Vasil Lipitsky

Nadchádzajúce parlamentné voľby majú prinajmenšom jeden významný rozdiel od predchádzajúcich – budú sa konať na pozadí súdneho supermegaprocesu s neslávnym biznismenom a jeho údajnými spolupáchateľmi.

Vážim si zákon, v zmysle ktorého kým nie sú odsúdení, nemáme právo ich vyhlasovať za vinných, a preto nechcem nikoho aj menovať. Určite nepoznám detaily vyšetrovania a nemôžem hodnotiť presvedčivosť dôkazov, ktoré sú k dispozícii prokurátorom. Vidím však že len málo ľudí sa o tieto úvahy stará. V médiách už je všetko vyriešené, ani nepotrebujeme čakať na výsledky súdneho sporu a rozsudok.

Obvineného podnikateľa už vyhlásili nielen za vinného, ale aj za tak toxického, že dokonca telefonát s ním, nehovoriac o stretnutí, môže komukoľvek pokaziť reputáciu (ani čínsky vírus nie je taký infekčný). Fantastické rýchli „umelci“ stihli napísať knihu a nakrútiť film, odhaľujúci jeho čiernu dušu a početné zločiny. Takéto nátlaky na súd sú v rozpore so zákonom a zdravým rozumom a dôvodom na obavy o možnosti objektívnosti a spravodlivosti v tejto kauze.

Už som niečo písal ohľadom toho, čo sa mi zdá nelogickým v tomto triale a v reakciách verejnosti (https://program2.blog.pravda.sk/2019/11/23/threemova-teorema/). Existujú aj iné trápiace okolnosti.

Samozrejme, v centre verejnej pozornosti sú obvinenia vo vraždách a sledovaniach novinárov – ak to prokurátori dokážu, budú to najhoršie zločiny proti ľudskému životu a práva na slobodu prejavu, a ich vinníci si zaslúžia adekvátny trest.

Nemusíme však zabúdať že vyšetrovanie týchto vrážd v prvej etape, pod vplyvom uličných protestov, už utrpelo blamáž, keď bol chytený a zatknutý nejaký Talian, ktorého za pár dni prepustili. Bez žiadneho zmyslu, ako som vtedy zaznamenal, boli nútení odstúpiť vyšší štátni úradníci (https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/478430/pripomienky-o-situacii-okolo-vrazdy-reportera.html). Uličná „justícia“ nie je najspravodlivejšia – a mediálna nie je lepšia.

Pri tom všetkom ekonomická časť procesu je zjavne základná. Prenasledovanie novinárov asi nebolo samoúčelné – malo zmysel len ako pokus sa brániť proti odhaleniam informácií, tykajúcich sa podozrivých biznisov.

Tu vidím problém. V tej časti procesu zrejme nič nie je také vážne, aby uvedený obchodník potreboval prijať extrémne opatrenia. Aj keby napísali novinári niečo o jeho nelegálnych aktivitách – čo by sa stalo? Skoro denne čítame rôzne senzačné odhalenia, no vo väčšine prípadov novinárske vyšetrovania neprinášajú konkrétne výsledky. Určite sú menej rizikové pre ich objekty, ako účasť vo vražde. Je tu tzv. „dôvodná pochybnosť“, ktorú by mal súd vziať do úvahy…

Ďalšia otázka: kto konkrétne utrpel od ekonomických zločinov obvineného podnikateľa? Nikde nenájdem jasnú odpoveď. Nevidíme ani plačúce vdovy a siroty, ani starcov, strativších posledné úspory, ani rodiny, ktoré zostali bez strechy nad hlavou. Kde sú obete? Keby existovali, média by nám ich už predstavili.

Z uverejnených informácií vyplýva že utrpeli tzv. právnické osoby. Avšak tiež nebolo povedané že aspoň niektorí z nich kvôli tomu skrachovali a prepustili zamestnancov. Vlastne je to mimo spoločenských záujmov. Ak nejaká budova bude prevedená z jedného súkromného vlastníka do iného – prečo by to malo obťažovať ešte niekoho, ako oni sami? Takéto prípady mali by sa posudzovať podľa občianskeho práva. Keď firma dokáže podvod od svojich obchodných partnerov, môže cez súd získať späť svoje straty aj kompenzácie ušlého zisku a morálnej ujmy.

Údajne použil falošné zmenky. To by bol naozaj trestný čin, no až doteraz nie je istota, či to tak bolo, a hlavná vec je že kvôli tomu tiež nič sa nestalo. V niektorých epizódach asi ide o majetky, v ktorých aspoň časť patrí štátu. Na to každý štát reaguje vážne. Ale nič nebolo počuť o tom že, kvôli zločinom, sa neuskutočnili nejaké štátne programy a návrhy, že úradníci nedostali mzdy a armáda si kúpila menej stíhačiek, ako to bolo naplánované.

Tak čo: veľké peniaze boli ukradnuté, no pri tom nikomu nič neubudlo? Je to naozaj možné? Doteraz k tomu dochádzalo iba v rozprávkach. Súdime čarodejníka? Dúfam že existuje aj materialistické objasnenie. Celkom je divné že sa môže uskutočniť ekonomický zločin bez obetí a strát. Súd by mal to dobré vysvetliť.

Hlavné je že tieto podozrivé akcie v podstate vôbec nevyzerajú ako „aféra storočia“. Sú to len nepriehľadné, ale úplne tuctové operácie. Enormné triky kedysi volali „Panamami“ (podľa hromadnej krádeže počas výstavby Panamského prieplavu). Tu nemáme žiaden medzioceánský prieplav – maximálne potôčik, žiadnu „Panamu“ – maximálne špinavú fintu.

Vôbec neobhajujem kontroverzného obchodníka – na to sú advokáti. Keď je naozaj spojený s vraždami a sledovaniami, musí za to pykať. Verím že súd napriek tlaku rozhodne spravodlivo.

Tak prečo túto dosť banálnu kauzu média nafúkavajú ako mydlovú bublinu a zobrazujú ako vesmírnu kalamitu? Obavám sa že je celý trial iba časťou predvolebnej kampani.

Konkurenti podnikateľa využívajú tento prípad nielen na to, aby sa ho zbavili, ale aby aj priviedli svojich lobistov do parlamentu a vlády. Preto sa snažia cez média znázorniť zlovestnú sieť korupcie a zločinu, domnele spojenú so súčasnou vládou. Asi si myslia že, keď bude skompromitovaná, toto pobudí voličov podporovať jej súperov. Nato vytvárajú ilúziu obrovského podvodu, tykajúceho sa všetkých a každého.

Avšak v realite účinky budú iné. Verejnosť stráca dôveru nielen ku konkrétnym stranám a politikám, ale celkom ku politickému systému. Kolega-bloger Cudzinec veľmi emocionálne vyjadril typickú reakciu na situáciu, uvedenú v médiách: obeťou je celý národ a nemôžeme veriť už nikomu (https://cudzinec.blog.pravda.sk/2020/02/03/obetou-je-narod/).

Nebudem silno prekvapený keď sa na voľbách zúčastní menej ľudí ako na predchádzajúcich. Nevylučujem aj tzv. „protestné hlasovanie“ – v prospech radikálov a marginálov. Viac a viac občanov začínajú chápať že meniť treba nie vládne strany, ale celý systém, nevyhnutne reprodukujúci korupciu (https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/468939/je-mozne-porazit-korupciu.html).

Spomínam si na staré podobenstvo. Milosrdný muž vyhnal muchy z tela nemocného starca. Ale ten mu vynadal: „Tieto muchy sedeli na mne dlho, už sa najedli a mňa málo trápili. Teraz ich nahradia iné, hladné, ktoré ma zase budú silne štípať“.

Toto je dobrá ilustrácia podstaty politických zmien. Konkurenti podozrivého podnikateľa nebudú lepšími ako on, no budú hladnejšími. Kým je možné oklamať voličov nerealizovateľnými sľubmi aby sa dostať k moci a ju využívať v osobný prospech – dovtedy budú ľudia ochotný to robiť…

Predpokladám že po voľbách záujem o vyššie uvedený proces stratí mediálnu podporu a bude rýchlo klesať, a celý trial ticho zomrie alebo sa skončí dosť skromným rozsudkom. Ale myslím si že spoluobčania by už teraz mali odlišovať jeho reálny právny obsah a význam od jeho zneužitia na politické účely.