Európsky nápad Vladimíra Putina

V auguste 1999. bol Vladimír Putin menovaný ako dočasne vykonávajúci funkcie predsedy ruskej vlády a de facto sa umiestnil na čele krajiny. Riadi už 20 rokov a nie je jasné kedy sa skonči.

Početní slovenskí, ruskí a iní experti sa už vyjadrili k tomuto jubileu. Nebudem ich opakovať a sústredím sa iba na jednu krátku etapu Putinskej doby – keď (dokým) bol naklonený k európskej integrácii Ruska.

Keď sa „komunistický“ systém rozpadal v 90. r. 20. st., Rusom sa zdalo, že konečne dosiahli otvorený svet a stali sa súčasťou rodiny civilizovaných národov. Eufória však netrvala dlho. Ukázalo sa, že Európania a Severoameričania, ktorí dôrazne podporovali demokratické hnutie v ZSSR, sa neponáhľali otvoriť objatia novému Rusku. Na Západe prevládali obavy, že milióny ruských emigrantov zaplavia rozvinuté krajiny a destabilizujú ekonomickú a politickú situáciu.

Nie je jasné, prečo takéto obavy nevznikli v súvislosti s prisťahovalcami z moslimských krajín predtým, ako im Európa otvorila dvere. V skutočnosti, na rozdiel od súčasnej krízy, emigrácia z Ruska nemohla byť taká masívna: pokrýva takmer výlučne kvalifikovaných odborníkov a zabezpečených ľudí, ktorí vytvárajú pracovné miesta a nepotrebujú peniaze európskych daňových poplatníkov.

Kosovská kríza a bombardovania Juhoslávie ozbrojenými silami NATO (tzv. „Operation Allied Force“) v marci – júni 1999., nielen zrušili režim S. Miloševiča, ale aj silno obmedzili proeurópske nálady v Rusku. Na chvíľu sa však vo verejnom vedomí a v štruktúrach moci ešte zachovala ilúzia európskej budúcnosti.

Možnosť požiadať o vstup do EÚ bola široko diskutovaná, a to aj v Kremli, na konci 90. a začiatkom 2000. Vtedy v obklopení prezidenta Borisa Jeľcina (1931. – 2007.) bolo dosť prozápadne orientovaných vplyvných ľudí (niektorí z nich sa zúčastnili aj vo výberu jeho nástupcu).

Na tomto pozadí prišiel nový, relatívne mladý, progresívny líder, akým vtedy vyzeral Putin. Napriek jeho pôvodu z KGB, dostal podporu aj od demokratickej verejnosti. Jeden z jej vtedajších činiteľov Boris Nemcov (o ňom pozeraj: https://www.noveslovo.sk/c/Boris_Nemcov_ako_zrkadlo_ruskej_demokracie) vyhlásil, že je „najvhodnejší zo všetkých kandidátov“ na prezidenta Ruska (https://echo.msk.ru/programs/beseda/11031/).

Mnohí už zabudli, že jednou z prvých ideí Putina bola úloha… dohnať Portugalsko v HDP na obyvateľa. To zaznamenal v decembri 1999 v programovom článku „Rusko na prelome tisícročí“: „Aby sme dosiahli produkciu HDP na obyvateľa na úrovni moderného Portugalska alebo Španielska – krajín, ktoré nie sú lídrami svetového hospodárstva – bude nám to trvať asi 15 rokov s mierou rastu HDP najmenej 8% ročne“ („Россия на рубеже тысячелетий“ – http://www.ng.ru/politics/1999-12-30/4_millenium.html)

Táto téza spôsobila vlnu výsmechu. „Čo to je za ciel pre veľkú krajinu?“ – pýtali sa nielen nacionalisti. Málo kto pochopil zmysel – Portugalsko bolo vtedy najmenej ekonomicky rozvinutou krajinou v EÚ a jej úroveň bola považovaná za vstupenku do Únie. Putin úplne závažne ponúkol stratégiu európskeho smeru pre Rusko.

Bola v tom aj historická paralela. Španielsko a Portugalsko boli v stredoveku superveľmocami, medzi ktorými pápež Alexandr VI v roku 1494. rozdelil celý svet   (tzv. Tordesillaská zmluva; port. Tratado de Tordesilhas; špan. Tratado de Tordesillas). Rusko bolo tiež podobnou mocnosťou, a tiež už strácalo tuto pozíciu.

Je zaujímavé že až do dnes sa diskutuje otázka, či bol naozaj dosiahnutý ciel „dohnať“ Portugalsko. Existujú rôzne spôsoby počítania HDP. Podľa jedného z nich Rusko už prekročilo portugalskú hladinu, podľa iného – rozdiel ešte stúpol v prospech pyrenejskej krajiny…

Ale v reálnych vzťahoch medzi Ruskom a EÚ až do takýchto výpočtov nikdy neprišlo. Už len teoretická možnosť prihlášky Ruska na pripojenie do Únie tam vyvolala ľahkú paniku: už mali bolesť hlavy kvôli Turecku, ktoré sa prihlásilo v 1987. a oficiálne sa stalo kandidátom na vstup iba v 1999., ale, čím viac času plynie, tým tento vstup je menej pravdepodobný. Úplne odlišné tradície a hodnotové systémy spôsobujú vážne problémy vo vzájomnom porozumení (https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/484451/eurazia.html).

Keď Turecko získalo status kandidátskej krajiny na summite EÚ v Helsinkách v 1999., to určite bolo pre Rusko inšpirujúcim príkladom. Rusi sa pýtali: keď to je možné pre nich, prečo aj mi nemôžeme ísť tou cestou? Ukázalo sa, že je uzavretá.

Rusko-európske vzťahy nikdy neboli jednoduché (pozeraj o tom aj: https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/473355/europa-a-rusko.html). Krátky no úprimný nápad Putina havaroval kvôli zrážke s nielen ekonomickými, ale najviac s politickými prekážkami. Okrem toho, neochota európskych krajín vidieť Rusko v ich klube sa pre neho stala urážkou. Odvtedy venoval čoraz väčšiu pozornosť myšlienke „osobitnej“ historickej cesty a misii Ruska.

Idea európskeho smeru Ruska nakoniec zomrela po udalostiach v Osetsku, Kryme a Donbasu, aj po vzájomných sankciách. Nemyslím si že iba Západ môže za takýto priebeh udalostí. Avšak, keď by nápad Putina pred 20 rokmi dostal aspoň nejakú podporu v Európe, terajší svet by vyzeral inak.

Za 20 rokov sa Putin veľa zmenil. Ako nedávno poznamenal jeden z poradcov vtedajšej Administrácie (štátny orgán, zabezpečujúci činnosť prezidenta a monitorujúci výkon jeho rozhodnutí), známy politológ Gleb Pavlovsky, „…už je iný človek… Nevidím ani jediný prejav osoby, ktorú som poznal…“ (https://echo.msk.ru/programs/personalno/2480853-echo/).

Nebude ľahké vrátiť proeurópske nálady do Kremľa. Jedna vec je jasná: aby sa obnovila spolupráca a zblíženie medzi Európou a Ruskom, je potrebné výrazné preukázať Rusom, že ešte môžu mať európsku budúcnosť.

Niekto už chystá zbrane. ..

13.02.2025

V ZSSR koloval vtip: Brežnev dorazil do Tbilisi a privítali ho delostreleckým pozdravom 20 sálv. Starý Gruzínec počul streľbu a spýtal sa vnuka: čo sa deje? Odpovedal: „Brežnev prišiel!“ Dedko sa rozhorčil: netrafili naši pri prvom výstrele? Táto anekdota ma však svoje pozadie. V roku 1969 (ale v Moskve) sa naozaj uskutočnil pokus o atentát na Brežneva. Útočník [...]

Kde na Zemi je napísané: Afrika?

01.02.2025

Nedávno Donald Trump v jednom zo svojich prvých prezidentských dekrétov premenoval Mexický záliv na Gulf of America. Google okamžite zmenil ten názov na svojich mapách, pritom Mexika a ďalších tamojších krajín sa nikto ani nepýtal. To mi pripomenulo rozprávku ruského básnika Korneja Čukovského. Jej hlavná postava – krokodíl – odletel z Petrohradu do svojej [...]

Kde je Fico, tam ma byť víťazstvo!

28.01.2025

Fráza v názve článku nie je konštatovaním, ale len prianím. Bol by som rád, keby to tak bolo, lebo podľa mňa by to bolo v prospech nás všetkých. Aj keď si to mnohí, samozrejme, nikdy nepriznajú… Stretnutie nášho premiéra v Moskve a bezprecedentný tlak, ktorý vyvinul na Kyjev neskôr spolu s maďarským kolegom, priniesli výsledky. Ukrajinský líder sa odrazu stal [...]

vojna na Ukrajine

ONLINE: Ukrajinský útok na lietadlá rozčúlil a znepokojil Kremeľ. Ruské raketové útoky to nezastaví

03.06.2025 06:25

Masívny útok Ukrajincov na lietadlá hlboko v ruskom tyle Kremeľ znepokojil, lebo ukázali zraniteľnosť ruského strategického letectva.

Kim, Putin

Začne sa tretia svetová vojna v Tichomorí? Expert vysvetľuje úlohu Severnej Kórey a Ruska

03.06.2025 06:00

USA a ich spojenci musia rátať s tým, že ak sa do nejakého konfliktu v Tichomorí zapojí Severná Kórea, jeho súčasťou bude tiež Rusko.

Dni mesta, Nova Dubnica, mReportér

Známe hity si spievali všetci spolu, ale nielen to. Akcia na Považí sa niesla vo výbornej atmosfére

03.06.2025 05:00

Zábery, ktoré zachytil mReportér Daniel Imriška.