Vasil Lipitsky

Teraz často počúvame: „Pandemická komisia odporučila…“, „Krízový štáb navrhol…“, „Hlavný hygienik vyriešil…“. A  myslíme si: asi sa všetko deje správne, keď sú do toho zapojené také závažné a odborné orgány… Ale v realite to nie je presne tak…

Ústredný krízový štáb podľa § 4 zákona č. 387/2002 Z. z. analyzuje a vyhodnocuje riziká vzniku krízovej situácie, pripravuje návrhy opatrení na jej riešenie a podklady pre prijímanie rozhodnutí vo vláde atď.

Predsedom štábu je minister vnútra Slovenskej republiky. Spolu s ním, tam sú zahrnutí 12 (!) ministrov – skoro celá vláda. Ostatní sú štátny úradníci – podriadení tých istých ministrov. Nie sú tam žiadni odborníci („Štatút ústredného krízového štábu“, č. 2)!! Vyzerá to tak, že členovia vlády a ich zamestnanci pripravujú návrhy a podklady sami pre seba…

Pandemická komisia vlády Slovenskej republiky podľa jej štatútu (č. 2(1)) je  multirezortný, koordinačný, konzultačný, odborný a poradný orgán vlády, zriadený za účelom navrhovania opatrení v prípade epidemických ohrození. Jej predsedom je minister zdravotníctva

Aj táto zahŕňa až 12 ministrov! V tom „odbornom“ orgáne z 29 členov je 26 úradníkov, iba dvaja sú odborníci – aspoň podľa svojich funkcií, no aj tieto sú vlastne úradníci v zdravotníctve (č. 4 (3)). Opäť si členovia vlády a ich podriadení radia sami.

Hlavný hygienik Slovenskej republiky podľa zákona 355/2007 Z.z. je na čele úradu verejného zdravotníctva. Hlavného hygienika vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva zdravotníctva (č. 5(2)).

Inak povedane, nie je to veľmi vysokopostavená osoba – jeho šéf, ktorý sám tiež nie je Boh vie kto, ho môže ľahko prepustiť. Ako si myslite, urobí ten kroky, nepáčiace sa jeho nadriadeným?

Keď predseda vlády hovorí o niečom, že toto rozhodne hlavný hygienik, to vyzerá rovnako, akoby počas bitky generál povedal: „čo budeme robiť ďalej, nech vyrieši poručík“. Mimochodom: naozaj premiér je oprávnený delegovať svoje právomoci každému úradníkovi? Nič o tom sa mi nepodarilo nájsť v legislatíve…

Vyzerá to tak, že členovia vlády sa najprv stretnú ako pandemická komisia a poradia si opatrenia, potom – ako krízový štáb – pre seba pripravia zodpovedajúci návrh, a konečne, už ako vláda, ho schvália. Stále to budú vo väčšine tí istí ľudia, medzi ktorými nie sú takmer žiadni špecialisti. A na konci hlavný hygienik oboznámi verejnosť s prijatými rozhodnutiami.

Načo je tento výkon potrebný? Naozaj preto, aby vytvorili ilúziu starostlivej a odbornej prípravy vládnych uznesení a rozptýlili zodpovednosť za ich dôsledky? Aby sa negatívne emócie spoluobčanov nesústredili iba na vládu? Keď môžete ponúknuť iné vysvetlenie, rád si ho vypočujem…

Ruský básnik Ivan Krylov (Ива́н Андре́евич Крыло́в; 1769.-1844.) napísal bájku „Kvarteto“, ktorej hrdinovia – opica, osol, kozol a medveď – sa chceli byť hudobníkmi. Začali hrať, ale vytvorili len kakofóniu. Vyriešili, že to bolo spôsobené tým, že sedeli nesprávne. Sadli si inak, no krajšie sa to nestalo. Opäť vymenili miesta – zase hudba sa nezlepšila. V závere sa autor zaoberá im so slovami: „Vy, jakkoli se rozsadíte, v tom nic kalého nespravíte“ (Bajky Ivana Krylova. Praha, 1886.). Ten zaver sa úplne hodí aj k vyššie uvedenému prípadu.