Vasil Lipitsky

Jeden mudrc povedal: „Minulosť je rovnako nepredvídateľná ako budúcnosť“. Naozaj často meníme pohlaď na dejiny – v súvislosti s aktuálnymi udalosťami. Preto históriu volajú aj „sluha politiky“ (pozeraj: https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/468681/pravda-a-historia.html).

Od strednej školy som si bol istý, že kedysi 300 Sparťanov zastavilo ázijskú inváziu do Európy a Gaius Iulius Caesar (100. – 44. pred Kr.), porazivší barbarov, vydláždil tam cestu grécko-rímskej civilizácii.

Za posledné roky sa tento známy obraz zázračne zmenil. Teraz sa môžeme ľahko dozvedieť, že napoly divokí grécki pastieri zničili pokročilú perzskú kultúru a drzí a nevzdelaní Rimania zbúrali rozvitú civilizáciu najpočetnejších vtedajších Európanov – Keltov. O tomto sú už napísané monografie aj nakrútené filmy (napríklad: „The Celts: Blood, Iron and Sacrifice“. BBC, 2015 – https://www.imdb.com/title/tt5210030/).

Hm, hm… Caesar aspoň vytvoril knihu „Zápisky o vojne v Galii“ („Commentarii de Bello Gallico“), ktorú považujú za prvý bestseller. Zobuďte ma v noci, a hneď ju preciťujem: „Gallia est omnis diviza in partes tres…“ („Celá Galia je rozdelená na tri časti…“ – prvá veta jeho diela).

Ale nemôžem si spomenúť na žiadnu keltskú knihu o tých udalostiach. No prepáčte, ten „vysoko kultúrny“ národ vtedy mal problém s písaním. Ich vlastné abecedy vznikli až päťsto rokov po Caesarovi. V jeho dobe „ušľachtilí“ Kelti sa bavili, obetujúc svojich spolukmeňovcov bohom, čo, neviem prečo, sa nepáčilo „zlým“ Rimanom…

Ako vznikol ten nový pohlaď na príbeh? Na konci 20. – začiatku 21. st. vo vzdelaných vrstvách národov, ktorých kultúra pochádza z grécko-rímskych koreňov, vypukol komplex viny pred tými, kto boli porazení ich vzdialenými predkami. Myslím si, že zlomovým bodom sa stal kolaps koloniálneho systému. Vtedy boli tvorené nové nezávislé (a väčšinou chudobné) krajiny, vládnuce kruhy ktorých okamžite začali obviňovať bývalých kolonialistov zo všetkých vlastných problémov.

Určite mali v niečom pravdu. Ale pritom mlčali, že dostali od nenávidených utláčateľov školy a nemocnice, cesty a letiska, vedu a techniku, prístup k svetovej kultúre. Až do dnes sú vo svete miesta, kam nedosiahla európska civilizácia – ako Amazónia, Nová Guinea atď. Až do dnes tam tuzemci žijú v kamenej dobe…

Moderný prístup k tomu je taký: sú šťastný, je to ich prirodzený stav, nesmieme ich rušiť. Asi mali nechať v podobnom stave väčšiu časť Zemeguli? Nevyzerá že takto si predstavujú šťastie obyvatelia Afriky a Ázie. Inak na čo by sa stovky tisíc z nich snažili s rizikom o život dostať sa do Európy alebo do USA.

Avšak komplex viny existuje a sa rozšíril aj na minulosť. Dnes ho zneužívajú niektoré skupiny z tých národov, ktorým sa ešte nepodarilo nájsť dôstojné miesto v súčasnom svete. Teraz účastníci amerického hnutia „Black lives matter“ („Čierne životy sú dôležite“) vyžaduje reparácie za celé obdobia otroctva, trpeného ich predkami. A aspoň časť establišmentu a intelektuáli to závažne diskutujú (pozeraj o tom: https://program2.blog.pravda.sk/2020/08/01/co-sa-stane-po-vitazstve-nad-rasizmom/).

Je to inšpirujúci nápad! Prečo by potomkovia Keltov nepožiadali reparácie od Talianov, predkovia ktorých prijali do otroctva desaťtisíce vtedajších Európanov? Prečo by Iránci nemali žiadať od Grékov a Macedóncov kompenzácie za rozruch, urobený Alexandrom Veľkým, ako aj za zotročenie davu ľudí? A skoro všetky národy Strednej, Južnej a Východnej Európy majú právo to chcieť od Mongolov a Turkov…

Nie je som podporovateľom otroctva a rasizmu. No som za to, aby sa vystavil žiadateľom reparácií účet za dopravu ich predkov z Afriky do Ameriky na otrokárskych luxusných výletných lodiach, za ich ubytovanie v pohodlných chatkách v rekreačných oblastiach pri plantážach, za výučbu angličtiny od skúsených supervízorov a, konečne, za občiansku vojnu v USA, ktorá im dala slobodu…

Áno, je to úplne absurdné. Ale nie viac, ako reparácie za udalosti spred stáročí. Ale nie viac ako komplex viny pred Keltami alebo Peržanmi. Keď to nepochopíme, čaká nás veľmi zaujímavé obdobie. Niet divu, že Číňania prajú svojim nepriateľom žiť v zaujímavých časoch.