V jednom filme slávny detektív Sherlock Holmes začínal odpovedať na všetky otázky svojho naivného asistenta (Dr. John H. Watson) slovami: „Elementárne, Watson!“
Hoci v origináloch poviedok Arthura Conan Doyla (Sir Arthur Ignatius Conan Doyle; 1859 – 1930) takýto vyraz nie je typický, z neho sa stal idióm (od starogréc. ἴδιος – vlastný, inherentný – stabilná fráza, ktorej význam je nad rámec základných slov), sa používajúci keď chceme jednoducho vysvetliť niečo naozaj komplikované. V našom prípade, ako uvidíme, má ešte jeden doplnkový zmysel.
1.Asi každý je presvedčený o duši (starogréc. Ψυχή) – nesmrteľnej a nehmotnej podstate, v ktorej sa prejavuje duchovná povaha človeka a jeho individualita. Niekedy takto menujeme cely náš vnútorný svet, psychickú sféru. Niekto verí, že duša opustí telo po jeho smrti a dostane sa do iného, lepšieho života alebo do pekla. Niekto myslí, že sa môže presťahovať do iného tela.
Predstavu o duši ako o niečom, čo robí človeka živou osobnosťou, má do slova každé náboženstvo. Vznikla veľmi dávno, skôr než akékoľvek relígie. Život našich vzdialených predkov bol krátky, smrť bola vždy blízko. Často videli pre nich záhadný moment: človek ešte žije, pohybuje sa, dýcha, ale v ďalšej sekunde už viac nie je, hoci sa jeho telo ani nezmenilo…
Preto predpokladali, že je niečo neviditeľné a nehmotné, čo dáva človeku život, a keď opustí telo – nastane smrť. Avšak až donedávna vedci nenašli v ľuďoch dušu, ani nič iné nesmrteľné. Vývoj fyziky elementárnych častíc, kvantovej mechaniky a teórie informácií umožnil pozrieť sa na to novým spôsobom.
Vedomosti, na základe ktorých to píšem, sú známe už dosť dávno, ale stojí to za to, sa k tomu vrátiť. Nie všetci venujú pozornosť svetonázorovým záverom, vyplývajúcim zo špeciálnych štúdií fyzikov.
2. Elementárnymi voláme objekty, ktoré sa už nedarí deliť na menšie časti. Do dnes fyzici objavili viac ako 350 druhov elementárnych častíc. V každom prípade ide o najmenšie primárne stavebné kamene vesmíru. Všetko na tomto svete, najmä ľudia, je zložené z elementárnych častíc a ich interakcií.
Pri vzájomných pôsobeniach čiastočiek sa uvoľňuje alebo absorbuje energia. Jej najmenšie možné (už nedeliteľné) množstvo sa vola kvánt (od lat. quantum – koľko), preto hovoríme o kvantových interakciách.
Všetky vlastnosti častíc a ich interakcií sú predstaviteľné ako informácia (od lat. informatio – údaj, objasnenie, zoznámenie). Existujú do slova stovky (keď nie tisíce) jej definícií. Najčastejšie sú v nich prítomné slová „dáta“ alebo „poznatky“.
„Informácia je informácia, nie je to hmota alebo energia“ („Information is information, not matter or energy“) – povedal zakladateľ kybernetiky Norbert Wiener (1894 – 1964) – (Cybernetics: Or Control and Communication in the Animal and the Machine, 1948). To naznačuje, že informácia je produktom (projekciou) vedomia: iba ľudský mozog môže vnímať objekty okolitého sveta ako súbor údajov a na tomto základe ich skúmať a systematizovať.
Obyčajný kameň je iba kameň – ale môžeme ho zmerať a zvážiť, zistiť jeho hustotu a chemické zloženie, pôvod a vek, nakresliť alebo odfotiť a uložiť všetky tieto údaje na papiere alebo do počítača ako informácie, použiteľné v určitých cieľoch (napríklad – pre geologické výskumy). Výsledkom bude ako by informačná kópia objektu, na základe ktorej je možné v prípade potreby ho reprodukovať.
Z tohto pohľadu kameň, ako aj všetky iné objekty, je nosičom informácií o sebe. A keď urobíme na ňom nápis alebo kresbu, stane sa aj nositeľom iných informácií, pre neho nie sú relevantných. Platí to nielen pre hmotné predmety, ale aj pre energiu: tak, elektrina má svoje vlastnosti, ktoré skúmame, a vďaka ktorým si môžeme navzájom prenášať správy a zhromažďovať akékoľvek informácie v počítačoch. Dá sa povedať že schopnosť obsahovať údaje o sebe a byť nosičmi aj iných dát je univerzálna vlastnosť hmoty a energie.
3. Uvedené skutočnosti sa v plnej miere týkajú tej hmoty a energie, z ktorých sme zložení. Človek so svojou individualitou je tiež predstaviteľný ako súbor informácií o elementárnych čiastočkách a kvantových interakciách, ktoré sú jeho podstatou. A informácie nikdy nemiznú bez stopy.
Naozaj, už dávno vieme zákony zachovania hmoty a energie. Keď schopnosť obsahovať informácie je ich univerzálnou vlastnosťou, to znamená že aj tieto informácie nikdy nemiznú, len sa menia spolu zo svojimi nositeľmi. Po takých zmenách (napríklad – keď ich hmotný nosič sa zruší) už nemusia byť skoncentrované v jednom objekte, rozptýlia sa v chaose vesmíru.
Vedci diskutujú o tom, čo sa deje s informáciami, ktoré sa dostali do tzv. čiernej diery. Vynikajúci britský fyzik Stephen Hawking (1942. – 2018.) predpokladal že tam úplne zmiznú. Jemu namietal tiež dosť známy holandský kolega Gerardus ‚t Hooft. Ukázal že keď nejaký objekt spadne do čiernej diery, aj ona sama sa trošku zmení – to znamená že informácia úplne nezmizla, hoci bude neprístupná. Neskôr a Hawking pripustil že aj v takýchto extrémnych podmienkach sa informácie zachránia, ale dostanú inú formu, komplikujúcu jej rekonštrukciu.
4. Existuje teda však nehmotná a nesmrteľná (nezničiteľná) esencia, ktorá je podstatou osobnosti. Čo je to, ak nie duša? Nevyzerá ako srdce s krídlami, ako ju obvyklé kreslia. Vlastne, vôbec nijako nevyzerá, ale spĺňa tradičné požiadavky.
Vzniká pokušenie porovnať čierne diery s peklom, odkiaľ sa už nedá vrátiť. Je ľahké si predstaviť fragmentovanie duší pred strašným čiernym lievikom, pripraveným ju navždy skryť zo sveta…
A tak, v určitom zmysle nesmrteľná duša je „elementárna“, no nie je jednoduchá – je zložená z komplikovanejších informácií o čiastočkách a ich kvantových interakciách. Nie je to úplne súvislé s náboženskou predstavou – hlavne v tom že takú dušu majú nielen ľudia, ale všetci živí (zase nielen) bytosti… Napokon Sv. František z Assisi (lat. Franciscus Assisiensis, tal. Francesco d’Assisi, Giovanni Francesco di Pietro Bernardone, 1181 alebo 1182 — 1226) podľa legendy kázal vtákom, asi predpokladajúc že duše majú všetky Božie stvorenia.
5. Je dôležite že disperzia častíc v informačnom aspekte nie je nezvratná. Jedny z nich a ich kvantové interakcie ovplyvňujú druhé, ktoré pôsobia na tretie atď. Každá z interakcií vedie k ich zmenám, ktoré zanechávajú po sebe informačné stopy.
V niektorých prípadoch fyzici už vedia prejsť po tých stopoch a pozbierať rozptýlené informácie znova, aby mali predstavu o predchádzajúcich stavoch pozorovaných javov. Vyžaduje si to obrovské množstvo zložitých výpočtov. Asi v dohľadnej budúcnosti, keď dostanú rozvoj výkonné kvantové počítače, sa stane možným aplikovať podobné matematické metódy na objekty, komplikovanejšie ako jednotlivé častice.
To znamená že existuje principiálna (asi iba!) možnosť… reprodukovať osobnosti zomrelých ľudí, alebo, keď chcete, zrekonštruovať ich duše. Samozrejme, nie originály, len informačné kópie, matematické (počítačové, virtuálne) modely. Ale už sa to v niečom podobá na zmŕtvychvstanie.
Dobré poznáme veľmi pôsobivé proroctvo o vzkriesení (starogréc. Ανάστασης – zotavenie) všetkých mŕtvych (Ez. 37:1-14). Apoštol Pavol uviedol, že telá vzkriesených ľudí budú „duchovné“ (1Коr. 15:44) – asi informačné (virtuálne)? Zdá sa že podobné názory, typické pre tzv. Abrahámske náboženstvá (judaizmus, kresťanstvo, islam), nie sú úplne v rozpore s modernou vedou.
Možno sa len opýtať, ako naši vzdialení predkovia, nemajúc súčasné vedecké poznatky a metódy, dosť presne pochopili samotnú podstatu najzložitejších prírodných procesov (hoci ju obliekli do náboženskej formy)?