Vasil Lipitsky

Pred niekoľkými dňami moderátor gruzínskeho opozičného televízneho kanála si dovolil špinavé urážky na ruského prezidenta Vladimíra Putina. Hoci gruzínske vedenie a verejnosť tento výčin okamžite odsúdili, začal sa medzinárodný škandál. Ruský parlament (Statná duma) potreboval uvaliť na Gruzínsko hospodárske sankcie. Prokurátor ponúkol deportovať kontroverzného moderátora do Ruska a tam postaviť pred súd.

Ale sám Putin odreagoval inak. Povedal že je proti sankcii, aby neuškodiť gruzínskemu ľudu, a nechce bojovať proti moderátorovi – to by bola pre toho pána zbytočná česť.

V tejto súvislosti som si spomenul na príbeh, ktorý som poznal kým som pôsobil (veľmi dávno) v historickom archíve v Moskve a dával do poriadku súdne záznamy 18-19 st. Jeden z nich urobil na mňa silný dojem.

Jeden chlap (už som zabudol jeho meno, budem ho volať Ivan Petrov) sa opil v krčme a začal robiť zle. Krčmár ho chcel ukľudniť a povedal: „Cisár ťa sleduje!“ – a ukázal na obraz, zavesený na stene (vtedy krčmy patrili štátu a preto tam povinne musel byť obraz cisára).

Ale rozpálený Ivan Petrov sa vôbec neukľudnil. Vykričal: „Pľujem som na cisára!“ – a naozaj napľul na obraz.

Všetci, čo tam boli, rýchlo vytriezveli. Vtedy takýto skutok bol ťažkým zločinom a sa volal „Urážka majestátu“. Chlapa hneď chytili a zatkli, nič dobré ho očividne nečakalo.

Podľa monarchických noriem každý podobný prípad rozhodoval osobne… sám cisár! Vtedy to bol Nikolaj Prvý, ktorého aj súčasníci volali „Palicin“ (Палкин) za drsnú povahu. Hlúpy Ivan mohol dostať akýkoľvek trest – až do smrti.

Nikolaj prečítal správu o zločine a napísal rozhodnutie: „Povedzte Ivanovi Petrovovi že aj ja na neho pľujem“. V tomto bode sa súd skončil.

Prísny cisár bol dosť múdry aby chápať: opitý chlap ho nemôže uraziť, čo by nehovoril a nerobil – sociálny dištanc medzi nimi bol príliš veľký. Keď by sa Nikolaj cítil ublíženým a iní by si to všimli, znížil by sa na úroveň dedinského opilca. To si nemohol dovoliť.

Je dobré že aj Putin zastavil rozvoj škandálu, neurobil z neho štátny problém. Akákoľvek pomsta drzému moderátorovi, nehovoriac o celému Gruzínsku, znamenala by že tato epizóda je pre prezidenta dôležitá a ho podráždila. To tiež si nemusí dovoliť.

Ale neviem sa udržať od pripomienky: televízny kanál, kde znela „urážka majestátu“, pozerať v Rusku sa nedá. Keď by iné média neurobili z toho senzáciu, nikto by aj nevedel čo sa stalo. Niekedy je lepšie mlčať, než hovoriť. Nepotrebujeme aby duchoprázdnosť jednej zle vychovanej osoby ovplyvňovala medzinárodné vzťahy.