Založ si blog

Boľševizmus navždy

Jeden z čitateľov môjho predchádzajúceho textu (https://program2.blog.pravda.sk/2020/07/11/bolsevicke-napady-liberalnej-vlady/) sa ma opýtal: čo mám na mysli, keď hovorím o boľševizme? Asi to naozaj treba vysvetliť.

Prvý význam tohto pojmu – určitá etapa histórie Komunistickej strany ZSSR. Starší ľudia asi veľa krát počuli, ako Vladimír Lenin (Владимир Ильич Ульянов-Ленин, 1870.-1924) a jeho priaznivci v roku 1903., na 2. kongrese Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany (Российская социал-демократическая рабочая партия – РСДРП,), z ktorej nakoniec vyrástla KSSZ, si zabezpečili väčšinu a zvíťazili nad súpermi. Od tejto chvíle ich nazývali „boľševici“ („большевики“ – od rus. больше –„viac“), čo znamená: „tí, ktorých je viac“, alebo „patriaci k väčšine“ -„väčšinarí“.

Tento výklad nie je úplne presný. Ako skoro všade vo vtedajšej Európe, sa ruskí sociálni demokrati vnútorne delili na dve krídla – radikálnych revolucionárov a reformistov. Medzi 43 delegátov bolo trošku viac reformistov, preto pri hlasovaniach tí vykonávali svoje stanoviská. Na konci snemu niekoľko delegátov odišlo. Teraz sa už trošku viac stalo revolucionárov, ktorí, vďaka tomu, dostali majoritu v riadiacich orgánoch strany.

Bola to náhoda, ale radikáli ju využili a privlastnili si názov „boľševici“, hoci aj neskoršie často boli menšinou. Ako sa hovorí dnes, bol to úspešný PR. Táto definícia vytvárala pocit sily. Aj tí občania, ktorý nič nevedeli o tej strane a ani nepoznali jej správny názov, uverili, že je veľmi vplyvná. Slávny básnik Vladimír Majakovskij (Владимир Владимирович Маяковский, 1893.-1930.) odrazil ten dojem tak: „sú za prostý ľud nejaký „boľšaky“ – u-u-u! Sila!“ („есть за мужиков какие-то «большаки» — у-у-у! Сила!“), – „Správná věc!“, 1972., («Хорошо!», 1927.).

V roku 1912. frakcia boľševikov v RSDRS sa de facto transformovala na samostatnú organizáciu a už nemala potrebu zdôrazňovať svoj rozdiel od ostatných. Ale zachránila malú „béčku“ (б) v zátvorkách, čo znamenalo „boľševici“, v oficiálnom názve strany až do roku 1952., keď táto bola premenovaná na KSSZ.

Neočakávane je ťažké hodnotenie ideovej špecifiky boľševizmu. Áno, bola to marxistická strana – ale existovali aj iní, súdržnejší marxisti. Boli v nej radikálny revolucionári – ale ďaleko nie najradikálnejší v Rusku. Mala seriózne teoretické základy – ale konala napriek nim (https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/468218/oktober-1917-teoria-a-zivot.html). Často menila ciele, priority a postoje. Skoro jedno, čo bolo trvalé – zameranie na radikálne, revolučné metódy a na zaistenie a udržanie moci za každú cenu.

To vedie k novému čítaniu starého konceptu: boľševizmus ako politická prax. V demokraciách strany, aby vládli, potrebujú vyhrať majoritu vo voľbách, v parlamente alebo iných zastupiteľstvách. Pre niektorých z nich je to len spôsob  implementovať svoje programy. No pre súčasných boľševikov je to samostatný účel: získaj si väčšinu a rob, čo chceš.

Moderní väčšinarí už nemusia byť ani marxisti, ani komunisti, ani revolucionári. Tu sú politici, ktorí sa chcú dostať do vlády pre svoje ciele. Ich predvolebné programy, sľuby, slogany atď. sú iba na to, aby prilákali voličov. Keď sa to podarí, okamžite zabudnú na svoje vyhlásenia a sústredia sa na iné problémy.

Absolútne víťazstvo vo voľbách je ťažko dosiahnuteľné. Obyčajne aj úspešným stranám sa darí len relatívna majorita. Na získanie moci slúžia koalície. Raz už som konštatoval, že sú spôsobom ako oklamať voličov (https://program2.blog.pravda.sk/2019/12/14/o-koaliciach-a-koaliciach/). Sú, však, aj testom na boľševizmus: ak je cieľom strany moc sama o sebe, pôjde do koalície s kýmkoľvek aj na úkor vlastných hodnôt a zásad.

Z toho vyplýva ďalší znak boľševizmu – absencia stálych pevných princípov. Cenia si iba silu; na všetkom ostatnom záleží menej. Spolu s tendenciou k radikálnym a slabo váženým rozhodnutiam, to vytvára vysoko výbušnú zmes.

V tomto zmysle môžem oceňovať terajšiu vládu ako veľmi podozrivú na boľševizmus. Aspoň niektoré z jej akcií a nápadov jasne zodpovedajú vyššie uvedeným kritériám.

Keď chápeme boľševizmus nielen ako jav z minulosti, ale aj ako aktuálnu politickú prax, je jasné, že bude s nami ešte dlho, pravdepodobne – navždy.

Winter Is Coming, alebo Koniec gretinizmu

02.03.2021

Počas posledných pár týždňov zároveň niekoľko odborníkov – klimatológov prednieslo senzačné vyhlásenia. Najskôr ruskí experti uviedli, že si všimli jasné známky prístupu ďalšej malej doby ľadovej (https://ria.ru/20210223/period-1598690538.html). Potom to nemeckí vedci zdôvodnili: zaznamenali rekordné spomalenie Golfského prúdu, ktoré je typické pre doby [...]

Pandémia vládnej demencie

17.02.2021

Keď niekto stále opakuje to isté a čaká na iné výsledky – to je typický symptóm šialenstva. Údajne niečo podobne povedal Albert Einstein. Ak mal pravdu, svet je ohrozený pandémiou vládnej demencie. Všade vidíme, ako vlády rôznych krajín opätujú reštriktívne opatrenia, očakávajúc, že to tak zvládnu s COVID-19. Ešte nikomu sa to nepodarilo. No znova a znova [...]

Masové protesty a policajné násilie

10.02.2021

Téma utláčania protestov a štátneho (policajného) násilia sa príležitostne aktualizuje v súvislosti s udalosťami v rôznych krajinách. Konfrontácie medzi občanmi a orgánmi v poslednej dobe prebiehali vo viacerých štátoch EU, v Rusku, v USA atď., a v Bielorusku trvajú už niekoľko mesiacov po sebe. Preto ten problém stále je v centre verejnej pozornosti. Vývoj [...]

Charkov

"Vymeníme Slovensko za Krym". Vandali posprejovali slovenský konzulát v Charkove

05.03.2021 10:31, aktualizované: 11:06

Nápis bol odkazom na výrok premiéra Matoviča o výmene Zakarpatskej Ukrajiny za ruskú vakcínu Sputnik V, ktorý na Ukrajine vyvolal pobúrenie.

Covid-19, koronavirus, testovanie, zdravotnictvo,

Počet obetí covidu vzrástol o 105, hospitalizácie po dvoch dňoch stúpli

05.03.2021 10:00

Celkovo už koronavírusu podľahlo na Slovensku 7 665 osôb.

Vatican Pope TED Talk

Pápež František odletel na historickú návštevu Iraku

05.03.2021 09:27

Ide o jeho pápežovu zahraničnú cestu po vyše ročnej prestávke, ktorú si vynútila súčasná pandémia koronavírusu.

Testovanie v Košiciach

Na testy minie štát 140 miliónov. Zaplatilo by to ročnú prevádzku sanitiek

05.03.2021 09:00

Hoci sa pred týždňom odborníci zhodli, že je potrebná nová stratégia testovania, štát ide nakúpiť 35 miliónov testov za takmer 140 miliónov eur.