Čokoľvek poviete, Slovensko a Rusko sú vo všetkom odlišné. Teraz na Slovensku epidémia úplne zatemnila politiku. Dokonca mi je aj trochu ľúto volebných víťazov: veľa za to bojovali, ale až do dnes skoro nikto nedával na nich pozor. Kdekoľvek sa pozriete, „starý“ predseda vlády a ministerka vnútra stále boli tu a rozhodovali osudové veci. Ale kde boli nový? Čo robili? Zdieľali funkcie!! Je to asi dôležité, no vyzeralo to trošku nemiestne, mimo mainstreamu…
Samozrejme ešte menší pozor dávame na to, čo sa deje v Rusku. A tam naopak: politické noviny zatemnili celú pandémiu. Málo si ju všímajú a väčšina Rusov jej vôbec neverí. Avšak tam každý vie že prezident Putin (Владимир Владимирович Путин) si urobil reset na nulu.
Už som niečo písal ohľadom ústavnej reformy, ponúknutej nedávno Putinom (https://program2.blog.pravda.sk/2020/01/25/rusko-rychlo-smeruje-k-ustavnej-reforme/). Vtedy sa experti veľa hádali, aký je význam a naliehavosť navrhovaných zmien a doplnení. Iba pár ľudí, medzi ktorými bol aj autor tohto textu, dali pozor na to že dôležitý sú nie sami o sebe zmeny, ale sám fakt ich zavedenia. Po nich vznikne nová právnická situácia, de facto nová ústava.
To znamená že na obmedzenie čísla funkčných období prezidenta, zapísané v terajšej ústave, je možné zabudnúť. Uskutočni sa reset na nulu – odpočítavanie prezidentských období Putina sa začne znova. Táto technológia už bola použitá v roku 1993., keď, po obnovení ústavy, ďalšie obdobie vtedajšieho prezidenta Jeľcina (Борис Николаевич Ельцин, 1931.-2007.) bolo počítané ako za prvé.
Pre mňa osobne to vyzerá logické a nevyžaduje sa žiadne ďalšie legislatívne odôvodnenia. Ale Putin pre istotu potreboval, aby parlament vytvoril na to osobitné rozhodnutie, ktoré neskôr ústavný súd potvrdil.
To ho úplne nezachránilo od vlny obvinení – zo snahy o večnú moc, z porušenia platnej ústavy, dokonca aj zo štátneho prevratu. Čo je smiešne – obviňujú ho práve tí istí ľudia, média a politické sily, ktoré v roku 1993. nadšene tvrdili že Jeľcin má zákonné právo na reset svojich období. Vtedy boli liberáli pri moci a samozrejme si ju chceli udržať čo najdlhšie…
Ďalší a posledný krok pri schvaľovaní zmien a doplnení ústavy (vlastne – novej ústavy) – celoštátne hlasovanie, naplánované na 22. apríla. To je deň 150. výročia Lenina (Владимир Ильич Ленин, 1870.- 1924.), čo sa dá pochopiť aj symbolicky, aj ironicky (Putin vždy hovoril o ňom mimoriadne negatívne). Hlavné problémy s hlasovaním však nesúvisia s touto zhodou dátumov.
Prvým z nich je že takýto postup nie je ustanovený zákonmi a nespadá do právnej oblasti. Zákon uznáva referendum, ale toto nie je ono. Aby sa niečo vyriešilo referendom, treba aby zodpovedajúci návrh podporila viac ako polovica všetkých registrovaných voličov, čo v tomto prípade nie je reálne.
Putin ponúkol celoštátne hlasovanie ako spôsob diagnostikovania verejnej mienky. Jeho výsledky nebudú právnicky záväzné, no Putin vyhlásil že si ich bude vážiť a konať v súlade s nimi. Asi v tom vidí podmienku väčšej legitimácie. Z môjho pohľadu je to prijateľná a dokonca sympatická forma vzájomného pôsobenia medzi orgánmi a spoločnosťou.
Ruská opozícia, väčšinou liberálna, ten prístup úplne odmieta a hodnotí ho ako podvod, ktorého cieľom je vytvoriť vzhľad ľudovej podpory v jej skutočnej neprítomnosti. Ďalej sa názory opozicionárov líšia. Časť oponentov Putina vyzýva svojich podporovateľov, aby vôbec nehlasovali, nezúčastnili sa v akcii, ktorú považujú za divadlo, pretože jej výsledky naozaj budú upravené. Druhá ich časť ponúka kritické naladeným občanom hlasovať proti zmene ústavy.
Organizovaná ruská opozícia nie je početná a jej výzvy zvyčajne nespôsobujú veľký efekt. Ale teraz môžu pôsobiť aj iné faktory, vrátane zase… pandémie.
Predpokladá sa že koncom apríla koronavírus v Rusku bude mať veľký rozvoj a už ho nebude možné ignorovať. Na pozadí zatvorenia škôl a zrušenia hromadných udalostí, vykonávanie celoštátneho hlasovania vyzerá nebezpečne a nelogicky. Oponenti už vinia Putina že chce ohroziť životy a zdravie spoluobčanov pre svoje vlastné politické ciele.
Okrem toho pandémia spolu s pochybnými rozhodnutiami ruských úradníkov, vyvolala značný pokles svetových cien ropy, čo je veľmi citlivé pre rozpočet Ruska. Asi tam ekonomické ťažkosti budú stúpať. Keby sa posunulo hlasovanie na leto – jeseň, ako to ponúkajú niektorí politici a experti, ekonomické pozadie sa môže stať úplne nepríjemným a vyvolať aj politické vedľajšie účinky.
Preto, čo najskôr, všetko pôjde podľa plánu. Môže sa ukázať že iba málo občanov príde hlasovať. Vybraný formát však neurči limit účasti, preto, ako vtipkujú teraz v Rusku, ak príde iba jedna osoba, bude jej hlas rozhodujúci (a niektoré dodávajú – už vieme, kto bude táto osoba).
Je pravdepodobné že Putin, ak bude zase vybraný, dostane možnosť zostať vo funkcii prezidenta až do roku 2036. Či to naozaj bude chcieť a či to zvládne – to ešte uvidíme (aspoň tí z nás, ktorí prežijú pandémiu).