Ako zvládame vládnu krízu

30. decembra 2020, Vasil Lipitsky, Nezaradené

Vládnou krízou sa nazýva zmena kabinetu ministrov, spôsobená akútnym politickým rozdelením. Obyčajne vzniká, ak ten stratí podporu parlamentnej väčšiny.

Terajšia slovenská vláda takú podporu udržuje. Avšak máme pocit politickej krízy. Pani prezidentka ju konzultuje s ministrami, v médiách sa už diskutujú scenáre jej prekonania. Jej dôvod je neštandardný, okolnosti, za ktorých sa táto kríza vyvinula, sú nezvyčajné, preto môže vyžadovať aj mimoriadny prístup, aby bola vyriešená.

Podstatou krízy je rýchla zmena preferencií občanov na pozadí epidémie COVID-19. Novšie prieskumy verejnej mienky ukazujú: keby voľby boli zajtra, ich výsledky by sa silno líšili od tých, ktoré sme dostali začiatkom roku 2020.

Samozrejme, v reálnych voľbách sa ľudia správajú inak, ako odpovedajúc na otázky sociológov. Je však jasné, že terajšia stranícka zostava parlamentu už nezodpovedá očakávaniam obyvateľov. Budúcnosť aspoň dvoch z členov vládnej koalície je ohrozená – podľa dnešnej nálady voličov riskujú, že vôbec nebudú v ďalšom parlamente. A strana, do ktorej patri pán premiér, môže stratiť veľa mandátov.

Situáciu zhoršuje agresívne a extravagantné správanie pána predsedu a ešte niektorých členov jeho kabinetu. To spôsobuje u viacerých spoluobčanov pocit nekontrolovateľnosti vlády a obavy o budúcnosť krajiny.

Problém je aj to, že novovzniknutá strana, ktorá je dnes lídrom verejnej mienky, oficiálne je mimo NR SR a preto je v porovnaní s parlamentnými stranami v nevýhode. Druhá strana podľa jej popularity znateľne zvýšila svoj elektorát, čo však ani nemôže ovplyvniť jej váhu vo vláde.

Takže reálne krajinu riadia nie tí istí ľudia, ktorým momentálne dôveruje väčšina občanov. Trend zmien v bilancii politických síl tiež nie je v prospech vládnej koalície. To vytvára nespokojnosť a napätie v spoločnosti a znehodnocuje dokonca aj rozumné vládne rozhodnutia

Radikálnym východiskom by boli predčasné voľby. Ich možnosť však je obmedzená pandémiou. Nemá zmysel ani skúmať, čo je nutné, aby sa uskutočnili. Je absolútne nezodpovedné v dnešných podmienkach zhromažďovať občanov do hlasovacích miestností, kde je vysoká pravdepodobnosť nákazy. Bolo by to ešte horšie ako tzv. „celoplošné testovanie“.

Pandémia môže nadlho „zamraziť“ politickú situáciu – preto vyhovuje terajšej vládnej koalície. Určite sa budú snažiť aby čo najdlhšie udržali opatrenia a núdzový stav a budú zbytočne strašiť obyvateľstvo.

Z rovnakého dôvodu je ťažké si predstaviť vytvorenie nejakej „technickej“ alebo „odborníckej“ vlády – zloženej nie z politikov, ale z expertov. Podobné, zvyčajne dočasné formy vlády, si vyžadujú konsenzus hlavných politických síl. Nemyslím si, že sa to dá zabezpečiť v terajšej NR.

Takže najlepšie, čo môžeme očakávať je rekonštrukcia existujúcej vlády. Niektorí členovia vládnej koalície už pochopili, že premiér ich kompromituje a znižuje ich šance v budúcich voľbách a preto sú ochotní ho vymieniť.

Aby sa kabinet zachránil, jeho predseda by mal dobrovoľne rezignovať – napríklad kvôli zdravotnému stavu. Avšak bude to ťažké vybaviť, kým to neodsúhlasí vlastná strana premiéra a jej poslanecky klub.

Doteraz udržujú voči nemu okázalú lojalitu, ale už potichu hľadajú kandidátov vo svojich radoch. Neviem skoro nič o schopnostiach a iných vlastnostiach ministrov tej strany. Podľa mňa sú to dosť náhodní ľudia, ale stávajú sa aj šťastné náhody. Aspoň nájsť niekoho iného, ešte menej vhodného pre premiérsku funkciu ako ten, koho máme dnes, bude veľmi ťažké.

Keby sa naozaj na čele vlády umiestnila nejaká normálnejšia osoba, to by určite znížilo sociálne napätie. No aj v najlepšom prípade by to bolo iba dočasné riešenie. Na pozadí koronakrízy narastá ekonomicky, finančný a hospodárski zmätok. Tieto krízy sa stanú dôležitejšie, ako epidémia. Krajina nutne potrebuje kompetentné radenie, ktorému by obyvateľstvo úplne dôverovalo