Vasil Lipitsky

Bankovníctvo je veľmi dôležitá služba. Ukladáme do bánk peniaze, aby sme ich chránili pred ohrozením a náhodami. Banky používajú naše peniaze, výhodne ich investujú a zarábajú na tom. Teoreticky by malo byť aj v našom záujme. No prakticky to vyzerá inak.

Predstavte si, že ste požičali peniaze priateľovi. Keď prišiel čas vrátiť dlh, povie vám: vrátam ti peniaze, ale musíš mi za to zaplatiť, a tiež za všetko čo som s nimi robil. „A to prečo?“ – budete sa diviť a dostanete odpoveď: to bola pre mňa práca a každá práca má byť platená! Predpokladám, že potom už nebude vašim priateľom…

Ale presne to s nami robia banky. Dostavajú od nás peniaze, zarábajú na nich, a chcú aby sme platili za každú operáciu aj za účet (inak povedané, za to že sme im požičali peniaze) tzv. poplatky. Inými slovami, účtujú nám všetky svoje náklady. Preto už aj EU upozorňuje: bankové poplatky sú niekedy vysoké a nie vždy sú transparentný („…bank fees are sometimes high and not particularly transparent“– https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/banking-and-finance/consumer-finance-and-payments/retail-financial-services/access-bank-accounts_en)

Keď počuť bankárov, bez poplatkov nie sú schopní prežiť. No pozrime si štatistiku: 2018 rok nebol dobrý pre slovenské banky, preto dostali zisk iba… 640 mil. eur (v 2016. – 742 mil. eur). Čisté úrokové výnosy preto sa zvýšili len o 3,7%, zato výnosy z poplatkov stúpli skoro o 12% (!!!) (https://banky.sk/hospodarenie-bank-v-2018-boli-v-zisku-ci-v-strate/).

V USA priemerná domácnosť platí každý rok viac ako 329 dolárov bankových poplatkov (https://www.chimebank.com/no-fees/). Na Slovensku v roku 2017. vynos bankov z poplatkov bol 533 mil. eur. Približný počet domácností – 2 mil. 200 tis. To znamená že priemerná domácnosť uhradila banku ako poplatky ročne 242,3 eur., čo zodpovedá 266 dolárov.

Ak vezmeme do úvahy že priemerná mesačná mzda v USA je na úrovni 3.395 $ v hrubom, a na Slovensku – trikrát menej, vidíme, že finančné zaťaženie domácností, spôsobené bankami, u nás je relatívne vyššie. Preto opýtame sami seba: naozaj chceme obetovať naše blaho pre prosperitu bankárov?

Vidíme že výnosy z poplatkov každý rok tvoria zvyšujúcu sa časť zisku bánk (https://www.finreport.sk/banky-a-poistovne/bankovy-sektor-bol-ziskovy-aj-v-roku-2017-no-ziskovost-klesala/). To znamená: bankári hospodária zlé, ale usilovne kompenzujú ušlý zisk na úkor tých, ktorí im zverili svoje peniaze.

Väčšina ziskov však pochádza z iných zdrojov. Ako si s nami, s majiteľmi peňazí, svoju nemalú výhodu rozdeľujú? Na štandardný účet dostávame úrok menej ako 1 percento (niekde aj 0,01 % !), čo nestačí ani na kompenzáciu poplatkov ani inflácie. Pritom banky poskytujú naše peniaze ako úvery s úrokmi až do 15 % aj viac. Rozdiel mizne v černej diere bankovníctva. Inak povedané, náklady sú iba naše, zisk patrí iba banke!

Nedávno som dostal darček od svojej banky: napísali mi, že môžem ako novoročný bonus jedenkrát (!) vybrať zdarma (!) peniaze z bankomatu inej banky. To, že si môžem zobrať vlastné peniaze, požičané banke – je bonus?! Vyzerá to tak, že bankári úplne stratili predstavu o reálnom svete…

Myslím si že finančné služby, ktoré dostávame od bánk, sú platené už tým že im poskytujem svoje peniaze a dovoľujem s nimi operovať. Nech zarábajú, koľko je možné, ale musia sa spravodlivo podeliť zisk s majiteľmi účtov.

Terajšia chamtivosť bankárov provokuje sociálne napätie. Sme svedkami, ako vo Francúzsku tzv. „Žlté vesty“ vyzvali občanov, aby si vybrali z bánk svoje vklady.

Jeden zo „žltých“ lídrov Maxime Nicolle opakoval myšlienku Érika Cantoná (bývalý známy futbalista a herec): „Dnes revolúcia je možná cez banky: idete do svojej banky a vyberiete si peniaze. Ak by 20 miliónov ľudí stiahlo svoje peniaze, systém sa zrúti. Žiadne zbrane, žiadna krv…“ (“La révolution, aujourd’hui, se fait dans les banques : tu vas à la banque de ton village et tu retires ton argent. Et s’il y avait 20 millions de gens qui retirent leur argent, le système s’écroule… Pas d’armes, pas de sang…“ – https://www.capital.fr/economie-politique/les-gilets-jaunes-appellent-a-retirer-largent-des-banques-est-ce-dangereux-1322443).

Výpočty hovoria, že na to ani netreba milióny ľudí – veľké francúzske banky skolabujú, keď iba 100 tisíc vkladateľov zároveň vyberie v priemere po 3,5 tisíc eur (v najmasovejšej demonštrácii „Žltých viest“ sa zúčastnilo 126 tisíc ľudí). Takáto myšlienka môže vzniknúť aj inde. Hnutie „Žltých viest“ je populárne, a jeho podporovatelia sú skoro všade.

Nemyslím si však, že takýto katastrofický scenár by bol žiaduci pre obyvateľov ktorejkoľvek krajiny. Bankári mali by pochopiť že rastúca nespokojnosť obyvateľstva pravdepodobne povedie k vytvoreniu alternatívneho systému finančných služieb (čo sa vlastne už snažia urobiť tvorcovia kryptomen).

Rastú aj priame protesty proti poplatkom. Napríklad v Indii už existuje hnutie „Žiadne bankové poplatky“ („No bank charges“), ktoré pravidelne organizuje podujatia v rôznych častiach krajiny. Jeho účastníci správne poukazujú na to, že banky, za svoje chyby pri poskytovaní úverov, trestajú… vlastných zákazníkov, ktorých peňazí používajú na pôžičky (http://www.fanindia.net/no-bank-charges/).

Je zaujímavé, že slovenskí politici sa tejto téme vyhýbajú, aj keď k nim môže prilákať veľa voličov. Pravdepodobne sa boja stratiť sponzorov, spojených s bankovým sektorom.

Medzitým by sa zásadné legislatívne obmedzenie alebo možno zákaz bankových poplatkov mohlo stať naliehavou politickou úlohou. Takéto opatrenie by pravdepodobne dostalo širokú podporu obyvateľstva. Uvidíme, či existujú odvážni politici, ktorí sa rozhodnú oponovať bankárom, sa považujúcim za majstrov života.

Čierne diery sú záhadným javom. Jedno vieme presné: už neuvidíme to, čo sa tam udrelo. Zdá sa, že banky chcú urobiť zo svojej činnosti podobné čierne diery, aby nikto nevidel, čo sa v nich deje. Ale môžeme aspoň sa pokúsiť si vrátiť kontrolu nad našimi peniazmi a zbaviť sa nespravodlivých vydierania.