Vasil Lipitsky

Známy ruský novinár a expert Georgij Bovt nedávno zverejnil pozoruhodný prehľad, venovaný používaniu nových technológií v moderných vojnách (https://www.gazeta.ru/comments/column/bovt/16422223.shtml?updated). Zjavne to pripravil na základe širokého okruhu dôveryhodných zdrojov. Dovolím si ním oboznámiť  slovenských čitateľov – aj s dodatkom niektorých vlastných úvah.

Staronový smrtiaci nástroj

Autor prehľadu konštatuje, že nedávne zničenie amerického dronu MQ-9 Reaper ruským Su-27 zdôraznilo, že súčasný vojenský konflikt na Ukrajine je jeden z prvých v histórii, v ktorom sa drony (teda bezpilotné lietadlá) používajú v takom veľkom počte a na takú rozmanitosť účelov. Do toho môžem dodať a masívne útoky ukrajinských bojových dronov na Sevastopoľ aj na niektoré iné ruské mestá, vrátane tých, ktoré sú ďaleko od frontovej línie. To výrazne mení charakter moderného vedenia vojny.

Bovt si myslí, že úloha bezpilotných lietadiel (Unmanned Aerial Vehicle – UAV) je rovnako revolučná ako boli v minulosti luky a šípy, potom strelné zbrane, delostrelectvo, muškety, pušky,  automatické zbrane atď. Tieto inovácie historici naozaj považujú za epochálne etapy dejín.

Autor zdôrazňuje, že prvé drony boli vyvinuté v UK a USA ešte počas 1 svetovej vojny, no v bitkách sa prakticky nepoužívali. Prvý britský UAV – malé rádiom riadené lietadlo „Aerial target“, bolo teda prvýkrát testované v marci 1917 a americké „Vzdušné torpédo“ sa prvýkrát vznieslo do vzduchu v októbri 1918. Obe ukázali sľubné výsledky letových testov. Ale nebojovali.

V roku 1935 Briti opäť vytvorili niekoľko rádiom riadených lietadiel, určených na výcvikové účely. Podobné drony sa v tom čase vyrábali aj v Spojených štátoch a tiež sa používali len na cvičenia. Nemyslím si, že to bolo na humanitárne dôvody – s najväčšou pravdepodobnosťou koncept ich aplikácie ešte nedozrel.

Vo vojenských operáciách drony prvýkrát masovo použili Američania počas vojny vo Vietname. Hlavne na prieskum a pre navádzanie rakiet na nepriateľské ciele a zhadzovanie propagačných letákov. V Iraku a Afganistane už používali bezpilotné lietadlá  nielen na prieskum, ale aj na údery z bezpečnej vzdialenosti na teroristické základne  alebo na ničenie ich konkrétnych vodcov.

Dodám k tomu, že Azerbajdžan vyhral nedávny konflikt s Arménskom v Náhornom Karabachu najmä vďaka bezpilotným lietadlám tureckej výroby. Arménsky vojaci sa sťažovali, že boli často nútení ustúpiť bez toho, aby uvideli nepriateľa – taký silný bol účinok bojových UAV.

Na veľkosti záleží

Teraz sa drony – diaľkovo riadené aj naprogramované – používajú na rovnaký prieskum, úpravu delostreleckej paľby (čo niekoľkokrát skracuje čas zacielenia) a vysoko presné zásahy. Kamikadze drony sú schopné nájsť, identifikovať a zničiť konkrétny cieľ, vrátane konkrétnej osoby, pričom ju spoznajú z fotografie.

Ale to nie je všetko. Na veľkosti záleží – to sa zvyčajne hovorí o veľkých predmetoch. Malé rozmery však môžu byť niekedy veľkou výhodou. Bovt upozorňuje, že sa dnes uskutočňuje to, čo sme predtým poznali iba zo sci-fi románov a filmov.

V ďalšej fáze vojenskí stratégovia vidia objavenie sa „roja dronov“ (zoskupení malých UAV), ktoré konajú v zhode ako roj včiel. To by znamenalo začiatok novej éry intelektuálneho boja. Tisíce robotických lietadiel nie väčších ako malý vtáčik budú pre systémy protivzdušnej obrany prakticky neviditeľné, keď budú rozptýlené, ale budú sa môcť okamžite spojiť do jedného „oblaku“ ovládaného umelou inteligenciou (UI).

To umožní malým dronom fungovať autonómne aj v skupine. Už asi pred desiatimi rokmi boli americkí programátori schopní simulovať podobné činy, no zatiaľ len na základe najjednoduchších pokynov: drony sa dokázali oddeliť od všeobecného roja, udržať si od seba určitú vzdialenosť a zoradiť sa hore po spoločnom kurze. Ale potom bol dosiahnutý výrazný pokrok.

Hoci sú takéto programy prísne utajované, je známe, že v USA bol ešte v roku 2016  úspešne spustený roj 103 mikrodronov s rozpätím krídiel štvrť centimetra, ktorý vyvinul Massachusetts Institute of Technology s podporou Pentagonu.

Roj dronov potom bude schopný samostatne reagovať na hrozby bez ľudského zásahu a podľa toho meniť kurz, rýchlosť či výšku, manévrovať vo vzdušnom priestore neviditeľne pre protivzdušnú obranu, môže utrpieť obrovské straty bez zastavenia postupu úlohy. Roboty sa neunavia a neustúpia – melancholicky zaznamenal autor.

Vyššie opísané štúdie sa pravdepodobne uskutočňujú v mnohých krajinách. Preto si môžeme byť istý, že čoskoro uvidíme ten smrtiaci hmyz na bojiskách. A nielen – je riziko, že úrady použijú túto technológiu vo svojich vlastných krajinách pod zámienkou boja proti zločinu, ale v skutočnosti – pre väčšiu kontrolu nad spoločnosťou. Dávajte si pozor na muchy – kto vie, či už nie sú elektronické!

Lacná smrť

Našťastie masovo vyrábané drony majú ešte ďaleko k  takému  strašidelnému  potenciálu. Ich výrobu si však už osvojili mnohé štáty vrátane Ruska. Hlavným vývozcom predovšetkým komerčných bezpilotných lietadiel je Čína. Tieto samotné takzvané komerčné drony sa aktívne využívajú aj v bojoch na Ukrajine, čím sa stiera hranica medzi mierovými a vojenskými technológiami v tejto oblasti.

Nové generácie bezpilotných lietadiel vrátane tých ktoré budú fungovať „ako súčasť organizovanej skupiny“, budú oveľa lacnejšie ako akékoľvek moderné lietadlá alebo rakety. Navyše tieto technológie môžu takmer úplne nahradiť letectvo v jeho súčasnej podobe.

A ak teraz výsledok modernej vojny do značnej miery závisí od vzdušnej nadvlády, potom sa rozhodujúcim faktorom môže stať dominancia UAV, riadených UI. Pred nimi budú prakticky bezmocné protivzdušná obrana v súčasnej podobe a výkonné lietadlové lode a ešte viac tanky s ich delostrelectvom.

Všetky zbrane, ktoré boli vyrobené v rokoch studenej vojny a teraz sa „likvidujú“, a to aj na Ukrajine,  môžu sa v dohľadnej dobe na bojisku ukázať ako zbytočné alebo takmer zbytočné a do značnej miery bezmocné. Okrem jadrovej zatiaľ.

Zároveň sa takéto drony samotné budú čoraz viac „demokratizovať“ a budú dostupné nielen pre chudobné štáty (dnes má UAV v prevádzke viac ako sto krajín vrátane tých najchudobnejších), ale aj pre jednotlivé teroristické skupiny. Už na príklade konfliktu na Ukrajine je vidieť, o koľko tam používané UAV zlacneli. Predtým sa cena pohybovala v desiatkach miliónov dolárov (takéto ťažké a dlhé zariadenia sa používajú dodnes), teraz klesla na desiatky tisíc USD, alebo, ak hovoríme o  „komerčných“ dronoch, niekoľko stoviek.

Napríklad iránske „Šahidy“ majú hodnotu 20 000 USD, pokročilejší turecký „Bayraktar“ stojí 5 miliónov dolárov a sadá 6 dronov, 2 kontrolných staníc a 200 kusov munície a doplnkového vybavenia bude stáť 69 miliónov dolárov. Nedávno však aj taká krajina ako Togo s vojenským rozpočtom iba 114 miliónov dolárov  získala dávku „Bayraktar TB2“. Predminulý rok chudobná Etiópia použila rovnaké „Bayraktáry“ a ďalšie bezpilotné lietadlá, ktorým sa podarilo odraziť ofenzívu povstalcov proti hlavnému mestu krajiny, ktorú pozemné sily nedokázali zastaviť.

Vojny robotov?

Niektorí vojenskí analytici sa domnievajú, že príchod technológií a zbraní smeruje k takej úrovni, že prakticky akýkoľvek cieľ, najmä civilný, nebude chránený. A to spôsobí, že vojna bude „nemožná“. Ide tu o vojny vedené proti krajinám a národom v zmysle, na ktorý sme zvyknutí. Vraj vojny sa stanú bitkami medzi armádami robotov.

Takýchto analytikov, autor prehľadu považuje za skutočných romantikov: ľudia určite vymyslia niečo smrtiace, najmä na zničenie civilných nepriateľských cieľov. Čo nikdy neprinieslo rozhodujúci úspech v žiadnej vojne (o ich výsledku sa rozhodovalo na bojisku), ale bojujúce armády a krajiny to nikdy neodmietali a verili (zvyčajne mylne), že tak môžu zlomiť odpor nepriateľa.

Samozrejme, objavenie akejkoľvek novej zbrane okamžite vedie k hľadaniu spôsobov, ako jej čeliť. Tie isté Spojené štáty, ktoré sú po dlhú dobu jedinými lídrami v oblasti UAV, sú teraz motivované k vývoju prostriedkov na boj proti malým bezpilotným lietadlám, na ktoré Kongres vyčlenil takmer 750 miliónov dolárov.  Hovoríme o vývoji pomocou objemových výbuchov vzduchu alebo elektromagnetických impulzov.

Ako na ďalšie možnosti Bovt poukazuje na vysoko energetické laserové zbrane amerického námorníctva, ako aj systémy vyvíjané obrannými dodávateľmi ako Raytheon alebo Lockheed Martin, ktoré využívajú UI na okamžité zameranie a zničenie prilietavajúcich dronov, dokonca aj vo veľkých skupinách, čo by mohlo stačiť na deaktiváciu celého roja dronov. Využitie takejto ochrany však bude veľmi náročné nad mestami, kde sa v modernej dobe odohráva väčšina bitiek.

Guľomety, ktoré sa objavili pred prvou svetovou vojnou, samozrejme nedokázali ju zastaviť, ale prinútili pechotu „zavŕtať sa do zeme“ hlbšie, vykopať zákopy a potom použiť pancierovú ochranu tankov a bojových vozidiel pechoty. Armáda sa prispôsobila novej ťažkej technike a kopaniu zákopov.

Určité riešenie sa nájde aj v boji proti dronom. Nakoniec ich môžete len hacknúť „bojovými hackermi“. A o výsledku budúcich vojen rozhodne to isté, čo určilo výsledok všetkých vojen v histórii – ľudské mozgy. Čím viac ich je a čím „múdrejšia“ armáda, tým je neporaziteľnejšia – zaznamenal autor prehľadu.

Zároveň smutne poznamenáva, že neexistujú také výdobytky mysle, ktoré by ľudia nevyužili na zničenie vlastného druhu. V jeho texte je však cítiť akýsi obdiv k smrtiacej sile nových technológií aj akúsi militaristickú romantiku. Poznám dosť ľudí, ktorí nie sú vôbec krvilační, no napriek tomu obdivujú zbrane ako plody kreativity. Osobne som zástancom názoru, že pravá múdrosť má slúžiť životu, nie smrti.