Vasil Lipitsky

Škandál okolo záverečnej práce pána predsedy NR SR sa ma donútil zopakovať argumenty, ktoré už boli použité v analogickej situácii pred rokom a pol (https://www.noveslovo.sk/c/Podla_zakona_ale_nespravodlivo). Vtedy išlo aspoň o rigoróznom konaní, teraz vôbec o diplomovke. Asi ďalej budeme vyhľadávať „plagiát“ (od lat. plagiare – „kradnúť“) aj v školiacich úlohách…

Vždy ma prekvapovalo nadšenie, s ktorým moji kolegovia na univerzite bojovali proti „plagiátorstva“ v študentských prácach. Doteraz to považujem za nezmysel: načo potrebujeme od žiakov originálne vedecké výskumy? Väčšina z nich toho nie je schopná a najmä ani sa v budúcnosti nemieni venovať vedeckej činnosti. Asi by bolo lepšie ich učiť tomu, čo naozaj budú robiť…

Preto úplne stačí, ak budú vedieť nájsť, systematizovať a vysvetliť potrebnú informáciu. Inak povedané, ak napíšu dobrú kompiláciu (lat. compilatio) – dielo, vznikšie spojením iných (najmä cudzích) diel.

Nie všetci vidia rozdiel medzi kompilátom a plagiátom. Označenie diela za kompiláciu najčastejšie znie ako odsúdenie. Kompilácia však môže byť veľmi užitočná pri výučbe, pripravujúc študentov na vyhľadávanie zdrojov vedomostí, ktoré potrebujú v praxi, a ich použitie na vlastné účely.

Nevidím žiaden problém, keď citujú takéto zdroje bez úvodzoviek – to je dôležité iba pre vedecké práce, kde ide o prioritu a duševné vlastníctvo, čo nie je aktuálne pre výchovnú činnosť. Tak prečo hodnotiť jej výsledky podľa pravidiel úplné inej činnosti – výskumnej?

Diplomové práce podľa mňa takisto nepatria medzi vedecké. Robia sa nie pre prínos poznatkov – len ako záverečné, ako súhrn vedomosti, ktoré žiak dostal v škole. Spravidla reálny samostatný výskum študenti začínajú až na doktorandskom štúdiu.

Nepodarilo sa mi presvedčiť kolegov o zmenu požiadaviek na študentské práce – odkazovali na pravidlá, stanovené zákonom 131/2002 o vysokých školách (§ 62a).  Ale ten zákon je naozaj dosť problematický.

Prenos do vzdelávania noriem vedy a výskumu ho zjavná poškodzuje. Kedysi som napísal: „Proces akreditácie, ktorého cieľom je zaručiť kvalitu vzdelávania, sa opiera o početné formálne požiadavky a ukazovatele, ktoré často nie sú relevantné pre výučbu študentov ako takú. V posledných rokoch štát posunul zameranie ukazovateľov akreditácie na výskum a publikácie. Až do tej miery, že kvalita výučby zostala na okraji“ (https://lipitskiy.blog.sme.sk/c/471301/vysoke-skoly-co-mame-robit.html).

Na Slovensku chýbajú praktické odborníci v mnohých odvetviach. Potreba vo vedcoch je vždy a všade obmedzená, a nie je to činnosť pre každého. Prečo nútime všetky školy a študentov produkovať nejaké „vedecké“ diela a posudzujeme ich výsledky, podľa toho, kde dali úvodzovky?

Je skvelé ak je brilantný vedec dobrým učiteľom. Je super, keď talentovaný pedagóg je aj úspešným výskumníkom. Asi by bolo ešte lepšie, keby bicykloval ako Sagan a spieval ako Gott.

Ale takéto činnosti v základe nie sú rovnaké. Máme výborných učiteľov, informovaných odborníkov, používajúcich moderné metódy výučby a dosahujúcich vynikajúce výsledky. Načo ich nútime okrem toho publikovať nejaké články, aj keď oni nepociťujú túto potrebu?

Takže za jedným prípadom s záverečnou prácou sa ukrýva seriózna chyba štátnej politiky. Považujem obvinenia proti pána predsedy za nezmyselný v podstate, ale vidím, že sú výsledkom zákona, schváleného parlamentom, ktorý je teraz… pod jeho vlastným vedením. Preto dúfam, že to, čo sa stalo, ho podnieti iniciovať revíziu vysokoškolského zákona a dať mu konečne praktickejšie zameranie.