Vasil Lipitsky

Celý svet bojuje proti „novému koronavírusu“. Je dôležité, aby politici – generáli tejto bitky – boli zdraví, a nielen fyzicky. V krízových situáciách však psychika trpí predovšetkým. Narastá pravdepodobnosť nebezpečného javu – „mesianizmusu“.

Ten pojem ma pôvod od slova Mesiáš (hebr. משיח‎ – „pomazaný“) – spasiteľ, poslaný Bohom. Tak voláme Ježiša. Boli aj iní, takto sa menujúci. Napríklad, falošný Mesiáš sa objavil v roku 1176. na Morave, ale „jeho klam bol odhalený a on sám bol popravený“ (Štefan Bezák. „Dejiny cirkevné“, 1936.). Potom sme mali prestávku skoro na tisíc rokov. Ale dnes si táto téma zasa získala aktuálnosť.

Pojem „mesianizmus“ má niekoľko významov. V náboženstve je to viera v nadchádzajúci príchod Božieho posla, povolaného potrestať hriešnikov a nastoliť spravodlivosť, pokoj a mier na Zemi.

V politike sa takto obrazne nazýva správanie subjektu (jednotlivca alebo skupiny), ktorý ponúka spoločnosti východisko z ťažkej situácie alebo riešenie vážneho problému. Keď mu ľudia veria a idú za ním, je pre nich v niečom porovnateľný s Mesiášom (hoci nie v náboženskom význame).

Ten pojem sa používa aj v… psychiatrii. Jeden z typov schizofrénie má názov „Delírium (lat. delirium – „šialenstvo“, „blúznenie“) veľkosti a mesianizmu“. Chorý človek si o sebe úprimne myslí, že je spasiteľ, že iba on vie správnu cestu a je schopný zmeniť svet k lepšiemu.

Taký pacient vždy hovorí kategoricky a neznáša námietky, trvá na svojom názore. Keď  mu ostatní ukážu, že sa správa absurdné, myslí si, že mu nerozumejú alebo vedome bránia jeho misii. Nesúhlas považuje ako zločin alebo zradu.

Typickými tu sú aj tzv. „náchylné (nadhodnotené) nápady“ („ideé fixé“) – sústredenosť na jednej myšlienke, ktorú chorá osoba vidí ako jediný nástroj na uskutočnenie svojho cieľa. V komplikovanej situácii nesprávne fungujúce a zmätené vedomie nedokáže zvládnuť komplexný prístup k udalostiam, a preto sa zameriava iba na jedno.

Príčinou podobného stavu sú vrodené alebo získané defekty v mozgu. Ochorenie môže byť aj vyprovokované vonkajšími okolnosťami.

Predstavíme si človeka, ktorý náhodou získal moc nad inými ľuďmi (v demokratickom systéme to nie je zriedkavé). Keď si uvedomí, že mu na to chýbajú vrodené vlastnosti, vzdelanie a výchova, môže byť demotivovaný. Alebo naopak: kompenzujúc vlastnú neschopnosť, sa presvedči, že jeho vysoké postavenie je nielen zaslúžené, ale je aj určené osudom alebo vyššou silou. Tak prekročí jemnú hranicu medzi politickou a psychiatrickou stranou mesianizmusu.

A keď, chráň Boh, sa to stane v období nejakej hroznej krízy, môže sa cítiť byť „pomazaným“, poslaným na záchranu ostatných. No to bude falošný Mesiáš, psycho-politická patológia. Jeho pokazené vedomie neadekvátne odráža realitu, preto nim ponúknutá cesta zvyčajne vedie do priepasti.

História pozná dosť falošných Mesiášov. Niektorí mali aj politické ambície. Nikto z nich nedosiahol to, čo chcel, nikto neskončil svoj život dobré. Je to smutné, pretože v podstate to boli nešťastní postihnutí ľudia.

Avšak také osoby sú nebezpečné pre tých, ktorí od nich závisia. Ich činnosti spôsobili dosť nevinných obetí. Nie vždy vieme rozlišovať choré správanie od zdravého, založeného na vedomostiach a skúsenostiach – na to sú nutní odborníci…

Už dlho sa diskutuje potreba špeciálnej psychologickej expertízy pre uchádzačov o verejné funkcie, vrátane voliteľných. Povinná je, aby človek dostal vodičský preukaz, no riadiť krajinu dovoľujeme komukoľvek aj bez nej. Asi máme veľa politikov, ktorí sa obávajú, že neprejdú kontrolu duševného zdravia, a preto odmietajú túto možnosť. Je to nepríjemný náznak pre spoločnosť.

Upozornenie: prosím vážené publikum aby vnímalo tento text len ako abstraktne-teoretický. Autor nemal cieľ diagnostikovať konkrétne osobnosti a nezodpovedá za analógie a asociácie, ktoré môžu napadnúť niektorých čitateľov.