Hon na čarodejnice (angl. witch-hunt) pôvodne znamenal prenasledovanie ľudí, podozrivých z bosoráctva. Od staroveku až po dnešok je jednou z populárnych činností v rôznych spoločnostiach.
1.Prvé písomné zmienky o takýchto aktivitách nájdeme v babylonských zdrojoch 18 st. pred Kr. (čo nevylučuje aj skoršie podobné prípady). Aj starí Rimania si toto „potešenie“ neodopreli. V stredoveku sa v Európe preslávila Inkvizícia (od lat. inquaerere – zisťovať). V Amerike zase každý pozná Salemské bosorky 17. st..
Na našom kontinente bol posledný prípad trestu za čarodejníctvo zaznamenaný v roku 1836. V Saudskej Arábii – až v 2011. Napriek rozšírenej predstave, aspoň v niektorých častiach sveta väčšina obetí týchto honov boli muži.
2.V dnešných vyspelých krajinách lovy na strigôňov už nie sú aktuálny. Ale výraz, uvedený v názve, sa zachoval. Teraz sa používa obrazne: tak nazývame prenasledovanie disidentov a ideologických alebo politických oponentov, vedené do absurdnosti.
Zachoval sa aj scenár takého honu: anonymné udanie alebo svedectvo kajúcnika, priznanie obvineného, získané pod tlakom (morálnym alebo fyzickým), súd s vopred stanoveným verdiktom, nevyhnutný trest (poprava).
3.Medzi podobnými činmi 20. st. sú najviac známe „veľký teror“ („The Great Terror“) v ZSSR (1937.-1938.), „kultúrna revolúcia“ v Číne (1966.-1976.), zverstvá „červených kmérov“ v Kambodže (1975.-1979.). Zoznam tým bohužiaľ nekončí.
Nie taký masívny, ale dosť zvučný bol tzv. Mccarthyismus v USA v rokoch 1950.-1954., ktorého podstatou bol vypätý antikomunizmus, prechádzajúci až do hystérie. Notoricky známy senátor Joseph McCarthy (1908-1957.) hľadal komunistických agentov aj vo vládnych orgánoch, aj v univerzitách, aj v Hollywoode.
Až keď sa to pokúsil rozšíriť na armádu a vojnových veteránov, vtedajší americký prezident Dwight Eisenhower (1890.-1969.), sám bývalý bojový generál, nevydržal a dal mu stopku. McCarthy čoskoro po tom zomrel na následky alkoholizmu. Nie je úplne jasné, či jeho aktivity neboli poháňaní paranojou, typickej pre podobný stav.
4.Zdá sa, že duch zosnulého senátora, asi dosť nasiaknutý alkoholom, navštívil Slovensko a inšpiroval miestnych nástupcov jeho ideí a metód.
Nedávno skupina občanov požiadala prokuratúru o rozpustenie slovenskej komunistickej strany. Nie, nebojte sa, táto nechystá štátny prevrat ani svetovú revolúciu. Iba si dovoľuje na vlastnej stránke Facebooku (!) pozitívne hodnotenia „socialistického“ obdobia v ČSSR. Hm…, asi na základe tohto kritéria je možné „rozpustiť“ významnú časť obyvateľstva…
Hlavné prípady nášho moderného honu na čarodejnice však nájdeme v tzv. „boji proti korupcii“. V realite tu ide o bitku proti politickým nepriateľom a konkurentom, aby ich odstránili z verejného života pod akoukoľvek zámienkou. Nikto sa ani nepokúša prísť s vierohodnými obvineniami a ich dôkazmi, ale vyššie uvedený starý, ba až starodávny scenár to ani nepotrebuje.
Už som sa dosť vyjadroval o tom, čo si myslím ohľadom terajších „protikorupčných“ zákrokov (https://dennikstandard.sk/52550/had-co-poziera-svoj-chvost/) ako aj o tom, čo to je v skutočnosti (https://program2.blog.pravda.sk/2020/11/14/legalna-pomsta/). Nebudem to všetko opakovať.
5.Poviem iba jedno: nové útoky na vodcov opozície, vyrobené podľa starého scenára, zjavne svedčia o tom, že Slovensko sa sebavedome posúva na čestné miesto v zlovestnom zozname lovcov čarodejníc.
Môžete si tiež prečítať moje ďalšie články aj tu: https://lipitskiy.blog.sme.sk/
Aj tu: https://www.noveslovo.sk/search/node/Vasil%20Lipitsky
Teraz aj tu: https://dennikstandard.sk/author/lipitsky/