Milujem prírodu. Rád sa pozerám na les a hory, pozorujem zvieratá… Je desivé si pomyslieť, že to všetko môže zmiznúť od vplyvu ľudskej činnosti alebo od iných príčin. Zdá sa, že by som sa mal radovať z úspechu tzv. „zelených“ strán v európskych voľbách. Ale nemôžem – sú okolnosti, ktoré ma v tom obmedzujú…
Mám pocit: keď by „zelený“ dostali možnosť cestovať v čase, hneď by išli do minulosti spred 60 miliónov rokov aby… zachrániť dinosaurov. Sú taký veľký, krásny, mohutný – prečo by mali zmiznúť? „Zelený“ by tam potrebovali (neviem, od koho) znížiť sopečné znečistenia a zastaviť pád asteroidov…
Čo keď by sa im to podarilo? Asi dinosaury až do dnes by chodili po Zemi. Ale na nej by nežili ľudia. Naši predkovia – cicavci – nemali by žiadnu šancu sa rozviť, znásobiť a ovládnuť svet v prítomnosti množstva obrovských mäsožravých plazov. Len zánik dinosaurov im poskytol takúto príležitosť.
Ak by sa „zelený“ vedeli dostať do minulosti spred 12 000 rokov, určite by bojovali proti globálnemu otepľovaniu, vtedy oveľa výraznejšiemu ako teraz (priemerná teplota bola o 3, niekde až o 9 stupňov vyššia, než aktuálna! – pozeraj o tom: D.S. Kaufman a iné.„Quaternary Science Reviews“, 2004, 23; a Кошкарова В. Л., Кошкаров А.Д., „Геология и геофизика“, 2004, 45 (6)), a vďaka ktorému sa skončila ľadová doba. Ak by zvíťazili, severná a stredná Európa by stále boli pod ľadom, a ľudia by žili (keď by vôbec žili) len pri rovníku.
V histórii našej planéty bolo tisíce oteplení a ochladení, povodní a sucho, zemetrasení a sopečných erupcií, ničivých orkánov a katastrofických zosuvov pôdy. Zakaždým zanikali početné druhy živých organizmov, ale sa vyvíjali iné, schopné lepšie sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam. Príroda sa vždy a stále mení, jej momentálny stav je výsledkom predchádzajúcich zmien a základom budúcich. Tak načo sa snažíme udržať presne terajší jej vzhľad?
Iba preto, že sme na neho zvyknutý. Náš život je krátky a nestíhame sledovať dlhodobé procesy: myslíme si že to, čo vidíme dnes, má byť navždy. Aj celé ľudstvo existuje nie tak dávno (čo to je 1 milión rokov v porovnaní so 160 miliónmi dinosaurej doby, alebo z 4,54 mlrd. rokov – vekom Zemi!). Preto je nám ťažké pochopiť a prijať nestálosť všetkého, čo nás obklopuje.
Teraz „zelený“ volajú ľudí aby chránili pralesy. Ale vynikajúci americký biológ Eugen Odum (angl. Eugene Pleasants Odum, 1913 – 2002) upozorňoval, že keď sa pozeráme na panenský les a si myslime, že tu bol vždy, nikdy sa nám nezdá, že pred tisícmi (nehovoriac o miliónoch) rokov tu existoval absolútne iný landšaft („Fundamentals of Ecology“ (with Howard Odum), 1953, alebo: „Základy ekologie“. Praha, 1977). Pralesy tu neboli vždy a sa nezachránia navždy. Nič netrvá večne, a bojovať proti toho je nezmysel.
Vyzerá že štandardná stratégia ochrany prírody zahŕňa… odolnosť voči zmenám, čo jej iba škodí. Je to zlé. Istí priatelia prírody by jej mali dať možnosť sa rozvíjať vlastnou cestou a chápať, že takýto rozvoj predpokladá aj obety.
Známy americký filozof a naturalista Henry Thoreau (Henry David Thoreau; 1817 – 1862), písal: „Milujem, že Príroda je taká bohatá životom, že môže obetovať nespočetné množstvo živých bytostí a umožňuje im navzájom sa ničiť„ („I love to see that Nature is so rife with life that myriads can be afforded to be sacrificed and suffered to prey on one another“, «Walden, or Life in the Woods», 1854, alebo: „Walden aneb Život v lesích“. Praha, 2006). To je vzor pravého ochrancu prírody!
Tak načo by sme potrebovali „zachrániť dinosaurov“, alebo nejaké iné druhy živých bytostí, neschopných sa adaptovať k meniacim sa podmienkam prostredia? Je možné počuť takúto odpoveď: tieto zmeny nie sú prirodzené, sú antropogénne, vznikli iba pod vplyvom ľudských činností…
Prepáčte, ešte nikto rozhodne nepreukázal že súčasné globálne otepľovanie a vyhynutie živočíšnych a rastlinných druhov je výsledkom ľudských aktivít. Na to sú aj iné pohľady, nemenej pravdepodobné. Napríklad, slávny srbsky vedec Milutin Milanković (srb. Милутин Миланковић, 1879 – 1958) spojoval klimatické zmeny s osciláciami Zemi pri pohybe na jej obežnej dráhe („Астрономска теорија климатских промена и њена примена у геофизици”, 1948).
Nemyslite si že volám ľudí naschvál ísť kaziť prostredie. Sú samozrejmé veci, ktoré treba opraviť a nedovoliť pokračovať, ako zbytočné priemyselné odpadky alebo milióny plastových fliaš, plávajúcich v oceánoch. Problémom je aj počet ľudskej populácie a obrovské množstvo hospodárskych zvierat, s ňou spojených, ktorý vyrábajú príliš veľa prírodného, ale škodlivého znečistenia (https://program2.blog.pravda.sk/2019/06/26/malthus-sa-vrati/).
Všetko sa dá robiť rozumne a upratovať prírodu ako vlastný domov. Avšak nemusíme hystericky reagovať na apokalyptické predpovede, často urobené na základe nepresných údajov a nepodložených hypotéz.
No podobné predpovede stále sa šíria. Prečo? Faktom je, že ochrana prírody sa stala výhodným biznisom. Tisíce a tisíce štátnych úradníkov a zamestnancov mimovládnych organizácií sa živia vďaka našim obavám stratiť obľúbené prírodné prostredie. Musia podporovať a zvyšovať takéto obavy aby dostávali financovanie svojej činnosti. Vyhovuje to aj politikám, ktoré, aby zabezpečili hlasy voličov, strašia ich hroznými predpokladmi.
Nepochybujem že v tejto oblasti pôsobí aj veľa čestných a úprimných ľudí, ktorí vykonávajú užitočnú prácu. Ale všetky spolu už tvoria korporáciu, ktorá má svoje vlastné záujmy. Dobre vieme – korporatívne záujmy nie sú rovnaké ako verejné.
Preto podozrievam že relatívny úspech „zelených“ strán v Europé povedie k zvýšeniu počtu zle koncipovaných projektov, podobných „záchrane dinosaurov“, ktoré pod sloganmi ochrany prírody bude iba brániť jej prirodzenému rozvoju. Samozrejme – na náklady zastrašených daňových poplatníkov…