Vasil Lipitsky

V Rusku sa vyskytujú skutočne tektonické posuny. Kým experti a politici veštili, čo prezident Vladimír Putin (Владимир Владимирович Путин) urobí pred rokom 2024 aby si predĺžil pôsobenie vo funkcii (v zmysle platnej ruskej ústavy už nebude mať právo znovu kandidovať), ten absolútne neočakávane vyhlásil už teraz ústavnú reformu, zmieňujúcu pravidlá politickej hry.

Zemetrasenie vypuklo v rámcoch výročného prezidentského posolstva parlamentu (https://www.1tv.ru/shows/vystupleniya-prezidenta-rossii/poslanie-federalnomu-sobraniyu-2020/poslanie-vladimira-putina-federalnomu-sobraniyu-2020). Obyčajne je to viac slávnostné a protokolové ako pracovné podujatie, na výsledky ktorého verejnosť zabúda už za pár týždňov. Ale tentoraz putinské posolstvo zjavne zanechá stopy v histórii.

Okrem toho, asi pre väčší efekt, Putin v ten istý deň prepustil vládu a vymenoval za jej nového predsedu úradníka, o ktorom málo kto predtým aspoň niečo počul. Je zaujímavé že pritom v posolstve nebola uvedená žiadna kritika vlády, hovorilo sa tam len o dosiahnutom pokroku…

Ďalšie udalosti sa rozvíjali fantasticky rýchlo. Hneď vznikla komisia na vypracovanie návrhov zmien a doplnení ústavy. Ťahala sa až… necelých 5 dni (som sa podieľal na analogickej úlohe v roku 1993. – to trvalo niekoľko mesiacov) – prezidentský prejav odznel 15. januára, 20. januára hotový návrh sa už dostal do Štátnej dumy (snemovňa ruského parlamentu), 23. januára už bol ňou schválený v prvom čítaní. Verejnosť je v šoku a pýta sa: načo a  kam sa ponáhľame?

Analytici sa snažia nájsť odpovede na túto otázku v obsahu prezidentskej reči a ponúknutých novelách ústavy. Medzi nimi je predovšetkým posilnenie odseku o sociálnych zárukách. Toto určite nespôsobí diskusiu, ale nie je urgentné, pretože príslušné garancie už sú stanovené inými zákonmi.

Na rozdiel od toho, myšlienky Putina o politickom systéme okamžite vyvolali vlnu komentárov. Hlavný bod, najviac trápiaci verejnosť – o lehote pôsobenia prezidenta.

Podľa existujúcej ústavy nikto nemôže zastávať tuto pozíciu viac ako dvakrát za sebou. V roku 2008., keď sa skončili dve prvé štvorročné obdobia Putina, bol nútený urobiť „prestávku“ na ďalšie 4 roky, ale potom zase bol zvolený na tento post (vtedy jeho funkčné obdobie bolo zvýšene od 4 až do 6 rokov). Toto bolo odôvodnené tak že to už nie je „za sebou“, a preto môže byť prezidentom ešte dva krát. Nie všetci právnici a občania boli tým nadšený.

Teraz Putin trávi svoje druhé funkčné obdobie a do jeho konca potrebuje vyriešiť, čo má robiť ďalej. V posolstve sa vyjadril: „Viem tiež, že v našej spoločnosti sa diskutuje ústavné ustanovenie, že tá istá osoba by nemala zastávať pozíciu prezidenta Ruskej federácie dlhšie ako dve po sebe nasledujúce obdobia. Nemyslím si, že táto otázka je zásadná, ale s tým súhlasím“ („Знаю также, что в нашем обществе обсуждается конституционное положение о том, что одно и то же лицо не должно занимать должность Президента Российской Федерации более двух сроков подряд. Не считаю, что этот вопрос принципиальный, но согласен с этим“- Tamtiež).        

Keď súhlasil – znamená to že už nepôjde zase kandidovať na prezidentskú pozíciu? Nebudeme sa ponáhľať. Ak tento odsek ústavy aspoň trochu zmení (doložka „po sebe nasledujúce“ už vylúčená z jej návrhu), vznikne nová právnická situácia – v zmysle obnovenej ústavy všetky predchádzajúce obdobia už nebudú brané do úvahy (reset na nulu).

Takýto precedens už bol v Rusku – keď po prijatí ústavy z roku 1993. vtedajšiemu prezidentovi Borisovi Jeľcinovi (Борис Николаевич Ельцин, 1931.- 2007.) počítali jeho funkčné obdobie ako prvé, pritom že už spĺňal túto funkciu aj pred tým, ale na základe starej (predchádzajúcej) ústavy.

Vyzerá to tak že Putin znovu bude mať zákonné právo byť zvolený na dve ďalšie obdobia. Pretože počas „prestávky“ 2008. – 2012. ho tiež považovali za reálnu hlavu štátu, dostane možnosť vládnuť krajine nepretržite 36 rokov.

Nebude to ani svetový, ani národný rekord (cár Ivan „Hrozný“ bol na čele Ruska viac ako 50 rokov). Ale pre porovnanie poviem že Josif Stalin (Иосиф Виссарионович Сталин, Иосиф Джугашвили, gruz. იოსებ ბესარიონის ძესტალინი, 1879.- 1953.) vládol približné 30 rokov, Leonid Brežnev (Леонид Ильич Брежнев, 1906.- 1982.) – iba 18, iní sovietski a ruskí lídri 20. st. ešte menej.           

Nemyslím si že majú pravdu experti, ktorí už vyriešili že Putin pozerá pre seba nejaké iné umiestnenie – napríklad v parlamente. Naozaj, jeho návrh ponúka rozšíriť právomoci komôr parlamentu, aby schvaľovali celú vládu: aj ministrov, aj predsedu. Z toho niektorí pozorovatelia urobili záver, že môže obsadiť post predsedy Štátnej Dumy a určiť odtiaľ zloženie vlády.

Avšak v skutočnosti Putin sám hneď odmietol tento scenár. Povedal: „…naša krajina… nemôže existovať stabilne vo forme parlamentnej republiky. Rusko musí zostať silnou prezidentskou republikou“ („наша страна… не может… существовать стабильно в форме парламентской республики. Россия должна оставаться сильной президентской республикой“, – Tamťiež). Je jasné že  centrom moci určite zostane prezident.

Ďalšie scenáre pre Putina, ktoré našli odborníci, spojene s dvoma štátnymi orgánmi, až do teraz neuvedenými v ústave. Ide o Štátnu a Bezpečnostnú radu. Putin ponúkol konečne ich tam uviesť. Z toho vznikli predpoklady že im chce dať väčšiu autoritu, aby ďalej vládol ako predseda jednej alebo obidvoch z týchto rád.

Teraz členov tých rád však menuje prezident a je tam predsedom z moci úradnej. V dnešnej podobe sú to poradné orgány, zložené z jeho podriadených. Keď by prezidentom bol niekto iný a Putin by si vyhradil predsedníctvo v týchto radách, to znamená že by mal tiež byť niekomu podriadený. Je ťažké tomu uveriť.

Iné novely, ponúknuté Putinom, priamo nesúvisia s jeho osobnou budúcnosťou, ale dobre odrážajú jeho osobné postoje. Napríklad, prezident bude mať právo prepúšťať sudcov Najvyššieho a Ústavného súdu a prokurátorov. Toto vyvolalo obavy že nezávislosť súdneho systému môže byť úplné stratená.

Bude zrušené právo kandidovať na prezidenta občanom, ktorí za predchádzajúcich 25 rokov aspoň koľkoto času bývali v zahraničí alebo mali cudzie občianstvo alebo trvalý pobyt. V rovnakom duchu je Putinov návrh uprednostniť vnútroštátne právo pred medzinárodným. To by znamenalo, že Rusko by mohlo ignorovať rozhodnutia medzinárodných orgánov a súdov, vrátane ustanovení zmlúv, ktoré samo podpísalo.

Zaslúži si pozornosť ešte jedna novela – ohľadom miestnej samosprávy. Putin konštatoval že medzi ňou a správnymi orgánmi, ktoré sú súčasťou jednej vertikály moci, existuje priepasť. Preto ponúkol vytvoriť „ …jednotný systém verejnej moci …“ („…единой системы публичной власти…“- Tamtiež), inak povedané – integrovať samosprávy do štátnej štruktúry.

Podľa platnej ústavy, samosprávy nepatria ku systému štátnej moci. Je to ich prirodzenosť – priamo a bezprostredné vyjadrovať vôľu a záujmy obyvateľstva. Ak to bude zrušene, ľudia stratia možnosť o niečom rozhodovať mimo úradníkov. Experti to považujú za krok späť od občianskej spoločnosti.

Prezident zdôraznil že každý občan bude mať príležitosť vyjadriť svoj postoj k zmenám a doplneniam ústavy. Na tomto základe média náhle vyhlásili že v Rusku sa bude konať referendum. Ale v realite Putin povedal iba na „ …hlasovanie občanov krajiny o celom balíku navrhovaných zmien a doplnení…“ („…голосование граждан страны по всему пакету предложенных поправок…“- Tamtiež). Už sa dalo do povedomia že toto sa uskutoční v apríli tohto roku.

Na rozdiel z referendom, takéto hlasovanie nemá záväznosť a slúži iba na informáciu, ako prieskum verejnej mienky. Okrem toho vyraz „celý balík“ naznačuje že občania nebudú hodnotiť každú zmenu osobitne – dostanú iba možnosť podporiť alebo odmietnuť celý návrh obnovenej ústavy.

Putinovi nepriatelia sú si istý že jeho cieľ je iba predĺženie a posilnenie osobnej moci. Jeho zástancovia tvrdia že robí všetko nie vo vlastný prospech – len aby zabezpečil kontinuitu politiky aj pod budúcimi prezidentmi. No, nezávislé od cieľa novelizácie ústavy, jej obsah nevysvetľuje: prečo Putin zahájil reformu presne teraz, prečo chce urobiť zmeny čo najrýchlejšie?

Naozaj, má ešte 4 roky bežného funkčného obdobia aby všetko dobré premýšľal a pripravil. Odborníci vidia vo formuláciách jeho návrhov stopy poponáhľania a nedbanlivosti, ako by boli urobené na poslednú chvíľu a neprešli poriadnou právnickou expertízou. Prezident sa chová ako by pod časovým tlakom, no nie je jasné, kvôli čomu.

Pozorovatelia vytvárajú rôzne verzie, medzi ktorými je eskalácia boja za Putinove dedičstvo. Mohol pocítiť nebezpečenstvo, spojene s tým že vyšší činitelia krajiny sa zbytočne venujú predpokladom o tom, kto z nich (alebo nie z nich) sa stane jeho následníkom, a intrigám okolo tejto horúcej témy. Preto vyriešil urgentne ukázať všetkým že má situáciu pod kontrolou.

Je aj iná pravdepodobná verzia, podľa ktorej hlavne v tvoriacich sa zmenách je vylúčenie vplyvu medzinárodných orgánov a súdov na Rusko. Presne v apríli (!) tohto roku medzinárodný súd v Haagu začne rokovať kauzu malajzijského lietadla, zostreleného v roku 2014. nad Donbasom. Rusko odmieta svoju zodpovednosť, ale súd môže rozhodnúť aj inak. Putin chce mať už pred tým ústavné dôvody, aby sa brániť úplne predvídateľnému odsudzujúcemu rozsudku.

Je možne si pomyslieť že meniť základný zákon štátu kvôli akémukoľvek súdnemu sporu je úplne zbytočné, je, ako sa hovorí, streľba z dela na vrabce. Ale z hľadiska komplexu národného nadcenenia, dnes dosť typického pre ruského establishmentu, je absolútne neznášanlivé, keď cudzinci ukazujú, čo a ako by malo robiť Rusko.

Keď si pozorne prečítame text zmien v ústave, uvidíme že jeho veľká časť sú opakované zákazy pre ľudí s cudzím (dvojitým) občianstvom alebo s akýmkoľvek právom na život v iných krajinách byť vládnymi úradníkmi a (alebo) byť zvolenými na štátne pozície.

Zdá sa že by stačilo povedať to jeden krát alebo vôbec to zapísať do zákona o štátnej službe (kde, mimochodom, už je podobné obmedzenie) a nepreťažovať ústavu obsedantnými opakovaniami. Ale nie, autor naliehavo vkladá túto formuláciu do každého odseku, aby vylúčil aj najmenšiu možnosť nesprávneho výkladu. Asi ten problém najviac trápi zákonodarcu, vidiaceho v takýchto ľuďoch seriózne ohrozenie pre krajinu.

Majúc na pozadí potrebu obnoviť ústavu aj pre iné ciele, Putin mohol použiť túto príležitosť aby vyriešil všetko do kopy: právo odmietať rozhodnutia medzinárodných orgánov, zákaz prístupu k štátnej službe nedôveryhodným občanom, poslinenie prezidentskej moci a predĺženie svojho funkčného obdobia.

Vidím aj inú možnosť. Pozorovatelia často hodnotia to, čo sa deje v Rusku, s európskeho hľadiska. Nie je to správne. Aby pochopiť ruské udalosti a predvídať ich vývoj, treba pozerať sa na nich zvnútra, v rámci národnej logiky a tradícií. Treba pamätať že Rusko žije medzi Európou a Áziou (https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/484451/eurazia.html) a integruje v sebe elementy rôznych kultúr.

Z toho vyplýva že udalosti v Rusku nie vždy sa dá rozumne vysvetliť z hľadiska karteziánskeho racionalizmu. Čas od času, odhliadajúc od analýzy príčin a dôvodov, musíme uznať že v Rusku sa deje… čo sa deje. Ak to akceptujeme, už nebudeme tak prekvapení neštandardným vývojom situácie a správaním ruských politikov.