Nedávno v Británii odzneli oslavy na počesť 70. výročia vlády Alžbety II. Zúčastnili sa ich nielen monarchisti, ale aj milióny Angličanov, pre ktorých je táto ctihodná žena symbolom nácie a zosobnením štátu. Prítomnosť takejto persony spája ľudí a posilňuje ich vlastenecké cítenie.
Ale… kto zosobňuje dnešný Slovenský štát? Bohužiaľ, nikto z jeho terajších činiteľov nie je všeobecne uznávanou autoritou.
V našich novodobých dejinách je ťažké nájsť nepoškvrneného politika. Najmä preto, že každá nová vláda štedro hádže blato na svojich predchodcov a snaží sa ich aspoň za niečo aj trestne stíhať.
Nemáme ani spoľahlivých a slušných otcov-zakladateľov. Lídri prvej samostatnej Slovenskej republiky boli vyhlásený za fašistov. Asi ešte dlho nepočujeme ich mená na slávnostných podujatiach.
Moderné Slovensko dosiahlo nezávislosť na čele s Vladimírom Mečiarom. No politickí súperi a médiá sa veľa usilovali, aby sme si ho pamätali iba v súvislosti so škandálmi a pochybnou amnestiou. Preto nie je nesporný kandidát na zosobnenie štátu.
Z rovnakých dôvodov je prvý prezident republiky Michal Kováč spomínaný hlavne v kauze únosu jeho syna. To nestačí aby ho považovali za národný symbol.
Nie je divné, že krajania radšej hľadajú ideál v hĺbke histórii. Podľa známej ankety RTVS z roku 2019 väčšina účastníkov prieskumu ohodnotila ako najväčšieho Slováka Milana Rastislava Štefánika, ktorý s veľkým náskokom predbehol Ľudovíta Štúra. Hlas ľudu je hlas Boží, ale títo dvaja však nesúvisia priamo so súčasným štátom.
Asi si treba ešte poriadne premyslieť, aby sme si vybrali (alebo vytvorili!) dôstojného kandidáta, ktorého nebude hanebné uznať ako zosobnenie Slovenska. Bolo by dobré aj menej poliať špinou politických konkurentov, no toto asi už je nad rámec pravdepodobnosti.