Vasil Lipitsky

Koncom roka 2019. medzi Poľskom a Ruskom vypukol ďalší diplomatický škandál. Tentoraz bezprostrednou príčinou sa stali vyhlásenia ruského prezidenta Vladimíra Putina o udalostiach, ktoré sa uskutočnili… pred 80 rokmi (https://www.kommersant.ru/doc/4206751).

Vlastne, Putinova nespokojnosť bola spôsobená ešte uznesením Európskeho parlamentu (EP) z 19. septembra tohto roku (http://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2019-0021_SK.html), kde europoslanci pridelili zodpovednosť za rozviazanie 2 svetovej vojny aj Sovietskemu zväzu. Na rozdiel od toho sa ruský prezident pokúsil dokázať že Poľsko tiež je vinné v následnej tragédii.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí následne pozvalo ruského veľvyslanca na tvrdú konverzáciu a obvinilo Putina z falzifikácie histórie (https://www.gov.pl/web/dyplomacja/stanowisko-msz-rp-wobec-falszywych-narracji-historycznych-prezentowanych-przez-federacje-rosyjska). Potom približne rovnaké hodnotenie vyjadril aj poľský premiér-minister Mateusz Morawiecki (https://premier.gov.pl/en/news/news/statement-by-the-prime-minister-of-poland-mateusz-morawiecki.html). Samozrejme to v žiadnom prípade nezlepšilo už dosť napäté vzťahy medzi oboma krajinami.

Bez toho, aby som sa zaoberal obsahom argumentov, použitých stranami konfliktu (oboznámiť sa s nimi môžete napríklad tu: https://echo.msk.ru/blog/aillar/2562255-echo/), považujem za dôležité uviesť tieto pripomienky:

1.Súhlasím s EP že historické podvedomie je dôležitá časť našej identity a kultúry. Ale parlament nie je zbierka expertov-historikov. Volíme europoslancov nie na to aby hodnotili minulosť. Podlá mňa vôbec nemajú mandát na podobné činy. Keď som hlasoval za kandidátov do EP, nepredpokladal som že ma budú učiť dejepis. Členské krajiny a strany by mali upozorniť svojich reprezentantov aby sa sústredili na súčasné problémy, nevenujúc sa amatérskym interpretáciám príbehu.

2.Rovnaká poznámka môže byť adresovaná orgánom Poľska a Ruska. Určite majú dosť aktuálnych ekonomických a politických starostí – načo strácajú čas a peniaze platcov daní na 80. ročne starožitnosti? Nechajte odborníkom diskutovať podobné otázky a venujte sa zlepšeniu života obyvateľstva.

3.V roku 1991. Sovietsky zväz prestal existovať. Na jeho bývalom území vznikli nové štáty. Odtiaľto vyplývajú dve otázky. Prvá: o zodpovednosti koho z nich hovorí uznesenie EP? Druhá: prečo by sa Rusko malo starať o to, čo sa týka iného štátu a inej éry? Koniec koncov, Ukrajina, Kazachstan a ostatné postsovietské krajiny nereagovali a sa neurazili na EP, hoci pred vojnou boli všetky spolu. Odpovedajúc EP, Rusko preberá zodpovednosť, ktorú by naozaj nemala niesť.

4.Dokumenty, ktoré sa neočakávane umiestnili v centre škandálu, boli zverejnené pred skoro 40. rokmi («Документы и материалы кануна второй мировой войны», В 2-х томах, 1981; alebo: http://militera.lib.ru/docs/0/pdf/kanun1.pdf) a nevyvolali za ten čas žiadne problémy. Čo sa stalo teraz? Myslím si že nie historické fakty spôsobili politické kontroverzie, ale naopak, konflikt politických záujmov si vyžiadal historické argumenty. Avšak treba pamätať že historické dôvody v politike nikdy nič nerozhodujú a sú dobré iba pre propagáciu.

5.EP a Poľsko z jednej strany a Putin z druhej majú k dispozícii rovnaký balík historických dokumentov, ale robia z nich opačné závery. Je to možné preto že každá strana používa a cituje iba vyhovujúce fakty a ignoruje všetko, čo je v rozpore s jej záujmami. Toto je jasné znamenie amatérskeho prístupu.

V histórii, ako aj v súčasnom živote, skoro nič nie je jednoznačné a jednoduché, žiadny jej činiteľ nemôže byť ani absolútne čistým, ani stopercentne špinavým. Výskumník, majúc cieľ všestranné vysvetliť minulosť, sa vždy snaží vziať do úvahy všetky prístupné fakty. Amatér to nepotrebuje, stačí mu potvrdiť si svoje predbežné posúdenia. Presné to vidíme v terajšom súboji.

6.Hlavný problém súčasných interpretácií príbehu je v tom že ich robíme z moderného hľadiska, používajúc moderné hodnoty a vedomosti, ktoré sme zistili už po minulých udalostiach.

Teraz byť spojencom nacistického Nemecka – znie obludné. Ale pred 1939. to vôbec nebolo tak. Skoro polovica terajších krajín – členov EU vtedy boli spoločníkmi „Führera“ a ostatní s ním mali rozhovory, dohody, obchodné vzťahy atď. Je hlúpe ich dnes za to odsudzovať, preto že museli uskutočňovať svoje vtedajšie záujmy a nevedeli predvídať všetky možné dôsledky svojej politiky (ako to nevieme aj teraz).

7.Ale asi najväčšia hlúposť – pokúšať sa legislatívne zabezpečovať „správne“ hodnotenia alebo interpretácie minulosti a trestať za iné názory na ňu. To úplne zabíja dejepis ako vedu, pretože vylučuje samu možnosť diskusie. Bohužiaľ že niektoré vlády a parlamenty idú touto pochybnou cestou – zase kvôli dočasným výhodám a trápnym záujmom.

Milý politici! Nechajte dejiny historikom! Iba tak zachránime nepokazeným naše historické podvedomie a dedičstvo.