Vasil Lipitsky

Skromný anglikánsky kňaz (pastor) Thomas Malthus (Thomas Robert Malthus, 1766 – 1834) veľa pomáhal svojim chudobným farníkom. Videl že majú veľa diéty, dokonca aj keď nie sú schopný ich uživiť. Prišiel k záveru že zníženie plodnosti zlepší život ľudí.

Preskúmal túto otázku a vydal knihu (anonymne!) „Esej o princípe populácie“ („Essay on the Principle of Population“, 1798). Podľa nej obyvateľstvo narastá v geometrickom postupe a prostriedky pre jeho život (išlo hlavné o potravinách) len v aritmetickom. Ako jedinú cestu z tejto pasce videl obmedzenie rastu populácie.

Kniha vyvolala dlhodobý škandál. Malo kto ju čítal, ale skoro všetci o nej aspoň niečo počuli. Nasledujúcich 200 rokov ju volali mizantropickou a dokonca fašistickou. Pritom že Malthus chcel pre ľudí iba dobre, jeho návrhy ako by išli proti kresťanskej morálke a humanizmu. Sú však aj nasledovníci – tzv. neomalthuzianstvo existuje až do dnes a sa venuje propagácii moderných kontracepčných metód.

Zaujímavé že Karl Marx písal o Malthusovi úplne odmietavo, nazval jeho dielo „školácke povrchné a kňazské pompézny plagiát“ („schülerhaft oberflächliches und pfäffisch verdeklamiertes Plagiat“ – Marx-Engels-Werke (MEW), B. 23, p. 644). Ale jeho alter ego Friedrich Engels v liste Karlovi Kautskemu súhlasil s principiálnou možnosťou v určitých podmienkach kontrolovať nárast ľudskej populácie (Friedrich Engels to Karl Kautsky In Vienna, 1 February 1881, – https://www.marxists.org/archive/marx/works/1881/letters/81_02_01.htm).

V tom istom liste, Engels cituje svoju prácu od roku 1844. „Náčrtky kritiky národnej ekonomiky“, kde poznamenal: „ …výchova masy umožňuje morálne obmedzenie reprodukčného inštinktu, čo samotný Malthus prezentuje ako najúčinnejší a najjednoduchší prostriedok pre nadmernú populáciu“ (…Bildung der Massen diejenige moralische Beschränkung des Fortpflanzungstriebes möglich macht, die Malthus selbst als das wirksamste und leichteste Gegenmittel gegen Uebervölkerung darstellt“ – „Umrisse zu einer Kritik der Nationalökonomie“. Deutsch-Französische Jahrbücher, 1844, P. 109, alebo MEW, B.1, P. 521). Jeho pohlaď sa nezmenil aj po skoro 40 rokoch.

Keď Malthusove dielo bolo uverejnené, na Zemi žilo približne 1,5 mlrd. ľudí. Teraz nás je viac ako 7,7 mlrd. (tu je možné pozrieť ako rýchlo narastá toto číslo: https://www.worldometers.info/world-population/). Ale žiadna katastrofa sa z toho ešte nestala. Malthusove obavy sa nepotvrdili.

Po prvé, produktivita poľnohospodárstva značne vzrástla, na celom svete do hromady sa vyrába viac ako dosť potravín. Na niektorých miestach však dochádza k hladu, ale menej často ako niekedy. Len politické a logistické problémy, nie deficit potravín, zabraňujú tomu, aby ľudstvo vôbec zbavilo sa hladu.

Po druhé, ukázalo sa, že s rastom blahobytu miera pôrodnosti klesá aj bez osobitných opatrení – rodičia strácajú ekonomické dôvody mať veľa detí, aby si zabezpečili podporu v starobe. Teraz väčšina rozvinutých krajín vidí hrozbu nie v raste obyvateľstva, ale v depopulácii.

No v niektorých krajinách Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky idei Malthusa stále majú dopyt. Tam sa vykonávajú štátne programy kontroly pôrodnosti. Obyčajné sa na to používajú ekonomické metódy, ako pokuty za viac ako jedno dieťa v rodine, peniaze za súhlas na sterilizáciu atď. Takéto programy dlho hodnotili ako spojené výlučne s totalitnými režimami (pritom že sám Malthus ponúkol iba výchovu, vzdelávanie a propagáciu aby bolo dosiahnuté obmedzenie pôrodnosti), ale v posledných rokoch sa nimi svetová verejnosť začala zaoberať s väčším porozumením (najmä na pozadí migračnej krízy).

Nevylučujem že Malthus sa vráti aj do európskeho rokovacieho poriadku. Tento krát nie kvôli deficitu životných prostriedkov, ale v dôsledku klimatickej krízy.

Globálne otepľovanie patrí do najhorúcejších otázok svetovej politiky. Relatívny úspech „zelených“ strán v európskych voľbách ukazuje ako silno to trápi občanov. Hoci nie všetci súhlasia že je výsledkom ľudskej premyslenej činnosti, vlády a korporácii pozerajú možnosti pre zníženie znečistenia atmosféry, ktoré sa považuje za hlavnú príčinu otepľovania. Obyčajne takéto opatrenia pozostávajú zo zmien v technológiách, použitých materiáloch a zdrojoch energie.

Tento tradičný prístup však neberie do úvahy ďalší dôležitý faktor.

Pred miliónmi rokov, keď ešte neexistovali žiadne technológie, došlo k výraznému otepľovaniu a zmene chemického zloženia atmosféry Zeme. Stalo sa to kvôli …dinosaurom. Ako ukázali anglickí vedci, niektoré z ich bylinožravých druhov produkovali v črevách toľko metánu, že zahriali vzduch nad celou planétou (David M. Wilkinson, Euan G. Nisbet, Graeme D. Ruxton. Could methane produced by sauropod dinosaurs have helped drive Mesozoic climate warmth? – „Current Biology“, V. 22, Issue 9, May 08, 2012).

Metán, ako a viac nám známy CO2 sú plyny, nadbytkom ktorých sa v atmosfére tvorí tzv. skleníkový efekt, spôsobujúci globálne otepľovanie. Ale metán je oveľa účinnejší, ako CO2, proti ktorému všetky bojujú.

Dinosaury už dávno zmizli, ale existujú domáce zvieratá. Nie sú také veľké ako zauropody, ale sú oveľa početnejšie. Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (Food and Agriculture Organization, FAO) v roku 2017 (najnovšie dostupné údaje) na svete žili viac ako 1,3 mlrd. kráv, približne 1,2 mlrd. oviec a 1 mlrd svíň (http://www.fao.org/faostat/en/#data/QA). To je potravinový základ existencie ľudstva a sa stupňuje spolu s prírastkom obyvateľstva.

Každá krava produkuje až 500 litrov metánu za 24 hodín, všetky spolu viac 650 mlrd. litrov denne. Ukazuje sa, že kravy pôsobia na otepľovanie viac ako autá. Iné hospodárske zvieratá vyrábajú menej metánu, ale úspešne kazia vzduch inými spôsobmi. Aj obyčajný domáci pes, podľa počtov vedcov, znečisťuje prostredie viac ako Land Rover („Time to Eat the Dog?“ by Robert Vale, Brenda Vale, 2009).

Môže vzniknúť otázka: zvieratá sú súčasťou prírody a bývali v nej vždy – prečo teraz ich vplyv počítame za negatívny? Problémom je ich počet. V prírode veľkosť každej populácie je obmedzená naturálnymi faktormi. Keď nie sú účinné, vznikajú krízy, ako v starovekom Grécku s kozami (ako sa hovorí, kozy zjedli Grécko), alebo v Austrálii so zajacmi (tiež skoro všetko zjedli). Na pozadí obidvoch prípadov boli ľudia, nepomyslevšie o výsledkoch svojich aktivít.

Ľudia, nie príroda, určia veľkosť populácií hospodárskych zvierat. Preto pôsobia na ňu nie ako jej súčasť, ale ako vonkajší antropogenný faktor.

Keď pokračujeme v takýchto odrazoch, pochopíme že 7,7 mlrd. ľudí vyrábajú nielen priemyselné produkty, no aj biologické odpady (denne 3 mlrd. kg. výkalov a 10 mlrd. litrov moči; dobavíme do toho aj približne 10 mlrd. kg. domového odpadu) a tiež vydychujú spolu vôbec nie málo CO2. – približne 10780 mlrd. litrov denne. Je to priveľa pre prírodu.

Malthus videl nebezpečenstvo v tom že Zem nezvládne živiť narastajúce obyvateľstvo. Teraz to je celkom vyriešené a asi ešte máme aj rezervu. Ale hrozba sa neočakávane objavila na opačnom konci ľudského životného cyklu – Zem už nevládze prijímať a recyklovať odpady nášho živobytia: slnko, voda a baktérie jednoducho nestíhajú splniť svoju obyčajnú prácu.

Tak prečo „zelené“ politické strany, Greenpeace a iné ochranári prostredia, OSN a národné vlády sa sústredili na obmedzení priemyselných emisií a zatvorili oči nad základným problémom – veľkosť ľudskej populácie? Koniec koncov, ak by bolo na Zemi menej ľudí, sami o sebe by sa znížili akékoľvek znečistenia vzduchu: aj technogénne, aj biologické, aj domové.

Je to pochopiteľné. Predstavte si že niekto z politikov by navrhol voličom obmedziť pôrodnosť, znížiť spotrebu mäsa, zbaviť sa domácich miláčikov atď. Kto by ho podporil, kto by oplatil volebnú kampaň, aké šance by mal na voľbách? Odpoveď je samozrejmá – to by bola politická samovražda. Teraz vidíme, ako snaha francúzskej vlády zvýšiť cenu paliva s cieľom financovať boj proti emisiám vyvolala celú vzburu tzv. žltých vest – ľudia nie sú pripravení ničím obetovať pre ochranu prírody.

Tento problém sa nedá vyriešiť v rámcoch demokratických procedúr. Vo vyššie citovanom liste Kautskému, Engels objasňuje, že komunistická spoločnosť sa ľahko zvládne s reguláciou čísla obyvateľov. Veril že v svetlej budúcnosti by všetci ľudia konali vedome a solidárne (Tamtiež). Ale nemáme ani podobnú spoločnosť, ani podobných ľudí. Aby išli proti svojej podstate, proti zvykom a prirodzeným reflexom, potrebujú vonkajšie donútenie, čo môže viesť k totalite.

Okrem toho, hneď by eskalovali rozpory medzi bohatými a chudobnými krajinami. Rozvinuté štáty, kde pôrodnosť už je na pokraji jednoduchej reprodukcie, by určite potrebovali od menej úspešných susedov aby ako prvý obmedzili nárast obyvateľstva. Spôsobilo by to obvinenia z rasizmu, konflikty, terorizmus a možno vojny. Preto nikto nechce otvoriť túto nebezpečnú tému.

Je ťažké presne povedať, koľko času má ľudstvo aby vyriešiť tento problém. Ešte máme nadej že sa podarí výrazne znížiť priemyselné emisie kontroverzných plynov – no nejde to tak ako by malo, preto že niektoré štáty, najmä USA, odmietli sa zúčastniť v na to nacielených spoločných opatreniach. Teoreticky, zvýšenie blahobytu v oneskorených krajinách do európskych štandardov by postupné poviedlo k zníženiu pôrodnosti – ale nikto nevie, koľko to bude trvať (momentálne je trend opačný – rozdiel medzi bohatým Severom a chudobným Juhom iba narastá).

Je nás príliš veľa. Keď nebudú v čas nájdené iné (technologické a (alebo) politické) rozhodnutia, kardinálne obmedzujúce znečistenia prírody, budeme vynútení uznať pravdu Malthusa a ísť smerom, aký navrhol.