Založ si blog

Zmeny, čakáme zmeny!

„Zmeny, čakáme zmeny!“ („Перемен, мы ждем перемен!“, češ. „Chci změny!“, – https://www.youtube.com/watch?v=9msmCgJdr24). V roku 1986. sa tak vyjadril sovietsky básnik, filmový herec, spevák, gitarista a skladateľ Viktor Coj (Виктор Робертович Цой, 1962.-1990.). Táto jeho skladba sa stala neoficiálnou hymnou Gorbačevevoj „Prestavby“ („Перестройка“) a ďalších udalostí roku 1991. v ZSSR.

Coj bol neuveriteľne populárny v Rusku, pritom že bol napoly Kórejčan. Po jeho smrti, fanúšikovia vytvorili na jeho počesť v pešej zóne v centre Moskvy pamiatkový múr, ktorý až do dnes je do slova kultovým miestom (https://cs.wikipedia.org/wiki/Viktor_Coj#/media/Soubor:Tsoi_Wall_02.JPG). Podobné múry sú aj v Kyjeve, Minsku a niektorých iných mestách.

Prečo som si ho zapamätal? Teraz, k 30. výročiu smrti Coja, jeho fanúšikovia organizujú početné podujatia. Ale hlavné je to, že jeho slávna „Chci změny!“ zase zaznela na námestiach – tentoraz v protestujúcom Minsku.

Coj mal naozaj reputáciu disidenta (https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/507085-viktor-coj-bol-aj-nas-disident/), pritom že ju sám odmietal. V jednom rozhovore uviedol, že jeho piesne boli často nesprávne interpretované a že sa obvykle vyhýbal politickým zámerom. Povedal, že aj „Chci změny!“, využívaná demokratickým hnutím, s týmto naozaj nemá nič spoločné.

Každý v piesňach počuje to, čo chce počuť. Tak sa to stalo aj v Poľsku, kde dosť lyrická pesnička Agnieszki Osieckej (Agnieszka Osiecka, 1936.-1997.) a Seweryna Krajewskeho (Seweryn Krajewski) „Nie spoczniemy“ (1970.) neočakávane pre jej autorov dostala sociálny a protestný význam, až bola považovaná za manifest mládeže (https://www.youtube.com/watch?v=wvWG6BjBGkY). Poznáme ju aj pod názvom „To se zvládne“ v interpretácii Heleny Vondráčkovej, hoci už naozaj bez žiadnej politiky (https://www.youtube.com/watch?v=itjc705BbkQ).

V niektorých historických okamihoch sa túžba po zmenách stáva neznesiteľnou a cítime ju všade. Ľudia začínajú veriť, že nemôžu žiť ďalej tak, ako predtým. Práve v takých chvíľach dochádza k veľkým sociálnym otrasom a revolúciám.

No keď (ak) dôjde k zmenám, tí, ktorí ich úprimne požadovali, obyčajne uvidia, že sa život vôbec nezlepšil. To je ešte dobré, aby sa nezhoršil. Otrasy sú nákladné pre spoločnosť. Vrátane skutočnosti, že po sebe zanechávajú pocit sklamania a nenaplnené očakávania.

Spomínam si, ako som pri nejakom skorom výročí udalostí z augusta 1991. povedal, že asi by som sa správal inak, keby som vedel, kam to viedlo. Moji súdruhovia vtedy boli šokovaní, nechceli uveriť, že tak myslím. Ťažkosti, spôsobené rozpadom predchádzajúceho sociálneho systému, sa však ukázali také veľké, že som bol nútený premýšľať o zodpovednosti tých, ktorí to iniciovali, najmä o vlastnej.

Bol som poslancom od regiónu, kde takmer všetky podniky pracovali pre obranu. Keď armáda veľanásobne skrátila svoje potreby, tisícky ľudí stratili zamestnanie. Najkvalifikovanejší inžinieri, konštruktéri, technológovia, skúsení pracovníci (v podobných odvetviach ani neboli iní) nútene obchodovali na trhu, aby sa uživili. Ale to práve oni tesne predtým žiadali demokratické zmeny!

Jedným z neočakávaných dôsledkov tohto ťažkého obdobia v Rusku sa stala masívna alergia na samotný koncept demokracie. Odtiaľ je vo verejnej mienke silne spojený s chaosom a chudobou. Takto vznikli nostalgia na minulosť, mýtus o „stratenom raji“ a ďalšie predpoklady na návrat autoritárstva.

Dnes si zmeny žiadajú naše bieloruské sestry a bratia. Prajem im aby sa vyhýbali tomu, čo prežilo Rusko. Avšak to nebude jednoduché. Podniky tam zostali v podstate „socialistické“ a nie sú prispôsobené konkurencii na voľnom trhu.

Ešte jedna spomienka. Začiatkom 90. rokov do Ruska stále prichádzali predstavitelia maďarského „Ikarusu“. Vtedajší priemyselný gigant ročne fabrikoval až 12 tis. autobusov, väčšina z ktorých jazdila po ruských cestách. Mnoho z nich už potrebovalo opravu alebo výmenu.

Výrobca sa snažil urobiť všetko, aby udržal pracovné miesta, preto ponúkal veľmi lukratívne podmienky nákupu vozidiel a náhradných dielov. No nová ruská „demokratická“ vláda dostala výhodnejšiu ofertu od „Mercedesu“ a odmietla pokračovanie spolupráce s „Ikarusom“. Obrovský podnik skrachoval. Až v posledných rokoch sa začal pomaly zotavovať.

Bieloruská výroba nákladných áut, traktorov, vojenského vybavenia, hnojív atď. sa tiež môže ocitať v podobnej situácii, keby stratila ruský trh – na Západe jej produkciu nikto nečaká.

Ruskí platcovia daní utrácajú na podporu Bieloruska 8-9 miliárd USD ročne (https://www.rbc.ru/economics/02/04/2017/58e026879a79471d6c8aef30). Keď sa tam naozaj začnú zmeny, budú nevyhnutné rozsiahle štrukturálne a iné reformy, schopné dočasne vyvolať nezamestnanosť, znížiť už aj tak nevysokú životnú úroveň obyvateľstva. Na udržanie sociálnej stability budú potrebné doplnkové veľké investície. Budú ochotné krajiny EU prevziať toto bremeno, ak sa Bielorusko presunie do ich zóny vplyvu?

Analytici konštatujú, že dosť vlažný postoj Západu k situácii v tej krajine je spojený s obavami, že keď „demokratické“ sily tam reálne zvíťazia, a Rusko nepodporí novú vládu, EU bude postavený pred fakt, že musí živiť ešte 9,5 mil. ľudí. Takáto perspektíva ochladí aj samého horúceho nadšenca celosvetovej demokracie.

Bratislavský hrad aj Prezidentský palác teraz svietia na bielo-červeno. Veľmi dúfam že náklady Slovenska na bieloruské udalosti sa obmedzia týmto gestom.

Teoreticky, predtým ako požiadať o zmeny, lepšie je poriadne zvážiť, či si ich môžete dovoliť. Bohužiaľ, v zlomových momentoch histórie sa nikto nestará o racionálne zdôvodnenie a správanie. Ale za to nemôže spevák, vytvorivší svoju slávnu pieseň viac ako pred 30. rokmi a vôbec nie na ten účel, na ktorý sa teraz používa.

Winter Is Coming, alebo Koniec gretinizmu

02.03.2021

Počas posledných pár týždňov zároveň niekoľko odborníkov – klimatológov prednieslo senzačné vyhlásenia. Najskôr ruskí experti uviedli, že si všimli jasné známky prístupu ďalšej malej doby ľadovej (https://ria.ru/20210223/period-1598690538.html). Potom to nemeckí vedci zdôvodnili: zaznamenali rekordné spomalenie Golfského prúdu, ktoré je typické pre doby [...]

Pandémia vládnej demencie

17.02.2021

Keď niekto stále opakuje to isté a čaká na iné výsledky – to je typický symptóm šialenstva. Údajne niečo podobne povedal Albert Einstein. Ak mal pravdu, svet je ohrozený pandémiou vládnej demencie. Všade vidíme, ako vlády rôznych krajín opätujú reštriktívne opatrenia, očakávajúc, že to tak zvládnu s COVID-19. Ešte nikomu sa to nepodarilo. No znova a znova [...]

Masové protesty a policajné násilie

10.02.2021

Téma utláčania protestov a štátneho (policajného) násilia sa príležitostne aktualizuje v súvislosti s udalosťami v rôznych krajinách. Konfrontácie medzi občanmi a orgánmi v poslednej dobe prebiehali vo viacerých štátoch EU, v Rusku, v USA atď., a v Bielorusku trvajú už niekoľko mesiacov po sebe. Preto ten problém stále je v centre verejnej pozornosti. Vývoj [...]

Charkov

"Vymeníme Slovensko za Krym". Vandali posprejovali slovenský konzulát v Charkove

05.03.2021 10:31

Nápis bol odkazom na výrok premiéra Matoviča o výmene Zakarpatskej Ukrajiny za ruskú vakcínu Sputnik V, ktorý na Ukrajine vyvolal pobúrenie.

Covid-19, koronavirus, testovanie, zdravotnictvo,

Počet obetí covidu vzrástol o 105, hospitalizácie po dvoch dňoch stúpli

05.03.2021 10:00

Celkovo už koronavírusu podľahlo na Slovensku 7 665 osôb.

Vatican Pope TED Talk

Pápež František odletel na historickú návštevu Iraku

05.03.2021 09:27

Ide o jeho pápežovu zahraničnú cestu po vyše ročnej prestávke, ktorú si vynútila súčasná pandémia koronavírusu.

Testovanie v Košiciach

Na testy minie štát 140 miliónov. Zaplatilo by to ročnú prevádzku sanitiek

05.03.2021 09:00

Hoci sa pred týždňom odborníci zhodli, že je potrebná nová stratégia testovania, štát ide nakúpiť 35 miliónov testov za takmer 140 miliónov eur.