Žijeme v dobe devalvácie – znehodnocovania hodnôt. Je to nielen o zlacňovaní peniazi. Tento jav je dnes typický pre mnohé aspekty nášho života.
Devalvujú sa pojmy. Dnes nazývame fašistami a nacistami skoro každého, kto sa nám nepáči. Slovo „genocída“ znie pri akomkoľvek konflikte. Tieto definície stratili alarmujúci význam, stali sa bežnými a každodennými.
Zažili sme aj znehodnocovanie demokracie. Počas pandémie sme si zvykli na obmedzenia našich práv a slobôd. Teraz to isté pokračovalo pod zámienkou bojov na Ukrajine. V Rusku, a teraz už aj na Slovensku, orgány zastavujú činnosť opozičných médií. Kedysi sme takéto kroky hodnotili ako totalitnú praktiku.
Aj justícia sa devalvuje, robia z nej služobnícku politiky. Občanom, ktorí majú odlišné od mainstreamu názory a odvážia sa ich zverejňovať, hrozí trestné stíhanie.
Trpia kvôli politike kultúra aj šport. V akútnych časoch studenej vojny prebiehali medzi znepriatelenými tábormi vedecké a kultúrne výmeny aj športové preteky. Teraz ich štáty unáhlene zrušili.
Je devalvovaná aj pravda. Podľa Aischylosa, je tá prvou obeťou každej vojny. To, čo tvrdia Rusi, považujeme za propagandu. Hoci je dnes neslušné pochybovať o tom, čo hovoria Ukrajinci, je to však tiež propaganda. Kde nájdeme spoľahlivé informácie? Ako sa hovorí, počas vojny neklamú len mŕtvoly.
Znehodnocované je aj to, čo stále vyhlasujeme za najvyššiu hodnotu – ľudský život. Počas ozbrojených bojov sa ich účastníci-súperi ticho zhodujú, že existuje niečo dôležitejšie a cennejšie ako ľudia. V jednej chvíli miznú humanistické presvedčenia a kresťanská morálka, ktorým učíme naši deti.
Viditeľnou sa stala devalvácia ľudskosti. Staviame ploty proti núteným presídlencom z Afriky a Ázie a zároveň srdečne vítame utečencov z Ukrajiny. To znamená, že náš európsky humanizmus je selektívny a platí iba pre našich blízkych (genetické, civilizačné, ideové) ľudí. No toto bohužiaľ už nie je úplne humanizmus.