keď je les zdravý, oheň nejde ďaleko, pretože nemá dosť potráv…

Naši predkovia poznali také spôsoby a používali ich v pôdohospodárstve – čistili ohňom svoje polia pred tým ako ich zase obsiali. Potom, aby rozšírili polia, pálili aj lesy. Už keď lesov ostalo málo, ľudia prišli na to, že ich treba chrániť od ohňa. Lesy však začali degradovať a kaziť sa, potrebovali trvalú ľudskú starostlivosť aby nahradili prirodzené mechanizmy. To nejde dobre, a mame veľa lesov v zlom stave.

Určite sa nemôžeme všade vrátiť na obnovenie lesov požiarmi. Tam, kde býva veľa ľudí, kde robia svoje hospodárske činnosti, oheň by ohrozil ich životy. Ale v tej časti Sibíri, kde sú teraz rozsiahle požiare, takmer nikto trvalo nežije. Evakuácia malej populácie nie je veľký problém. Je reálna možnosť dovoliť prírode samostatne sa očistiť a obnoviť. No „zelený“ sú proti.

Hluk okolo požiarov začali obyvatelia miest, ktorí tisíce kilometrov od ohňa zacítili znečistenie vzduchu. Vietor doniesol dym až do európskej časti Ruska a do územia Aljašky a Kanady. Ale nie je logické, že to v takej miere nabudilo verejnosť.

Teraz všetkých trápi globálne oteplenie. Dym v atmosfére sa môže udržať dosť dlho a znížiť slnečné teplo, ktoré bude odrazené jeho najmenšími časticami a nedostane sa do Zeme. Z histórie poznáme prípady výrazných ochladení, vzniknuvších ako výsledky znečistenia vzduchu vulkanickými emisiami alebo produktami spaľovania. Tak výbuch sopky Tambora na ostrove Sumbawa (Malajské súostrovie) v 1815 r. vyvolal pravú vulkanickú zimu aj v Európe.

Vyzerá že pravdu mal sibírsky úradník, povedavší, že hasiť lesné požiare je nezmysel. Mali by sme byť šťastný že príroda sama ide vyriešiť problém, strašiaci celé ľudstvo. Ale profesionálni obhajcovia prírody myslia inak – to by ohrozilo… ich financovanie…

Teraz prišli s novým hororom – ľadovce v Grónsku sa za chvíľu úplne roztopia a bude toto kalamita. Vlastne prečo? Keď viking Erik „Červený“ (Eiríkur rauði Þorvaldsson) v 982 г. objavil pre Európanov Grónsko, dal ostrovu názov „Zelená zem“ (dat.,nor, Grønland). Žiadny človek, vrátane farboslepých, ktorý videl súčasne Grónsko, zeleným by ho nikdy nezavolal – ponúka očiam iba kombinácie bieleho ľadu a čierneho kameňa. Asi v tej dobe vyzeralo inak.

Bolo to možné vďaka tzv. stredovekému klimatickému optimu (Medieval Climate Anomaly) – epoche teplého podnebia na severnej pologuli v 10. – 13. st. V tom období Grónsko stratilo veľkú časť ľadovej pokrývky a Vikingovia tam úspešne rozvíjali pôdohospodárstvo a chov zvierat. (William W. Fitzhugh and Elisabeth I. Ward. „Vikings: the North Atlantic saga“, 2000). Žiadna kalamita z toho nevznikla, oceán nezaplavil Zem. Nie je jasné, prečo by sa to malo stať dnes.

Tento historický fakt veľmi dráždi profi obhajcov prírody. Medzivládna skupina expertov pre zmenu podnebia (IPCC) v rokoch 1990 až 2001 zmenila svoj postoj z uznania na neuznanie stredovekého optima. Jej členovia vedome chceli obmedziť šírenie informácií o ňom, aby verejnosť nepochopila, že terajšia situácia mala precedensy, ktoré vôbec neboli vyvolané antropogénnym vplyvom na prostredie (https://www.csmonitor.com/Environment/Bright-Green/2009/1121/hacked-climate-emails-conspiracy-or-tempest-in-a-teapot). Ale konečne správa IPCC z roku 2013 však vynútené uznala realitu teplej klimatickej anomálie v rokoch 950. – 1250.  (http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar5/wg1/WG1AR5_Chapter05_FINAL.pdf).

Stredoveké oteplenie sa skončilo tak, ako to malo byť. V 14. st. sa začalo ochladenie, tzv. „Malá doba ľadová“. Vikingovia museli sa ponechať Grónsko.

V klimatickej histórii Zeme oteplenia sú relatívne krátke. Pomer medzi glaciáciami a interglaciálmi je asi 8:2 – typickým stavom je zaľadnenie. Teraz sme na konci medziľadovej doby, ktorá trvá už posledných 12 tis. rokov. Keď sa skončí, ľadovce zase pokryjú nielen Grónsko, ale aj polovicu Európy a Severnej Ameriky. Vtedy nám potomkovia budú závidieť, že sa nám podarilo žiť v takomto šťastnom a priaznivom období, akým bolo globálne oteplenie…

Zima sa blíži! Winter Is Coming!