Založ si blog

Vírus nenávisti

Názov tohto článku som „požičal“ z ruského zdroja (https://echo.msk.ru/blog/kandelaki/2596538-echo/). To, o čom sa tu diskutuje, nie je len slovenský jav. Ale počas nedávnych volieb sa preukázal zvlášť.

Evelin Hallová (Evelyn Beatrice Hall, 1868 – 1956) – anglistka spisovateľka, biografka Voltaira (Voltaire, François-Marie Arouet, 1694 – 1778), preformulovala jeho slová a vytvorila vetu, považovanú za kvintesenciu skutočného demokratického postoja a tolerancie: „Nesúhlasím s tým, čo hovoríte, ale budem brániť až do smrti vaše právo to povedať“ („I disapprove of what you say, but I will defend to the death your right to say it», – „The Friends of Voltaire“, 1906).

Bohužiaľ, rešpektovanie cudzích názorov nie je u nás zahrnuté v tradíciách nielen politiky, ale aj obyčajnej komunikácie. A určite málokto bude brániť právo iných ľudí vyhlasovať idei, s ktorými sam nesúhlasí. Avšak je úplne reálne sa k tomu aspoň priblížiť.

Kedysi som mal stáž v britskom parlamente. Divil som sa keď videl, ako nezmieriteľní súperi z rôznych strán, ostro sa hádajúc v zasadacej miestnosti, potom spolu išli do pubu alebo do klubu a tam sa smiali a rozprávali úplne priateľsky. Ich sociálne role sú absolútne rozdelené: politická je len pre zasadnutia a mítingy, za rámcami toho platí ľudská, rodinná, kamarátska úloha. Konkurencia a ideologické nezhody vôbec neznamenajú osobnú nechuť.

Určitý čas ako americký veľvyslanec v Moskve pôsobil Robert Strauss (Robert (Bob) Schwarz Strauss, 1918. – 2014.). Bol osobný priateľ prezidenta Georga Busha (George Herbert Walker Bush, 1924. – 2018.), ale patril do inej politickej strany – demokratickej. Ako predseda jej riadiaceho orgánu (Democratic National Committee), na voľbách tvrdo bojoval proti republikánom, ku ktorým patril Bush. Raz mi povedal: „Keď v mojej prítomnosti chvália Busha, vravím: „Je to môj najlepší priateľ!“. Keď ho kritizujú, hovorím: „Nikdy som za neho nehlasoval!“ Aj prvé, aj druhé je čistá pravda!“.

Tieto príklady uvádzam, aby som ukázal, že politika nemusí nevyhnutne oddeľovať ľudí a vytvárať medzi nimi vzájomnú zlobu. Sama o sebe nevyžaduje nezmieriteľnosť a agresiu. U nás však je to inak. Naša spoločnosť je infikovaná nenávisťou ako vírusom, proti ktorému nemáme lieky.

Venoval som neveľký psychohistorický výskum intolerancii (lat. Intolerans – neznášanlivosť), jej prírode, druhom a vlastnostiam. (https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/522092/intolerancia-psychohistoricke-poznamky.html). Nebudem to všetko opakovať, iba sa sústredím na hlavné body.

Intolerancia (neznášanlivosť) v sociume – odmietnutie osobnosťou (alebo skupinou) znášať cudzie vlastnosti a (alebo) názory. Ako attitude (predispozícia, psycho-nervová pripravenosť subjektu k určitému chovaniu), je efektívnym faktorom motivácie a správania.

Intoleranciu často chápu ako chýbajúcu trpezlivosť. Ale v podstate to je primárny stav osobnosti, dostávame ju rovno od prírody. Všetky živé bytosti inštinktívne prejavujú neznášanlivosť voči konkurentom vo vnútri alebo mimo svojho vlastného druhu. V procese evolúcie to asi prinášalo výhody.

Opačný jav, tolerancia, je produktom socializácie. V procese sociálnej adaptácie osobnosť získava zručnosť znášať objekty svojej intolerancie, keď to je pre ňu rentabilné (napr. tzv. „tovarový vzťah“ – pozeraj o tom: Vladimír a Božena Seilerový. „Tolerancia a intolerancia v biosocialnej determinácii“, 2004.).

Začiatkom 30. rokov 20. st. americký sociológ Richard LaPier (Richard Tracy LaPiere, 1899. – 1986.) skúmal rasovú a nacionálnu intoleranciu v USA. Podarilo sa mu dokázať že attitudy vo väčšine prípadov sa priamo nerealizujú v správaní. V tomto prípade hotelieri, ktorí podľa ich postojov neznášali Číňanov a dopredu odmietali ich objednávky na umiestnenie vo svojich zariadeniach, boli ochotný ich ubytovať a privítať, keď osobne prišli do hotela (Richard T. LaPiere. „Attitudes vs. Actions“. „Social Forces“, 13(2), 1934).

Obchodné záujmy alebo dokonca zvyk slušnej reakcie pri priamom kontakte sú účinnejšie ako abstraktná intolerancia – bol to dôležitý objav, vysvetľujúci že postoje a hodnoty majú svoju hierarchiu. Praktické záujmy sú v priorite. To je základ života spoločnosti, kde úplne rôzni ľudia sú schopní spolupráce a koexistencie, založenej na zhodujúcich záujmoch.

A tak, tolerancia je civilizačný fenomén, ktorí je v podstate len umenie alebo zvyk sa udržať od prejavov neznášanlivosti. Spoločnosť má obyčajné záujem rozširovať takýto zvyk aby zabezpečila stabilitu a pokoj.

Príklady, uvedené na začiatku tohto článku, sa týkajú rozvinutých demokracií, existujúcich už stovky rokov. Mali čas aby pochopili že neznášanlivosť v spoločnosti nie je rentabilná, že jej prejavy sú deštruktívne. Potrebujeme na to čas aj my.

Teraz je ťažké uveriť že sa niečo môže zmeniť aj tu. Minulé voľby sa vyznačovali úplnou vzájomnou neznášanlivosťou. Takmer všetci ich účastníci používali jednu technológiu – vzbudzovali hnev voličov na svojich súperov, šírili vírus nenávisti. A naopak, tých pár strán a politikov, ktorí sa zdržali účasti hádzaní bahna na svojich konkurentov, nepritiahli sympatie elektoratu. Trpezlivosť sa ukázala nevýhodnou, intolerancia potvrdila svoju efektivitu a zvíťazila.

Ale pozor. Hlasovať prišli 65,81 % všetkých zaregistrovaných voličov. Strany, dostavivšie sa do parlamentu, podporili 71.52 % z nich. To znamená že len 47.07 % dospelých Slovákov si vybrali toto zloženie parlamentu, ktorý kvôli tomu nevyjadruje záujmy väčšiny obyvateľstva. Je to smutné, no sme na to už zvyknutí. Reprezentatívna demokracia sa definuje ako moc väčšiny, ale v živote je skoro vždy moc menšiny.

V kontexte diskutovaného problému je dôležitejšie že majorita spoluobčanov asi nie je infikovaná vírusom nenávisti. Už veľká časť verejnosti reaguje úplne podľa Shakespeara (William Shakespeare, 1564.-1616.): „Nech mor porazí oba vaše rody!“ („A Plague on Both Your Houses!“ – „Romeo and Juliet“, Act 3., Scene 1.), vyjadrujúc mrzutosť z nezmyselných svárov. To vedie k nádeji že si časom vybudujeme imunitu proti tejto nebezpečnej chorobe a staneme sa tolerantnejšími.

Keď si budeme istý že intolerancia nám nevyhovuje, že vždy bude odcudzená verejnosťou a nám blízkymi ľuďmi, že dostaneme z toho len problémy – myslím si že sa s ňou stretneme oveľa menej.

Winter Is Coming, alebo Koniec gretinizmu

02.03.2021

Počas posledných pár týždňov zároveň niekoľko odborníkov – klimatológov prednieslo senzačné vyhlásenia. Najskôr ruskí experti uviedli, že si všimli jasné známky prístupu ďalšej malej doby ľadovej (https://ria.ru/20210223/period-1598690538.html). Potom to nemeckí vedci zdôvodnili: zaznamenali rekordné spomalenie Golfského prúdu, ktoré je typické pre doby [...]

Pandémia vládnej demencie

17.02.2021

Keď niekto stále opakuje to isté a čaká na iné výsledky – to je typický symptóm šialenstva. Údajne niečo podobne povedal Albert Einstein. Ak mal pravdu, svet je ohrozený pandémiou vládnej demencie. Všade vidíme, ako vlády rôznych krajín opätujú reštriktívne opatrenia, očakávajúc, že to tak zvládnu s COVID-19. Ešte nikomu sa to nepodarilo. No znova a znova [...]

Masové protesty a policajné násilie

10.02.2021

Téma utláčania protestov a štátneho (policajného) násilia sa príležitostne aktualizuje v súvislosti s udalosťami v rôznych krajinách. Konfrontácie medzi občanmi a orgánmi v poslednej dobe prebiehali vo viacerých štátoch EU, v Rusku, v USA atď., a v Bielorusku trvajú už niekoľko mesiacov po sebe. Preto ten problém stále je v centre verejnej pozornosti. Vývoj [...]

Charkov

"Vymeníme Slovensko za Krym". Vandali posprejovali slovenský konzulát v Charkove

05.03.2021 10:31, aktualizované: 11:06

Nápis bol odkazom na výrok premiéra Matoviča o výmene Zakarpatskej Ukrajiny za ruskú vakcínu Sputnik V, ktorý na Ukrajine vyvolal pobúrenie.

Covid-19, koronavirus, testovanie, zdravotnictvo,

Počet obetí covidu vzrástol o 105, hospitalizácie po dvoch dňoch stúpli

05.03.2021 10:00

Celkovo už koronavírusu podľahlo na Slovensku 7 665 osôb.

Vatican Pope TED Talk

Pápež František odletel na historickú návštevu Iraku

05.03.2021 09:27

Ide o jeho pápežovu zahraničnú cestu po vyše ročnej prestávke, ktorú si vynútila súčasná pandémia koronavírusu.

Testovanie v Košiciach

Na testy minie štát 140 miliónov. Zaplatilo by to ročnú prevádzku sanitiek

05.03.2021 09:00

Hoci sa pred týždňom odborníci zhodli, že je potrebná nová stratégia testovania, štát ide nakúpiť 35 miliónov testov za takmer 140 miliónov eur.