Vasil Lipitsky

Gratulujem! Čína, konečne, už nie je vzorom v boji proti COVID-19. Je nahradená tými, ktorí by tak mali byť od začiatku – Bieloruskom a Švédskom.

Pripomeniem: Švédsko od prvých dní pandémie len zostavilo denné vzdelávanie na vysokých školách a zakázalo veľké verejné podujatia. Okrem toho vláda a odborníci neustále vysvetľovali obyvateľstvu význam hygienických pravidiel. Je to všetko.

Bielorusko úplne ignorovalo pandémiu. Jeho líder Alexander Lukašenko (Аляксандр Рыгоравіч Лукашэнка) odmietol samu o sebe existenciu ohrozenia. Tam neurobili žiadne opatrenia.

Celý svet so strachom monitoroval situáciu v týchto krajinách a očakával, keď tam vypukne obrovská kalamita. Avšak to sa nestalo. V porovnaní s inými štátmi počet nakazených a mŕtvych tam nie je najmenší, ani nie je najhorší, skoro priemerný. Áno, bieloruská štatistika nie je úplne transparentná. No mnohí moji známi svedčia, že sa tam naozaj nič strašné nedeje.

Samozrejme aj tieto dve krajiny utrpeli určité ekonomické straty kvôli celosvetovej kríze a uzatváraniu hraníc. Zároveň sa vyhli rastu nezamestnanosti a hromadnému bankrotu podnikateľov.

Príklad Švédska a Bieloruska silno dráždil vlády iných štátov, ktoré, pod vplyvom Číny, podľahli masovej hystérii a zaviedli samovražedné obmedzenia, karantény a izolácie. Ohľadom Lukašenko mali výhovorku: ten je „posledný diktátor Európy“, preto všetko, čo robí, je vždy cele zlé. O Švédsku orgány a príbuzné média preferovali hovoriť striedmo a potichučky.

Ale postupne Európania začali chápať, že urobené protivírusové zákroky ich priviedli príliš ďaleko. Ekonomika značne klesla. Verejnosť hlasnejšie a hlasnejšie protestovala proti zbytočným obmedzeniam. Hospodárske a politické riziká sa ukázali byť ťažšie, ako epidemiologické.

Okrem toho Európania dozvedeli že Číňania stále klamali ohľadom vírusu a jeho šírenia. A vedci zistili že rozšírenosť a smrtiaca sila choroby závisí viac od kmeňa vírusu a miestnych sociálnokultúrnych a iných vlastností, ako od akýchkoľvek opatrení.

Takto sa vynorila nepríjemná skutočnosť: Bielorusko a Švédsko si vybrali správnu cestu, a ostatní sa pomýlili. Ukázalo sa, že sa treba otáčať na ich smer a odmietnuť čínsky. Ale ako to urobiť, neuznávajúc svoju zodpovednosť za nezmyselné reštriktívne kroky, vyvolané panikou a nekompetentnosťou?

Orgány teraz tvrdia že uvoľňujú alebo rušia antivírusové zásahy len kvôli zlepšeniu epidemiologickej situácie, čo, podľa nich, bolo dosiahnuté vďaka ich úsiliam. Avšak situácia sa principiálne vôbec nezmenila (https://program2.blog.pravda.sk/2020/05/02/navrat-k-normalu-ako-vladny-fiasko/). Riešenia oslabiť alebo odstrániť obmedzenia sú vynútené tlakom hospodárskej krízy, spôsobenej… týmito zákrokmi.

Preto európske vlády ochotne podporili nápad Donalda Trumpa – viniť za všetko Čínu. Toto je najlepší variant – nájsť vinníka niekde inde, mimo vlastnej krajiny. Ale vždy môže vzniknúť otázka: prečo ste Číňanom hneď uverili, ani hľadajúc iné možnosti, ktoré boli do slova pred očami?

V Európe je ťažké uznať, že opakuješ Lukašenka. Najmä na Slovensku, kde pred pár dni náš veľvyslanec v Bielorusku dostal výpoveď za to, že bol spolu s prezidentom tej krajiny na vojenskej prehliadke, venovanej výročiu víťazstva v 2. svetovej vojne. Čo má znamenať ten demarš: že bieloruský národ, uhradivší za toto víťazstvo strašnú cenu, z vládneho hľadiska si nezaslúžil našu úctu a solidaritu? Tam to určite pochopili presne tak.

Irónia osudu je v tom, že teraz de facto budeme používať bieloruské a švédske skúsenosti. Úrady to určite neuznajú verejne, no skutočne ticho pôjdu lukašenkovskou cestou. Je dôležité aby sme – občania, voliči – sa radujúci z oslobodenia od hlúpych reštrikcií, nezabúdali, ako sme draho zaplatili za chybné rozhodnutia orgánov.