Vasil Lipitsky

V priebehu môjho života, sa mi podarilo, aby som uvidel až niekoľko fantastických filmov, venovaných katastrofálnym epidémiám. Mali veľa spoločného, hoci niektoré boli vytvorené v Hollywoode, iné v Európe a ostatné v Rusku. Napriek tomu, ich scenáre obsahovali veľmi podobné sujety. Ich súhrn vyzerá takto:

Nevedomá nákaza ničí ľudí. Žiadne opatrenia nie sú účinné. Následne vláda rozhodne použiť armádu. Najlepší odborníci sú proti, ale ich, samozrejme, nikto nepočúva.

Vojaci začínajú spĺňať misiu: separovať infikovaných od zdravých. Pritom podľa príkazov konajú tvrdo – rozdeľujú rodiny, berú deti od rodičov… Nakazených už je príliš veľa, pre ich izoláciu stavajú tábory, alebo uzatvárajú celé mestské oblasti…

Izolovaní obyvatelia začínajú robiť nepokoje, niektorí sa skúšajú vymaniť. Vojaci používajú proti nim zbrane. Teraz už nie sú obete iba od nákazy…

Pod nátlakom verejnej mienky vláda odvoláva armádu. No… generáli v tom vidia slabosť civilných politikov a ich neschopnosť radikálne vyriešiť problém. Preto uskutočňujú štátny prevrat aby pokračovali v brutálnom boji proti epidémii.

Ale nákaza preniká aj do armády. Táto už nevládze udržať situáciu pod kontrolou. Keby nebol hrdina (napríklad Bruce Willis), ktorý v poslednej chvíli vytvoril (alebo priniesol) účinný liek (vakcínu), ľudstvo by úplne zaniklo…

Samozrejme to je všetko iba beletria, fantázia. Ale prečo mi to trochu pripomína  dnešnú realitu?

Opýtame sa, načo orgány testujú všetkých na COVID-19? Nie pre to, aby izolovali „pozitívnych“ spoluobčanov? Ak ich bude dosť (predpokladám, že je to 10-20 percent populácie – až do milióna ľudí), dá sa to urobiť bez veľmi tvrdých opatrení? Niekto skutočne verí vo všeobecnú svedomitosť a zodpovednosť? Načo by sa tu potrebovala armáda, keď nie na to, aby v určitom prípade (občianska neposlušnosť, nepokoje, vzbura) bola použitá proti nespokojným?

Obávam sa, že nedávny protest pri úrade vlády bol iba predohrou. Sústredilo sa tam, podľa niektorých zdrojov, nemenej ako 2 tis. ľudí, čo relatívne nie je veľa. Ale polícia už mala problém to zvládnuť. Ak príde 20 tis. obmedzeniami pobúrených obyvateľov, či nenapadne niekoho, aby postavil proti nim armádu?

V tejto súvislosti si pripomínam citát známeho francúzskeho politika Georgesa Clemenceau (1841.-1929.): „Vojna! Je to príliš vážna vec, aby mohla byť zverená vojakom…“ („La guerre! C’est une chose trop grave pour la confier à des militaires“. – Georges Suarez. „Soixante Années d’histoire française: Clemenceau“. 1932.). Asi terajšia pandémia nie je menej dôležitá a určite nie je menej komplikovaná…

Mimochodom: v masových protestoch proti SMERu sa zúčastňovali „slušní občania“. V Bielorusku proti prezidentovi bojujú „demokratické sily“, robiace státisícné procesie a demonštrácie bez žiadnych rúšok a sociálneho odstupu. Ale keď sa to dotklo našej terajšej vlády, tak to už boli výlučne „radikáli“ a „extrémisti“. Hm… ako ich tak rýchlo a jednoznačne identifikovali?

Tu sú len otázky, žiadna konšpirácia… A ešte obava: aby sme si nezopakovali starý a banálny sci-fi scenár, pritom bez Bruca Willisa vo finále. Je čas na úplne  biblický dopyt: Quo vadis? Kam kráčaš, vláda?

Môžete si tiež prečítať moje ďalšie články aj tu: https://lipitskiy.blog.sme.sk/

Aj tu: https://www.noveslovo.sk/search/node/Vasil%20Lipitsky