Neočakávaná udalosť posunula pozornosť Rusov od situácie v Bielorusku na vnútornú záležitosť. 20. augusta pri lete zo Sibíri do Moskvy skolaboval známy bloger a politický aktivista Alexej Navaľnyj (Алексей Анатольевич Навальный; nar. 1976.). Jeho príbuzní hneď vyhlásili, že je otrávený.
Ruskí lekári nezistili stopy otravy v jeho organizme. Rodina a asistenti Navaľneho tomu neuverili a vyžiadali si, aby sa liečil v zahraničí. Teraz je na klinike v Berlíne – stále v kóme.
Táto dramatická situácia spôsobila v ruských médiách veľa pripomienok, verzií a expertných posudkov. Nižšie je uvedený ich stručný prehľad plus niektoré komentáre autora k nim.
Kto je to Navaľnyj a prečo jeho zdravotný stav tak vzrušuje verejnosť? Najprv je to dosť kontroverzná osobnosť, na ktorú v Rusku pozerajú inak, ako na Západe.
Navaľnyj začínal ako podnikateľ, zúčastnil sa v niekoľkých businessoch, z ktorých nie všetky boli transparentné (čo je pre Rusko dosť typické). V súvislosti z niektorými z nich bol neskoršie obvinený z podvodov a odsúdený na podmienečný trest, v súvislosti s inými ešte trvá vyšetrovanie. Jeho zástancovia považujú tieto kauzy za politický motivované.
V politickej kariére Navaľneho je možné zdôrazniť tri fázy. V prvej sa pripojil k liberálom, ale nebol medzi nimi veľmi znateľný – vtedy tam boli oveľa populárnejšie osobnosti. V druhej sa vyhlásil ako radikálny ruský nacionalista a získal povedomie ako jeden z lídrov národného hnutia. Jeho bývalí liberálni spojenci mu to nemôžu až doteraz odpustiť.
Postupne sa však odstránil od ideologických cieľov a v tretej fáze sústredil sa na boje proti korupcii, na odhalení nezákonných alebo pochybných aktivít úradníkov, najmä najvyšších. To mu zabezpečilo širokú popularitu a reputáciu bojovníka proti režimu, vyšetrujúceho „čiernu stranu“ moci.
No nie všetci spoluobčania uznávajú Navaľneho v tejto úlohe. Pôvod jeho informácií niekedy vyzerá podozrivo. Existuje pohľad, podľa ktorého rôzne okolovládne skupiny a korporácie ho využívajú proti konkurentom – preto mu sami poskytujú im vyhovujúce údaje, aby tie boli zverejnené v mene „nezávislého“ zdroja.
Napriek tomu sa mu podarilo udržať obraz nezmieriteľného nepriateľa korupcie a vytvoriť regionálne organizácie svojich priaznivcov, aby sa podieľal na verejnej politike. Jeho najväčší úspech je druhé miesto vo voľbách primátora Moskvy v roku 2013., kde získal 27 percent hlasov. Neskoršie sa už nemohol zúčastňovať vo voľbách kvôli tomu, že bol odsúdený.
Avšak Navaľnyj, so všetkými pochybnosťami o ňom, dnes zostáva najznámejšou osobnosťou ruského opozičného tábora. Takto je uznaný aj na Západe, kde ho považujú ako súpera terajšieho ruského prezidenta, ako nejakého „Anti-Putina“.
Nie je to tak naozaj. Prvé, jeho dopad na ruskú verejnosť je väčší, ako u iných opozičných aktivistov, ale iba preto, že títo nemajú skoro žiadny vplyv. Druhé, nie je úplné jasné, či je reálne opozičný, alebo je iba nástroj Kremľa. Tretie, ľudia, ktorí s ním tesne spolupracovali, tvrdia, že má absolútne autoritársku povahu, a keby sa dostal k moci, ukázal by sa horšie, ako predchádzajúci lídri.
Konečne, zastavíme sa na údajnom otrávení. Aj ruskí, aj nemeckí lekári najprv uvideli v stave Navaľneho deficit cholínesterázy (ferment, podporujúci transláciu nervových impulzov). Hneď dostal aj liek proti tomu, ale ďalej sa ruským doktorom nepodarilo nájsť potvrdenia tej diagnózy.
V Berlíne, kde majú lepšie vybavenie, sa to naopak podarilo. Nemeckí odborníci vyhlásili, že asi dostal nejakú látku, obsahujúcu tzv. inhibítory cholínesterázy, ktoré narušujú normálnu nervovú aktivitu. Aká to bola konkrétna látka ešte nie je zistené.
To je však zásadná otázka. Je veľa liekov, využívaných najmä v psychiatrii a neuropathologii, v zložení ktorých sú prítomné tieto inhibítory. Nie sú bezpečné, pretože ich dávkovanie je veľmi individuálne: dávka, ktorá ani neuškodí jednému pacientovi, môže vážne ohroziť zdravie inému.
Keď ide o štandardný liek – sú predpoklady, že Navaľnyj si ho sám dával, a… predávkoval sa (kvôli vlastnej alebo lekárskej chybe). Prečo nikto z príbuzných to hneď nepovedal? Pretože pre politika jeden fakt, že potrebuje používať psychiatrické lieky, znamená koniec kariéry a reputácie.
Ale, keď bude zistené, že látka nepatrí k verejne dostupným liekom, a je tzv. „špeciálnym prostriedkom“, to jednoznačne ukáže na zločin, na pokus o vraždu Navaľneho. Nič horšie pre Kremeľ sa nedá ani vymyslieť.
Hneď, ako sa rozšírila informácia o kóme Navaľneho, jeho zástancovia a všetky oponenti ruskej moci začali viniť orgány, že sa skúsili zbaviť politického nepriateľa. Žiadne dôkazy až do dnes na to nie sú, no to nikoho nezastavilo.
Kritici Kremľa uvádzajú celý zoznam opozičných politikov a novinárov, ktorí údajne boli tiež otrávení. Je však divný detail – skoro všetci títo ľudia sú živý, alebo zomreli neskoršie a nie od jedu. Je ťažké uveriť, že profi killeri sú v takej miere neefektívni. Ešte jeden detail – vo väčšine, údajné obete nie sú veľmi vplyvné osoby, a preto nie je jasné, kto a načo by potreboval ich zabíjať.
Navaľnyj určite dráždi niekoho v orgánoch, ale reálne je pre nich skôr užitočný. Demonštruje svetu, že protisystémné opozičné aktivity sú reálne aj v Rusku. Dáva vládnym skupinám príležitosť pritláčať politických a ekonomických konkurentov. Koncentruje vo svojich štruktúrach radikálov, umožňujúc orgánom, aby ich stále držali v dohľade. Veľa skúsených politických expertov nevidí dôvody na to, aby Kremeľ prial Navaľnému zle.
Ale mimo Kremľa situácia je iná. Na Západe prevláda predstava, že v Rusku je všetko absolútne centralizované a každé dôležite rozhodnutie ide rovno od prezidenta. Nie je to tak. Posledné roky stále viac vidíme prípady svojvôle v rôznych odvetviach moci. Nie je ťažké si predstaviť, že nejakí miestny a nie vysokopostavený úradník, nie veľmi vedomý zložitosti vysokej politiky, samostatne rozhodol, že urobí dobrú službu prezidentovi, ak ho zbaví od trápneho kritika…
Mimo mocných orgánov sú tiež osoby, ktoré boli objektami protikorupčných vyšetrovaní Navaľneho. Títo sa určite môžu chcieť pomstiť alebo predbehnúť ďalšie odhalenia. Okrem toho, ten má nepriateľov aj medzi kolegami v opozícii, ktorí ho aktívne neznášajú alebo mu závidia.
Keď bude naozaj dokázané otrávenie, vinníka asi treba najprv hľadať zvonku Kremeľského múru. Experti, uvádzajúci tieto verzie, konštatujú aj zjavné diletantský prístup k splneniu údajného pokusu o vraždu – výber prostriedku, ktorý sa komplikovane dávkuje a nezaručuje výsledok. Asi by to štátne špeciálne služby vybavili inak.
Veľký problém je v tom, že vo verejnej mienke, najmä na Západe, všetko už je vyriešené, a vinníci už sú určení. Niečo zmeniť je veľmi ťažké. Tak to bolo aj na Slovensku po vražde investigačneho novinára: vinili vládu, ani nepotrebovali vyšetrovanie.
Stalo sa tak aj po pokuse o vraždu Skripaľovcov v Anglicku: prítomnosť údajne identifikovaných ruských tajných bola považovaná ako dôkaz účasti ruského štátu. Všetky kontrargumenty boli odmietané.
Asi pre anglickú mentalitu je neuveriteľné, aby superagent 007 (Bond… James Bond!) súbežne s misiami na záchranu sveta, pôsobil vo firme, patriacej… superzločincovi Ernstovi Stavro Blofeldomovi len aby sa uživil, a spĺňal tam úlohy, o ktorých nemali žiadnu predstavu ani šéf MI6, ani Miss Moneypenny. Ale v Rusku by to nebolo výnimkou! A prítomnosť štátnych zamestnancov kdekoľvek tam vôbec neznamená účasť štátu.
Nie som si istý, že niekedy dostaneme presnejšie informácie o tom, čo a ako sa stalo. Teraz môžeme iba po ľudsky priať Navaľnemu zachrániť si život a zdravie, a jeho doktorom – úspech v liečení.