Vasil Lipitsky

Sledujúc médiá, mám dojem, že hlavnou udalosťou našej doby je súd s podnikateľom (nebudem ho menovať, aby nikto nemal podozrenie že ho inzerujem – ako sa hovorí, zo všetkých odkazov v médiách je neužitočný iba nekrológ), obvineným z podvodov a vraždy. Už toto je divné samo o sebe. Ale ešte podivnejšie sú mediálne reakcie na niektoré okolnosti tohto procesu.

Skúsme sa na to pozrieť z hľadiska logiky ako odvetvia filozofie a aplikovať jej pojmový aparát (viac metaforické).

Dopredu epizóda od nepamäti. Starogrécky kňaz a filozof Epimenides (Ἐπιμενίδης, asi 2. pol. 7. st. p. Kr. – asi 6. st. p. Kr.) údajne povedal: „Všetci Kréťania sú klamári“ („Κρῆτες, ἀεὶ ψευδεῖς“ – J. Rendel Harris, „Expositor“, Oct. 1906, 305–17; Apr. 1907, 332–37; Apr. 1912, 348–353).). Pritom sám bol Kréťan.

Jeho poslucháči boli zmätení: ak je to pravda, tak aj sám je klamár. No, ak je taký, z toho vyplýva že všetci Kréťania nie sú klamári, najmä autor tvrdenia. A keď povedal pravdu, to znamená že zase je klamár ako jeden s Kréťanov atď. Už viac ako 2500 rokov ľudí z toho bolí hlava.

Túto frázu menujú podľa údajného autora Epimenidesov paradox (παράδοξος) a ho uvádzajú ako príklad problému, ktorý sa nedá vyriešiť v rámci formálnej logiky.

Vrátime sa zo staroveku do súčasnosti, do spomenutého súdneho procesu. Samozrejme ten obžalovaný podnikateľ obvinenia odmieta. Ale určitý novinári a analytici sú si istí že klame a vôbec mu neveria.

Medzitým niekto odhalil jeho tajnú korešpondenciu, pre ktorú používal nejakú „Threemu“ (Boh vie, čo to znamená, asi niečo trojité) – messenger, sľubujúci isté súkromie (https://threema.ch/en/blog/posts/threema-android-fresh-look-and-even-more-privacy). Keď používateľa za to aj platia, tak iba vyhadzujú peniaze preč, pretože do toho „súkromia“ asi vie vliezť každý kto to chce.

Na druhej strane, treba byť veľmi naivným, aby niečo tajomné vyjednávať cez internet, ktorý je dnes úplne transparentný. Je to divné pre človeka, podozrivého z toho že manipuloval celú krajinu.

V tej korešpondencii obvinený pán povedal (zase údajne) dosť zaujímavých vecí na veľa vysokopostavených ľudí, z ktorými domnelo spolupracoval. A títo istí novinári a experti… mu hneď uverili! Až každému slovu!! Inak povedané, vnímali to ako axiómu (ἀξίωμα) – tvrdenie, nevyžadujúce dôkaz. A verejnosť pod mediálnym vplyvom hneď začala odsudzovať a trestať týchto ľudí, ani sa nesnažiac overiť, aké pravdivé sú informácie, obsiahnuté v „Threeme“.

Tak prepáčte, keď je ten pán taký dôveryhodný, mali by sme veriť aj jeho výrokom že nie je vinný a rýchlo ho prepustiť z väzenia. A keď je uznaný klamár, musíme nechať v kľude všetkých, uvedených v „Threeme“, kým nebudú nájdené potvrdenia že urobili aspoň niečo proti zákonu.

Skoro Epimenidesov paradox. Ale tu nejde o hru slov, ide o skutočné udalosti. V tomto prípade máme niečo vyriešiť, aby sme sa vrátili do rámcov rozumného správania. Na to potrebujeme iný prístup.

Logika a matematika používajú pojem „teoréma“ (θεώρημα), čo znamená veta alebo výrok. Na rozdiel od axióm, musia byť dokázané. Slávnu vetu, sformulovanú Pytagorom zo Samosu (Πυθαγόρας ὁ Σάμιος, asi 580 pred Kr. – asi 496 pred Kr.), vie zdôvodniť každý školák. Ale riešenie tzv. Veľkej Fermatovej teorémy, pomenovanej podľa jej autora Pierra Fermat (Pierre de Fermat, 1607 – 1665), vedci hľadali viac ako 300 rokov (Simon Singh, Veľká Fermatova veta, 2000). Až doteraz, aj keď v roku 1994 dôkaz tej vety bol nájdený, existuje celé hnutie tzv. „fermatistov“, venujúcich sa hľadaniu iných jej riešení.

Ľudia sa usilujú spoznať vedeckú pravdu, nešetria na to ani mentálnu energiu, ani čas. Je smutné že sa nesnažíme v rovnakej miere objaviť skutočnosť v tom, čo môže mať vplyv na život spoločnosti a každého občana, že veríme nepreukázaným tvrdeniam z nespoľahlivých zdrojov, vnímame ako axiómu to, čo je iba teoréma.

„Threemova“ veta potrebuje byť dokázanou, aby sme naozaj vedeli posúdiť: kto v krajine hrá akú úlohu a kto je autorom hry. To vyplýva z logiky. Bohužiaľ, niektorí ľudia majú vlastnú logiku, úplne odlišnú od vedeckej.

Táto kauza sa stala zbraňou v politickom boji, majúcom svoje nepríjemné pravidlo: kto nie je s nami, je proti nám. Preto nevidím veľa šancí na jej objektívnu analýzu a poriadne vyšetrenie v terajších podmienkach – na pozadí nadchádzajúcich parlamentských volieb. Ale môžeme si zachovať chladnú hlavu a nepodľahnúť propagande, vedenej mimo aj vedeckej, aj normálnej ľudskej logiky.