Vasil Lipitsky

V Ruskej federácii (RF) sa teraz dôležité politické udalosti vyskytujú v diaľke viac ako 8500 km. (po železnici) od Moskvy. To vôbec nie je typické pre túto krajinu, kde sa newsmakeri najčastejšie nachádzajú za kremeľským múrom.

Chabarovsk je najväčším mestom ruského Ďalekého východu. Má viac ako 600 tis. obyvateľov. Je centrom homonymného kraja – tretieho podľa veľkosti územia regiónu RF (takmer 800 tis. km2 – 16 území Slovenska), ale nie veľmi preplneného – približne 1.3 mil. ľudí (ako iba štvrť nášho obyvateľstva).

Obrovská vzdialenosť medzi hlavným mestom a regiónmi Ďalekého východu, ako aj veľký rozdiel v časových pásmach (keď v Moskve pracovný deň len začína, v Chabarovsku už je na konci) vždy obťažovali centralizovanú správu. Kontrola Kremľa tam zvyčajne nie je taká prísna ako v bližších krajoch.

To všetko vytvára určitú špecifickosť v správaní a myslení miestnych obyvateľov a z toho vyplývajúcich čŕt lokálnej politiky. Najmä to, že verejný a ekonomický život je tam viac kriminalizovaný, ako na západe RF, a business je kontrolovaný miestnymi skupinami, ktoré nie sú vždy pridružené k Moskve.

Nezávislosť chabarovčanov sa prejavila aj v politickej oblasti. V roku 2018. si vybrali ako guvernéra (župana) nie kandidáta, podporovaného z Moskvy a patriaceho k vládnej strane „Spojené Rusko“ («Единая Россия»), ale poslanca štátnej Dumy (parlamentu) RF Sergeja Furgala (Сергей Иванович Фургaл).

Ten patri k LDSR – Liberálno-demokratickej strane Ruska (Либерально-демократическая партия России – ЛДПР). Súperi niekedy obviňujú túto stranu, že zahŕňa do svojej kandidátky podnikateľov s pochybnou povesťou. Medzi takýmito bol aj Furgal. Predtým, ako sa stal poslancom od LDSR, sa zaoberal obchodom so železným šrotom. Toto podnikanie, ako tvrdia niektoré zdroje, bolo vtedy skoro monopolom zločineckých gangov.

Avšak až doteraz to nespôsobilo žiadne otázky a najmä následky. Nezabránilo to ani voľbe Furgala na miesto guvernéra, ani jeho schváleniu Kremľom. Naozaj sa stal dobrým županom – pracoval v záujmoch krajanov, urobil opatrenia, ktoré je možné nazvať populistickými, ale boli aj užitočné, a preto sa páčili obyvateľstvu.

A potom sa jeho osud dramaticky zmenil. Pred pár týždňami bol Furgal zatknutý a obvinený z účasti na dvoch vraždách a jednom pokuse o vraždu, ku ktorým došlo… pred 15 rokmi, v období, keď sa ešte venoval železnému šrotu.

Nemám dosť informácie, aby som posudzoval platnosť týchto obvinení. Poviem iba jedno – sú pravdepodobné. Nebudem ani hádať, prečo bol obžalovaný práve teraz (hoci okolo toho existuje veľa konšpiračných teórií). Podľa mňa je oveľa zaujímavejšie to, čo sa stalo ďalej.

A stalo sa toto. Desiatky tisíc chabarovčanov vyšlo do ulíc. Potom sa k nim pripojili obyvatelia iných regiónov a miest Ďalekého východu. Občania potrebovali prepustiť Furgala a vrátiť ho na post guvernéra. Protesty trvajú až dodnes, a miestne orgány ich nielen nebránia, ale jednoznačne súcitia s nimi a podporujú. Pre súčasného Rusko je to úplne neuveriteľná situácia.

Rusi (a nielen) nemajú veľmi rady miestnych úradníkov. Keď niekoho z nich zatknú a obvinia z korupcie alebo z iných zločinov, najčastejšie hneď tomu uveria a budú spokojný, že prevládla spravodlivosť. Nepamätám si iný prípad, keď sa prostý ľud sám zastal akéhokoľvek šéfa.

Preto politológovia hľadajú vysvetlenie: kvôli čomu vzniklo masové hnutie na podporu Furgala? Liberálna opozícia už vyhlásila, že na Ďalekom východe sa začína Maidan (Майдан – hovorový názov pre dlhodobé masové protesty v Kyjeve v roku 2004-2005, 2010 a 2013-2014.), rovnako ako to bolo na Ukrajine. Podľa nej, sa zatknutie Furgala stalo detonátorom pre vypuknutie občianskeho hnevu, spôsobeného porušením demokracie a zhoršujúcou sa hospodárskou situáciou – takmer ľudové povstanie proti Kremľu.

Nezabudnime však, že ukrajinský Maidan vznikol ako demokratické hnutie v dôsledku hlbokých rozporov v spoločnosti, spôsobených ťažkým výberom budúcej cesty krajiny – k integrácie do Európy alebo k spätnému zblíženiu sa s Ruskom. V Chabarovsku taký výber jednoducho chýba. Doteraz tam neboli zjavne viditeľné ani aj separatistické tendencie. Počas protestov nevznikli žiadne ekonomické požiadavky: občania chcú iba jednu vec – vrátiť svojho guvernéra.

Čo sa presne prejavuje v chabarovských protestoch – to sú protimoskovské nálady. Ale tieto nie sú typicky konkrétne pre Ďaleký východ – existujú všade mimo hlavného mesta. Rozdiel medzi tamojším životným štandardom a typickým pre iné časti krajiny je taký výrazný, že veľa ľudí si vážne myslí, že Moskva nie je Rusko. A keď ústredné orgány, bez ohľadu na zámery regiónov, priamo zasahujú do ich vnútorných záležitostí, to len zvyšuje nespokojnosť miestneho obyvateľstva. No nič spoločné s Maidanom tu tiež nenájdeme.

Experti rozmýšľajú o ďalšom možnom vysvetlení chabarovského fenoména. Existuje verzia, podľa ktorej niektoré vplyvné moskovské štruktúry chcú prevziať vlastníctvo veľkého hutníckeho závodu so sídlom v Chabarovsku, ktorý dodáva výrobky do celého Ďalekého východu. Furgal, údajne, čelil tomu, za čo aj utrpel.

Jeho politika bola objektívne zameraná na ochranu záujmov miestnych podnikateľov, najmä majúcich minulosť… podobnú Furgalovej. Ako zamestnávatelia, majú obrovský vplyv na tisícky svojich pracovníkov. Samozrejme, už nie sú očividní banditi podľa vzoru 90. rokov. Usilujú sa byť a považujú sa za legálnych businessmanov. Ale ešte stále si zachovávajú niečo z dedičstva nedávnych čias, preto ich možno nazvať postkriminálnymi.

Zmeny vlastníctva veľkých hospodárskych subjektov môžu presmerovať finančné toky a zhoršiť situáciu nielen ich terajších majiteľov, ale aj bežných robotníkov. Toto ohrozenie úplne môže byť reálnou príčinou masových protestov.

Keď to je pravda, vidíme v Chabarovsku nie Maidan, nie demokratické hnutie, ale sebaobranu postkriminálnych skupín, ktoré, vo vlastných záujmoch, inšpirujú od nich závislých krajanov ku protestom, využívajúc ich protimoskovské nálady.

Raz už som zaznamenal, že v určitých prípadoch nové, iba vznikajúce formy spoločenského alebo hospodárskeho života môžu byť považované za trestné v rámci starých noriem – ako v „socialistickej“ ekonomike podnikanie bolo kriminálnym činom (https://www.noveslovo.sk/c/Nasa_svetla_buducnost_kriminalizmus). No tu máme inú situáciu: postkriminálny podnikatelia sa snažia vnútiť ich zvyčajné „pravidlá hry“ spoločnosti a štátu.

Kremeľ je očividne v rozpakoch. Silné metódy, ktoré sa obvykle používajú v prípade politických protestov, tu môžu situáciu len prehĺbiť a prebudiť separatistické nálady. Je to strategicky dôležitý a nebezpečný región – hranica s Čínou je vzdialená len 65 km. z Chabarovsku.

Zatiaľ Moskva zaujala vyčkávací postoj, dúfajúc, že časom sa protesty skončia na vlastnú päsť. Kremeľ vymenoval do regiónu dočasného guvernéra, ktorý tam však bol privítaný dosť nepriateľsky. Ale dlhodobá absencia reakcie môže byť vnímaná ako znak slabosti ústrednej vlády, čo tiež nebude mať žiadne dobré výsledky – zo sebaobrany, protestujúci môžu prejsť až do útoku.

Chabarovská konfrontácia je schopná vytvoriť precedens priameho vplyvu postkriminálnych skupín nielen na miestnu, ale aj na federálnu politiku. Je to skutočné ohrozenie pre budúcnosť, najmä územnú celistvosť RF.