Vasil Lipitsky

Ako si myslíte: bolo by skvelé popraviť Hitlera kým bol mladý a ešte neurobil ľudom nič zlé, kým mal na pláne iba sa venovať maliarstvu a architektúre? Jeden Angličan skutočne mal takúto príležitosť…

Údajné v roku 1918. na fronte 1. svetovej vojny anglický bojovník Henry Tandey (Private (Pte) Henry Tandey, narodený Tandy, VC, DCM, MM, 1891 – 1977) – uznaný hrdina, vykonavší veľa slávnych činov – do slova narazil na zraneného Nemca, ktorý ani nemal silu sa brániť. Mohol by zabiť nepriateľa. Ale Tandeymu  ho prišlo ľúto (alebo uznal že aj tak zomrie) a nestrelil (ušetril guľku). Ako ste už asi uhádli, to bol Adolf Hitler (1889 – 1945) – budúci vodca nacistickej „Tretej ríše“ („The Man Who Didn’t Shoot Hitler: The Story of Henry Tandey VC and Adolf Hitler, 1918, by Johnson, David, 2014).

Nie všetci veria že toto sa naozaj stalo. Ale aj Tandey, aj hlavne, sám Hitler to potvrdzovali! V bavorskej rezidencii „Führera“ visel obraz, zobrazujúci scénu jeho záchrany anglickým vojakom. Táto epizóda sa stala známou kvôli tomu, že Hitler v roku 1938. ju povedal vtedajšiemu britskému premiérovi Nevillovi Chamberlainovi (Arthur Neville Chamberlain, 1869 – 1940). Ten bol tak ohromený že sa pokúšal zavolať Tandeyovi aby sa ho opýtal na detaily a odovzdal mu pozdrav od Hitlera – no preslávený hrdina nemal telefón (Tamtiež).

Tandeyov prípad dáva dôvod sa zamyslieť nad tým, ako môže jeden dej jednej osoby (v podstate – absencia deja) ovplyvniť priebeh histórie. Tu sa musíme zaoberať otázkou, ktorú si často kladieme, skúmajúc minulosť: čo a ako by sa stalo, keby… Keby Tandey zastrelil Hitlera – predišlo by sa to 2. svetovej vojne?

Asi všetci počuli že história neuznáva konjunktívnu formu (od lat. modus conjunctivus – podmienkové, hypotetické vety) – to, čo sa stalo, nemôže byť inak. Ale to málo koho brzdí, ľudia radi špekulujú nad touto témou.

Keď Luftwaffe v 1940. bombardovala Coventry a zničila aj Tandeyov dom, novinár sa ho opýtal, čo si mysli teraz o svojom stretnutí s Hitlerom. Tandey odpovedal: „Keby som len vedel, na čo sa otočí… Odpusť mi Bože že som ho nechal ísť“ („If only I had known what he would turn out to be… I was sorry to God I would let him go.“ – https://www.bbc.com/news/uk-england-28593256). Môžeme pochopiť jeho ľútosť, ale nemohlo to zmeniť minulosť.

Mimochodom: známy maliar českého pôvodu Oscar Kokoschka (1886 – 1980) údajne vyjadroval analogické poľutovanie pri takmer podobnej príležitosti. V roku 1905, súčasne s Hitlerom, rozhodol sa ísť študovať na viedenskú umeleckú školu (Universität für angewandte Kunst Wien). Bol prijatý, ale Hitler – nie (toto určite je fakt). Potom Kokoschka hovoril že keby predpokladal ako to sa obráti, uvoľnil by Hitlerovi svoje miesto (https://thebest.d3.ru/kak-kokoshka-obstavil-gitlera-1713783/?sorting=rating). No aj to už nič nezmenilo.

Avšak milovníci konjunktivizmu dostali nečakanú pomoc od… modernej teoretickej fyziky. Stephen Hawking (Stephen William Hawking, CH CBE FRS FRSA, 1942 – 2018) a mnoho ďalších serióznych vedcov podporujú koncepciu paralelných vesmírov alebo multivesmíru (Carr, Bernard. Universe or Multiverse. 2007). Podľa jednej z interpretácií, na každom rázcestí histórií vzniká až niekoľko realít, ktoré sa potom rozvíjajú nezávisle.

Inak povedané, okrem nášho sveta hypoteticky existuje aj taký, kde Tandey zastrelil Hitlera, a ešte milióny iných vesmírov, spolu uskutočňujúcich všetky možné varianty rozvoja. Znie to prekvapivo, zato poskytuje aspoň nejaké zdôvodnenie diskusiám o historických alternatívach. No, aj keď áno, stále nemôžeme zistiť ako presne sa vyvíjal príbeh v týchto realitách, pretože tam nevieme preniknúť.

Podozrievam však že, keby sme aj boli schopní nahliadnuť do takého paralelného sveta, vôbec by sme tam neuvideli veľký rozdiel s obvyklou skutočnosťou.

Predpoklady, že jednotlivé deje môžu dramaticky zmeniť príbeh, sú založené na tzv. „motýľom efekte“ alebo „efekte motýlieho krídla“ („The Butterfly Effect“): malý vplyv na systém môže mať veľké a nepredvídateľné dôsledky.

Francúzsky matematik Henri Poincaré (Jules Henri Poincaré, 1854 – 1912) ako prvý opísal tento jav. Ale názov vznikol neskoršie – od iného vedca, Edvarda Lorenza (Edward Norton Lorenz, 1917 – 2008), vytvorivšieho krásnu, skoro poetickú predstavu: motýľ, mávajúc krídlami v Brazílii, spúšťa lavínu účinkov, ktorá vyvrcholí v tornádo v Texase (Lorenz, E. N. „Predictability: Does the Flap of a Butterfly’s Wings in Brazil Set off a Tornado in Texas“. 1972).

No ešte pred ním podobnú metaforu použil slávny spisovateľ Ray Bradbury (Raymond Douglas Bradbury, 1920 – 2012) v poviedke 1952. r. „Burácanie hromu“ („A Sound of Thunder“), v ktorej náhodná záhuba motýľa v hlbokej minulosti úplne zmenila súčasnosť. Tak upozornil na extrémne nebezpečenstvo ľudských omylov .

No nie je to fakt že ľudská spoločnosť je taký systém, kde platí koncept Poincaré, ktorý, ako aj Lorenz, skúmal prírodné, nie spoločenské javy. Keď pozeráme na minulosť, častejšie vidíme iný trend: efekt aj obrovských udalostí sa postupne oslabuje, mizne, vymazávajúc sa nielen z pamäti ľudí, ale aj z praxe ich života. Už za niekoľko storočí, čo pre históriu nie je veľká doba, môže byť ťažké objaviť dôsledky výjavov, považovaných súčasníkmi za zlomové.

Ide o to že v historickom procese sa zúčastňujú miliardy ľudí a ten má preto veľkú inerciu. Kardinálne ho otočiť sa nikomu nedarí. Je reálne iba vytvoriť nejaké turbulencie, ktoré budú nevyhnutne odplavené vlnou následných príhod.

To znamená že, keby Tandey zastrelil Hitlera v 1918., nevylúčilo by to hlavnú drámu 20 st.. Po vojnovej porážke, v Nemecku museli vzniknúť revanšistické nálady. Na takomto pozadí tam určite mala dostať dopyt fašistická (od lat. „fasces“- „zväzok“, „zväz“) ideológia, narodená v Taliansku. Miesto Hitlera by obsadil niekto iný – napríklad jeho súper v nacistickom hnutí Ernst Röhm (Ernst Julius Günther Röhm, 1887 – 1934) alebo ešte ktokoľvek z fašistických lídrov, majúcich rovnaké postoje. Rozdiel by bol iba v detailoch a nemusel by ísť nutne k lepšiemu.

Tandey sa až do konca života mučil výčitkami svedomia kvôli jeho činu (presnejšie – nečinnosti). Mohol by spávať kľudne – je najpravdepodobnejšie že jeho strela by sa nezabránila obetiam a utrpeniam 2. svetového masakru.