Nedávno (8 apríla) ruský prezident Vladimír Putin (Владимир Владимирович Путин) v televíznom prejave potešil Rusov porovnaním epidémie koronavírusu s … nájazdmi Plavcov a Pečenehov na Rusko v skorom stredoveku. Toto vyvolalo celú vlnu posmešok a memov (napríklad: https://medialeaks.ru/0804lug-memy-pro-pechenegov/), pre Kremeľ asi nečakanú .
Komentujúc neštandardnú metaforu, hovorca prezidenta vysvetlil že Putin osobne dodal ten fragment do textu prejavu, ale neupovedomil, z akého zdroja ho zobral (https://tass.ru/obschestvo/8199621).
Ale učenci rýchlo zistili že to je citácia súdnej rečí slávneho, skoro legendárneho advokáta z konca 19. – začiatku 20. st. Fedora Plevako (Фёдор Никифорович Плевако, 1842 – 1909), ktorého nazývali „Chryzostomos (od starogréc. Χρυσόστομος – „zlatoústy“) ruskej advokácie“. V roku 1916. sa dokonca aj stal hrdinom celovečerného filmu „A obhajoval ju Plevako“ («А защищал её Плевако»).
Skutočnosť, že prezident cituje Plevaka, vôbec nie je smiešna – naopak, to hovorí o jeho znalosti právnickej klasiky. Ale advokát sa vyjadril o Plavcoch a Pečenehoch veľmi ironicky, posmešné porovnajúc ich činy s vinou jeho klienta – starej ženy, ukradnuvšej lacnú kanvicu. Použil to ako „dosiahnutie absurdity“ (lat. reductio ad absurdum – polemické zariadenie, spočívajúce v posilňovaní argumentov oponenta, aby sa jasne prejavili ich nedostatky).
Na rozdiel od neho Putin hovoril o nich úplne vážne, aj patetické, čo sa mnohým zdalo vtipné. Okrem toho diplomatické vynechal z Plevakovského zoznamu Tatárov a Poliakov, prítomných v origináli.
Nikto nečakal od Putina niečo o Plavcoch a Pečenehoch, pretože tieto neexistujú už 500 rokov. Teraz sú pre Rusov, ako hovoril Alexandr Puškin (Александр Сергеевич Пушкин; 1799.– 1837.), len „udalosti minulých dní, legendy z hĺbky staroveku“ («Дела давно минувших дней, преданья старины глубокой.» – «Руслан и Людмила» („Ruslan a Ľudmila“), Песнь первая, 1820.).
Z hľadiska odborníkov, nie je úplne korektné považovať týchto stepných nomádov iba za lupičov, umučivších Rusko. Naopak hrali veľkú úlohu v ruských dejinách. Reálny, historicky Plavci a Pečenehovia si nezaslúžili porovnania s nákazou. Tieto turkické národy, ako najbližší východní susedia stredovekého Ruska, boli s ním tesne spojení aj kultúrne, aj geneticky.
Vzťahy sedavých Slovanov a kočovných obyvateľov „Divokého poľa“ boli podobné symbióze – navzájom sa potrebovali vo svojich vlastných záujmoch aj asimilovali. Vieme o početných dynastických manželstvách medzi ruskými a turkickými kniežacími rodinami (https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/484451/eurazia.html).
Plavci a Pečenehovia (ako aj Chazari, Kypčakovia atď.) stále boli spojencami Rusov a bojovali na ich území najčastejšie na strane jedného z kniežat (obyčajne príbuzného, patriaceho k ich rodine) proti… iným Rusom. Napríklad, známe knieža Vladimír Monomach (11.- 12. st.) za svoj život 19 krát priťahoval turkickich spojencov na vojny zo svojimi nepriateľmi – tiež Rusmi. Vieme o viac ako 150 takýchto prípadov, opísaných v análoch (Олджас Сулейменов. «Аз и Я», 1975.).
Tatársko-mongolská invázia (13. st.) spôsobila Rusku oveľa väčšie škody, ako turkickí susedí, ktorí sa sami stali jej obeťami. Plavci ako prvý vzali na seba nápor dobyvateľov, do slova vymietnuvších ich z východných stepí. Zastavili sa iba v Uhorsku, čiastočne aj na území terajšieho Slovenska, kde boli postupne asimilovaný, ale predtým nechali stopy aj v uhorskom dejepise.
U nás sa pamäť o nich uchránila v niektorých názvoch miest, kde títo kedysi žili (napríklad, Plavecké Podhradie). V Maďarsku v dedine Hollókő (Holovka) bývajú vzdialení potomkovia Plavcov (Palóci), majúci charakteristické nárečie (https://dianamarosz.blog.sme.sk/c/504594/zabudnuty-novohrad.html). Je tam aj múzeum plaveckej kultúry.
Zdá sa, že Putin je priťahovaný históriou – nedávno som písal o jeho diskusii s Poliakmi (https://program2.blog.pravda.sk/2020/01/01/historicky-suboj-putin-vs-ep-a-polska/). Ale nie je odborník a nemôže (aj nemusí!) vedieť všetky detaily zašlých časov. To jeho asistenti a speechwritery by mali dôkladnejšie chrániť autoritu prezidenta a eliminovať podobné chyby a nejasnosti.
Celkom sa môžem iba opakovať: lepšie nech prezidenti tvoria históriu, než aby ju komentovali.
Celá debata | RSS tejto debaty