Vládnych mudrcov konečne napadlo ako zatraktívniť vakcináciu: chcú totiž urobiť život neočkovaných spoluobčanov úplne neúnosným.
Aby osladili pilulky, prezentujú túto operáciu ako „zvýhodnenie“ pre zaočkovaných. Tí vraj môžu navštevovať podujatia a prevádzky, neprístupné pre neočkovaných, ktorých by to malo inšpirovať sa k nim tiež pripojiť.
Vyhnem sa hodnoteniu súladu týchto krokov s ústavou a ich zdravotníckej účinnosti. Aj mimo toho je jasné, že tu nie je žiadne „zvýhodnenie“ – len menšie znevýhodnenie v porovnaní so zhoršením podmienok pre neočkovaných ľudí.
Udržanie normálneho života pre časť občanov tiež nijako nemôže byť považované za zlepšenie ich stavu. No ponúknutý poriadok nepredpokladá ani uchovanie bežného správania. Aby zaočkovaní mohli používať svoje „výhody“, budú sa musieť všade preukazovať nejakým dokumentom. Samo o sebe to nie je normálne a vyzerá ako totalitné opatrenie.
Slávny stredoveký perzský básnik Saadi v poéme od roku 1258. „Gulistan“ (1,16) uviedol poučný príbeh. Jedna líška sa pýta druhej, prečo tá uteká? Odpovedá: “Počula som, že ľudia budú chytať všetky ťavy“. „Ale ty nie si ťava“ – čuduje sa prvá líška. „Ako to dokážem, ak ma chytia?“ Odtiaľ ide známy výraz – dokáž, že nie si ťava.
„Zvýhodnení“ občania budú nútený stále utvrdzovať, že nie sú ťavy, prepáčte – nie sú neočkovaní. To je ponižujúce, to obmedzí ich občianske práva a skomplikuje ich život (hoci nie v takej miere, ako zvyšku). Takže nevidím nikoho, komu by bolo niečo naozaj zvýhodnené.
Nehovorím o tom, či je dobré alebo zlé sa očkovať. Iba o tom, že sa neoplatí pokrytecky nazývať výhodou to, čo nie je. Nás všetkých opäť čaká len celoplošné… znevýhodnenie života.